Tomáš Akvinský: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
wikilinky |
wikilinky |
||
Riadok 12:
|Význačné idey = päť dôkazov pre existenciu Boha, princíp dvojitého účinku
|Ovplyvnený kým = [[Aristoteles]], [[Albert Veľký]], [[Al-Kindí]], [[Al-Gazzálí]], [[Apoštol Pavol]], [[Boethius]], [[Johannes Scotus Eriugena|Eriugena]], [[Anselm z Canterbury|Anselm]], [[Averroes]], [[Maimonides]], [[Augustín z Hippo]], [[Avicenna]], [[Ióannés Damaskénos]] |
|Ovplyvnil = [[Egídius Riman]], [[Godfrey z Fontaines]], [[John Locke]], [[Dante Alighieri]], [[Gottfried Wilhelm Leibniz|Leibniz]], [[Jacques Maritain]], [[Étienne Gilson]], [[Gertrude Elizabeth Margaret Anscombová|G.E.M. Anscombe]], [[Majster Eckhart]], [[Gilbert Keith Chesterton|G. K. Chesterton]], [[James Joyce]], [[Anthony Kenny]], [[Pius XII.]], [[Olavo de Carvalho]]
|Podpis =
}}
Riadok 32:
== Diela ==
Tomáš napísal počas svojho života viac než 60 diel. Mnohé z nich diktoval svojim sekretárom. Jeho tvorbu možno rozdeliť na diela [[filozofia|filozofické]], [[teológia|teologické]], [[dogmatika (vierouka)|dogmatické]], [[exegéza|exegetické]], [[homiletika|homiletické]], [[liturgia (úkony)|liturgické]], [[apologetika|apologetické]] a [[etika|etické]], pričom sa dajú rozčleniť aj nasledovne:
:1. dišputy: ''De veritate'' ([[1256]] – [[1259]]), ''De potentia'', ''De anima'', ''De malo'' ([[1266]] – [[1267]]), ''De virtutibus'', ''De spiritualibus creaturis'', ''De unione verbi incarnati'';
:2. polemiky: ''De unitate intellectus contra Averroistas'' (O jednote intelektu proti averroi-stom);
Riadok 73:
=== Náuka o bytí a postoj k problému univerzálií ===
Tomáš Akvinský využíva vo svojej [[metafyzika|metafyzike]] [[Aristoteles|Aristotelovu]] [[ontológia|ontologickú]] terminológiu (možnosť a skutočnosť, podstata a existencia, [[substancia (filozofia)|substancia]] a [[akcidens (filozofia)|akcidencia]], látka a forma). Vychádza z jeho chápania kategórie bytia a smeruje tak k postulovaniu [[transcendencia|transcendentného]] bytia – [[Boh]]a.
Možnosť ako potencia je schopnosťou konania resp. schopnosťou ustavičného premieňania sa, zatiaľ čo skutočnosť ako akt je už realizáciou potencie, t. j. zmeny. Pomocou sledu realizácie možností prostredníctvom aktov Tomáš podobne ako [[Aristoteles]] vysvetľuje pohyb a stáva sa mu to jedným z argumentov v prospech [[Boh|Božej]] existencie.
Bytie je podľa Tomáša zložené z podstaty (esencie) a z jestvovania (existencie). Boh a stvorenie sa podľa neho líši práve tým, že Božia [[Podstata|esencia]] [[implikácia|implikuje]] jeho existenciu. Esencia stvoreného bytia neimplikuje svoju existenciu – stvorenie jestvuje vďaka inému činiteľovi. Podstata telesných bytí sa skladá z matérie a formy, čím i tu možno badať prepojenie na [[Aristoteles|Aristotela]]. Podobne ako [[Aristoteles]] chápe Tomáš aj
Najvyššou dokonalosťou je bytie, ktoré existuje samo osebe a sám zo seba ako číre uskutočňovanie, ktoré má dôvod bytia v sebe samom – to je [[Boh]].
| |||