Proletariát (sociológia): Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 2 065 bajtov ,  pred 8 rokmi
chýba zhrnutie úprav
'''Proletariát''' (príslušník proletariátu sa volá '''proletár''') je v sociológii a príbuzných odboroch termín označujúci buď [[robotnícka trieda|robotnícku triedu]] alebo niečo podobné. V tomto význame termín zaviedol C. H. Saint-Simon. Konkrétne definície sú napr.:
*v (ranom) utopickom socializme: skupina ľudí, ktorí nemajú žiadne existenčné záruky, na obživu im slúžia len vlastné ruky a nemôžu sa podieľať na bohatstve spoločnosti <ref>Velký sociologický slovník</ref>
*v Nemecku v 40. rokoch 19. storočia (v rámci tzv. debaty o pauperizme): označenie aj predindustriálnych más bez vlastníctva, aj továrenských robotníkov, ktorých ekonomické a sociálne postavenie určovala priemyselná práca <ref>Brockhaus</ref>
*v marxizme: jedna z dvoch základných [[spoločenská trieda|spoločenských tried]], skupina, ktorá nevlastní [[výrobný prostriedok|výrobné prostriedky]], a ktorej jediným zdrojom obživy je predaj vlastnej pracovnej sily druhej základnej spoločenskej triede - [[kapitalista|kapitalistom]] (podrobnejšie pozri dole) <ref>Velký sociologický slovník</ref>
*u L. von Steina: ten zo stavov (myslí sa stav ako vrstva) spoločnosti, ktorý nič nevlastní okrem vlastnej pracovnej sily, a ktorý - vybavený korelujúcim vedomím - požaduje od spoločnosti zlepšenie svojho postavenia
*v marxizme:
*hodnotovo zaťažené označenie najúbohejšej triedy v spoločnosti, implikujúce, že jej príslušníci vedú existenciu z ruky do úst a sú vylúčení z účasti na plnom využívaní občianskych výhod; v marxistickom použití sa proletariát stotožňuje s mestskou pracujúcou triedou, nie teda s roľníkmi atď., iní myslitelia však používajú toto slovo širšie, aby zahrnulo všetkých "vydedených". <ref>{{filit|fvp/proletariat.html}}</ref>
 
Termín sa používa prevažne vo vzťahu k obdobiu do konca 2. svetovej vojny; pre neskoršie obdobie kapitalistických štátov sa používa (aspoň u autorov, pre ktorých tieto termíny splývajú) skôr termín robotnícka trieda alebo modré goliere. Po druhej svetovej vojne sa vyskytol jednak v súvislosti s antikoloniálnou analýzou mimoeurópskych politických hnutí, a jednak v súvislosti s hnutím študentov (okolo 1968) a neomarxizmom v diskusiách o konci "starej" robotníckej triedy a možných nových formách proletariátu. V komunistickom hnutí ale termín celkovo od 20. rokov 20. storočia strácal na význame a bol nahradzovaný termínom [[robotnícka trieda]]. V bývalých tzv. socialistických štátoch sa na označenie triedy robotníctva používal len termín robotnícka trieda.<ref>Velký sociologický slovník; Brockhaus</ref>
 
==Proletariát v marxizme ==
V marxizme je proletariát jedna z dvoch základných spoločenských tried. Druhá je buržoázia (kapitalisti). <ref>VSS</ref>
Termín proletariát sa v marxizme väčšinou používa ako synonymum termínu robotnícka trieda; F. Engels to takto aj výslovne uvádza. V knihe Komunistický manifest sa termín proletariát naopak používa na označenie robotníkov ako [[trieda o sebe|triedy o sebe]] a termín robotnícka trieda sa používa na označenie robotníkov ako [[trieda pre seba|triedy pre seba]].<ref>Velký sociologický slovník</ref>
 
Termín proletariát sa v marxizme väčšinou používa ako synonymum termínu robotnícka trieda; F. Engels to takto aj výslovne uvádza. V knihe Komunistický manifest sa termín proletariát naopak používa na označenie robotníkov ako [[trieda o sebe|triedy o sebe]] a termín robotnícka trieda sa používa na označenie robotníkov ako [[trieda pre seba|triedy pre seba]].<ref>Velký sociologický slovník</ref>
Proletariát je najrevolučnejšia sila modernej spoločnosti. Vzniká spolu s kapitalizmom z vyvlastnených malovýrobcov, zo zbedačených predstaviteľov nižších a stredných vrstiev. V dôsledku vykorisťovania proletariátu sa neustále zhoršujú jeho podmienky, čo podľa marxistov povedie k zvrhnutiu kapitalizmu a nastoleniu diktatúry proletariátu. <ref>Velký sociologický slovník</ref>
 
Väčšinou sa v marxistickej literatúre uvádza, že proletariát zahŕňa len námezdných manuálne pracujúcich (teda námezdných robotníkov) nevlastniacich výrobné prostriedky a stojacich v protiklade ku kapitalistom (buržoázii), kým "námezdne" pracujúca inteligencia, zamestnanci a podobne tvoria osobitné vrstvy kapitalistickej spoločnosti (tieto "vrstvy" existujú popri základných "triedach" - kapitalisti a proletariát - a popri vedľajších "triedach" - roľníci a statkári) <ref>Brockhaus</ref><ref>Politická ekonómia - učebnica, 1959, Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, str. 85 a nasl.</ref><ref>spoločenské triedy in: Volkov, M. I. et al.: Ekonomický slovník, 1986</ref>. Možno sa ale strenúť aj s mierne všeobecnejšou definíciou (proletariát ako skupina, ktorá nevlastní [[výrobný prostriedok|výrobné prostriedky]], a ktorej jediným zdrojom obživy je predaj vlastnej pracovnej sily spoločenskej triede [[kapitalista|kapitalistov]] <ref>Velký sociologický slovník</ref>), ktorá prísne vzaté zahŕňa nielen manuálne, ale aj duševne pracujúcich. K. Marx vraj aj výslovne zdôrazňuje, že jeho termín proletariát zahŕňa aj duševne pracujúcich. <ref>Proletariat in: Encyclopaedia of Marxism [http://www.marxists.org/glossary/terms/p/r.htm]</ref>
 
Proletariát je podľa marxistov najrevolučnejšia sila modernej spoločnosti. Vzniká spolu s kapitalizmom z vyvlastnených malovýrobcov, zo zbedačených predstaviteľov nižších a stredných vrstiev. V dôsledku vykorisťovania proletariátu sa neustále zhoršujú jeho podmienky, čo podľa marxistov povedie k zvrhnutiu kapitalizmu a nastoleniu diktatúry proletariátu. <ref>Velký sociologický slovník</ref>
 
Pozri aj článok [[robotnícka trieda]].
131 809

úprav