Spotreba (ekonómia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bronto (diskusia | príspevky)
Riadok 5:
V [[Makroekonómia|makroekonómii]] je '''spotreba''' alebo '''konečná spotreba''' hodnota statkov a služieb použitých na priame uspokojenie potrieb (a) v užšom zmysle súkromných domácností, (b) v širšom (a správnejšom) zmysle tak priamo súkromných domácností, ako aj všetkých obyvateľov štátu nepriamo prostredníctvom statkov a služieb poskytovaných verejnou správou (teda štátom).
 
===Spotreba domácností a spotreba štátu ===
SpomínanéNa začiatku spomínané uspokojenie potrieb súkromných domácností sa v literatúre označuje aj ako '''(konečná) spotreba (súkromných) domácností, (konečná) súkromná spotreba, spotrebné výdavky (súkromných) domácností''', ŠÚ SR ho označuje ako '''konečná spotreba domácností a konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam''' a v slovenskom preklade ESA 95 použitom v EÚ je označená ako '''výdavky domácností na konečnú spotrebu a výdavky konečnej spotreby neziskových organizácií poskytujúcich služby domácnostiam'''. Spomínané uspokojenie potrieb prostredníctvom verejného sektora sa v literatúre označuje ako '''(konečná) spotreba štátu/verejného sektora/verejnej správy/vlády, (konečná) verejná/štátna/vládna spotreba, spotrebné výdavky štátu/verejného sektora/verejnej správy/vlády''', ŠÚ SR ho označuje ako '''konečná spotreba verejnej správy''' a v slovenskom preklade ESA 95 použitom v EÚ sa volá '''výdavky konečnej spotreby vlády'''.
 
SpomínanáNa začiatku spomínaná spotreba štátu tvorí obyčajne najväčšiu časť tzv. [[štátne výdavky|štátnych výdavkov]] a počíta sa nasledovne: spotreba štátu = ''medzispotreba produktov podnikov'' plus ''faktorové príjmy domácností od štátu (t.j. najmä mzdy pre zamestnancov štátu)'' plus ''odpisy štátnych investícií (t.j. hrubé investície štátu mínus čisté investície štátu)'' minusmínus ''hodnota štátnych služieb poskytnutých za priamu odplatu''. Ako vidno zo vzorca, do spotreby štátu nezahŕňame výkony štátu, za ktoré občania klasickým spôsobom platia.
 
===Výdavky na spotrebu a skutočná spotreba ===
Alternatívne sa spotreba v súčasnom národnom účtovníctve môže deliť na '''individuálnu spotrebu''' (= spotreba domácností plus individualizovateľná časť spotreby štátu) a '''kolektívnu spotrebu''' (= neindividualizovateľná časť spotreby štátu). Individualizovateľnosť tu znamená, že statok/služba musí byť priraditeľný jednotlivej domácnosti či osobe a táto musela s jeho dostaním súhlasiť (individualizovateľné sú výdavky štátu na školstvo, zdravotníctvo, sociálne záležitosti, bývanie a kultúru a relax občanov).
V národnom účtovníctve sa rozlišujú '''výdavky na konečnú spotrebu''' a '''skutočná konečná spotreba'''. Pre ekonomiku ako celok sú tieto dve hodnoty identické, ale pre jednotlivé sektory je medzi nimi rozdiel, a to takýto:
*výdavky na konečnú spotrebu domácností = skutočná konečná spotreba domácností – naturálne sociálne transfery
*výdavky na konečnú spotrebu štátu = skutočná konečná spotreba štátu + naturálne sociálne transfery
 
===Individuálna spotreba a kolektívna spotreba ===
Spotrebu možno z iného hľadiska rozdeliť na:
Alternatívne voči deleniu na spotrebu domácností a spotrebu štátu sa spotreba v súčasnom národnom účtovníctve môže deliť na '''individuálnu spotrebu''' (= spotreba domácností plus individualizovateľná časť spotreby štátu) a '''kolektívnu spotrebu''' (= neindividualizovateľná časť spotreby štátu). Individualizovateľnosť tu znamená, že statok/služba musí byť priraditeľný jednotlivej domácnosti či osobe a táto musela s jeho dostaním súhlasiť (individualizovateľné sú výdavky štátu na školstvo, zdravotníctvo, sociálne záležitosti, bývanie a kultúru a relax občanov).
 
===Spotreba dlhodobých a krátkodobých statkov a spotreba služieb ===
Spotrebu možno z inéhočasového hľadiska rozdeliť na:
*spotrebu dlhodobých statkov (pračky, autá, prehrávače)
*spotrebu krátkodobých statkov (potraviny, oblečenie, benzín) a