Karneades z Kyrény: Rozdiel medzi revíziami

'''Karneades z Kyrény''' alebo '''Karneadés z Kyrény''' (asi 214/[[213 pred Kr.]], [[Kyréné]] – 129/[[128 pred Kr.]], [[Atény]]) bol starogrécky [[filozof]], predstaviteľ tzv. novej (podľa inej klasifikácie strednej) [[Platónska akadémia|Akadémie]], na ktorej čele stál v rokoch 164/60 – 137/6.

V roku 156/5155 prišiel do [[Rím]]a s diplomatickým poslaním spoločne so [[stoicizmus|stoikom]] [[Diogenes zo Seleukeie|Diogenom zo Seleukeie]] a s [[peripatetici|peripatetikom]] [[Kritolaos z Fasélidy|Kritolaom]]. Svoj pobyt využili títo filozofi na popularizáciu filozofických myšlienok medzi mladými Rimanmi. Ukážku svojej filozofickej metódy predviedol Karneades v Ríme tým spôsobom, že jeden deň hovoril v prospech spravodlivosti, druhý deň proti nej. V starobe oslepol a vzdal sa vedenia školy.

Karneades bol majstrom v polemike a kritike. Vyvracal najmä názory stoika [[Chrysippos zo Soloi|Chrysippa]] a v tejto suvislosti o sebe s humorom vravel: „Keby nebolo Chrysippa, nebolo by ani mňa.“ (Obmena známej vety, vyjadrujúcej Chrysippove zásluhy o [[Stoa|Stou]].) Karneades pokračoval v skeptickej línii, začatej v Akadémii [[Arkesilaos z Pitany|Arkesilaom]]. Podal prenikavú kritiku možností poznania, najmä ostro polemizoval proti stoickému kritériu pravdy, tzv. kataleptickej predstave". Karneades sám považoval pravdu za nepoznateľnú a odporúčal uspokojovať sa, najmä pre oblasť konania, s pravdepodobnosťou. Ostrej kritike podrobil aj stoickú teológiu (dôkazy o existencii bohov) a etiku.

Svoje filozofické názory literárne nezaznamenal; urobili to jeho žiaci, najmä Kleitomachos. Najpočetnejšie správy o Karneadovom učení sa zachovali u [[Marcus Tullius Cicero|Cicera]]na a [[Sextos Empirikos|Sexta Empirika]].