Pomenovanie nápadných hviezdnych obrazcov na oblohe podľa zvierat alebo postáv zaviedol už [[Ptolemaios]]. Vo svojom diele [[Almagest]] zaviedol 107súhvezdí48 súhvezdí, pričom za súhvezdie sa považovalo zoskupenie niekoľkých jasných alebo menej jasných hviezd. Tieto súhvezdia nemali nijaké ohraničenie, čo viedlo k mnohým nejasnostiam. Od [[16. storočie|16.]] do [[18. storočie|18. storočia]] vzniklo niekoľko nových súhvezdí, pričom niektoré staré boli zrušené. Z novšieho obdobia pochádzali hlavne názvy najjužnejších súhvezdí. Tieto nové súhvezdia boli pomenované napríklad podľa predmetov, ktoré súviseli s technickým pokrokom, napr. [[súhvezdie Ďalekohľad|Ďalekohľad]] alebo [[súhvezdie Mikroskop|Mikroskop]]. Medzi [[astronóm]]ov, ktorí zaviedli množstvo novodobých súhvezdí na severnej ako aj južnej oblohe patrí [[William Herschel]] a [[Nicolas Louis de Lacaille]]. V roku [[1928]] zaviedla Medzinárodná astronomická únia oficiálny a už ďalej nemenný počet 88 súhvezdí. Každé súhvezdie má presne určené hranice, ktoré však musia kopírovať sieť [[poludník]]ov a [[rovnobežka|rovnobežiek]] [[rovníkové súradnice|rovníkových súradníc 2. druhu]]. Hranica každého súhvezdia preto ide len severojužným, alebo východo-západným smerom - nemôže ísť napríklad zo severovýchodu na juhozápad. Pri vytváraní hraníc súhvezdí vychádzala únia z [[hviezdny atlas|atlasu]] od [[August Argelander|Augusta Argelandera]] z roku [[1843]] a z atlasu [[Benjamin Gould|Apthorpa Goulda]] z roku [[1877]], ktorý zreformoval hranice južných súhvezdí predtým spomínaného atlasu. Hranice boli počítané pre [[ekvinokcium]] 1875.0 a práve kvôli [[precesia|precesnému pohybu]] zemskej osi dnes už presne nekopírujú súradnicovú sieť.
