Jacques Derrida: Rozdiel medzi revíziami

Jeho myslenie možno charakterizovať ako pokus o kritiku západného rozumu: od roku [[1962]], keď vyšlo jeho dielo ''L'origine de la géometrie de [[Husserl]]'', je motívom a predmetom jeho myslenia hlboká skepsa voči zdanlivo zaručenej vedeckosti tradícitradície humanizmu a osvietenstva.

Derridova kritika sasmeruje stálepredovšetkým znova rozhorieva zoči voči jednakproti [[Hegel]]ovmu dielu, ktoré predstavuje kulminačný bod západnej racionalistickej tradicietradície, jednak [[Heidegger]]ovmu pokusu určiť uchopenie bytia ešte skôr, než sa na to podujme rozum. V Derridovej reflexii západného rozumu intervenuje pojem písma, ktorým sa Derrida snaží spochybniť kategóriu zmyslu, subjektu, zdroja, dejín a uviesť do pohybu hranice medzi disciplínami a diskurzami. Svojimi analýzami písma a písania v dielach ''De la grammatolgie'' ([[1967]]) a ''L'écriture et la différence'' ([[1967]]) chce Derrida demaskovať onen tvrdošijný logocentrizmus, ktorý písmo (écriture) definuje iba ako akýsi sekundárny fenomén reči (parole), ktorá podľa modelu jednoznačnej reprezentácie sugeruje identitu a prezenciu. K nosnému pojmu svoje filozofie, k pojmu différance, Derrida dospieva práve v kritickom odmietnútíodmietnutí tejto sugescie a v kritickej konfrontácii s pojmom transcendetálnehotranscendentálneho subjektu, na ktorom stavia filozofia vedomia: Derrida v tomto smere podrobuje kritike najmä Husserlovu teóriu znaku.

Diferencia je základným pojmom Derridovej filozofie, presnejšie jeho slovesno-menná podoba "différance". Tento termín a to, čo ním chce Derrida naznačiť, možno priblížiť asi takto: napríklad od slovesa rezonovať môžememožno vytvoriť tvar rezonancia ; rezonancia - podobne ako différance - však označuje súčasne dvojaké: dej rezonovania i sám výsledok tohto deja. Derrida teda používa Żpojem pojem, v ktorom je príromnýprítomný takako aspekt slovesný (dejový), tak aspekt nominálny, takako pohyb, ako aj výsledok tohto pohybu. Na rozdiel od klasického štrukturalizmu (ktorý v podstate pracoval s predstavou statickej štruktúry) je teraz v pojme diferencie základný skôr jej dynamický ráz. Tým sa však štrukturalizmus zásadným spôsobom premieňa.