Subatómová častica: Rozdiel medzi revíziami

Za subatomárnu časticu sa vo fyzike alebo chémii považuje častica menšia ako atóm.<ref>{{cite web|title=Subatomic particles|url=http://www.ndt-ed.org/EducationResources/HighSchool/Radiography/subatomicparticles.htm|publisher=NTD|accessdate=5 June 2012}}</ref> Existujú dva typy subatomárnych častíc: elementárne (fundamentálne) častice -  – tie nemajú ďaľšiuďalšiu vnútornú štruktúru a zložené častice.<ref>{{cite book|last=Bolonkin|first=Alexander|title=Universe, Human Immortality and Future Human Evaluation|year=2011|publisher=Elsevier|isbn=9780124158016|pages=25}}</ref> Tieto častice a ich vzájomné interakcie skúma jadrová fyzika a fyzika častíc.<ref name=IntroQM1>

* šesť "vôní" kvarkov

Zložené častice (ako napr. protón alebo atómové jadro) sa skladajú z dvoch alebo viacerých elementárnych častíc. Napríklad protón sa skladá z dvoch horných kvarkov a jedného dolného kvarku a jadro atómu hélia-4 sa skladá z dvoch protónov a dvoch neutrónov. Medzi zložené častice patria všetky hadróny, tzn. všetky baryóny (protóny a neutróny) a všetky mezóny (pióny a kaóny).

Podľa Einsteinovej hypotézy sú energia a hmota vzájomnými ekvivalentami. To znamená, že hmotu je možné jednoducho vyjadriť pomocou energie a naopak. A preto existujú len dva spôsoby prenášania energie -  – a to častice alebo vlnenie. Napríklad svetlo je možné popísať ako vlnenie a aj ako časticu. Toto sa nazýva vlnovo-časticový dualizmus.<ref>

|quote=For both large and small wavelengths, both matter and radiation have both particle and wave aspects. [...…] But the wave aspects of their motion become more difficult to observe as their wavelengths become shorter. [...…] For ordinary macroscopic particles the mass is so large that the momentum is always sufficiently large to make the de Broglie wavelength small enough to be beyond the range of experimental detection, and classical mechanics reigns supreme.

V prvých desaťročiach [[20. storočie|20. storočia]] fyzici postupne zistili, že [[atóm]]y nepredstavujú najmenšiu nedeliteľnú čiastočku hmoty, ako sa očakávalo už od dôb starých Grékov. Mnohé experimenty (napríklad pokusy [[Ernest Rutherford|Ernesta Rutherforda]]) postupne viedli k myšlienke, že aj atóm má vnútornú štruktúru, čiže -  – inými slovami povedané -  – tiež sa z niečoho skladá.

Vtedajšia predstava bola taká, že atóm má rozmery asi 1 × 10⁻¹⁰&nbsp; m. Hlboko vo vnútri atómu sa nachádza jeho ''jadro'' s rozmermi 1 × 10⁻¹⁵&nbsp; m a&nbsp; vo zvyšnom voľnom priestore sa pohybuju '''subatomárne častice''' -  – [[elektrón]]y. Očakávalo sa, že jadro nesie kladný [[elektrický náboj]] a rovnako veľký záporný náboj predstavujú práve elektróny. Čiže navonok sa atóm prejavuje ako elektricky neutrálny.

Protón i&nbsp; neutrón sú častice asi 1&nbsp; 800-krát hmotnejšie než elektrón, pričom protón má elektrický náboj rovnako veľký ako elektrón ibaže kladný a neutrón je z elektrického hľadiska neutrálny.

V tých dobách sa zdalo, že pomocou kombinovania týchto troch subatomárnych častíc je možné objasniť ako funguje atóm a tiež to, prečo jestvuje veľké množstvo atómov a ich [[izotop]]ov. AvšakAle v priebehu ďalších desaťročí fyzici postupne objavovali ďalšie a ďalšie subjadrové častice. Niektoré z nich zapadali do predstáv o štruktúre atómu, niektoré sa však zdali nadbytočné.

V priebehu nasledujúcich rokov sa fyzikovi [[Murray Gell-Mann]]ovi podarilo navrhnúť novú systematiku subatomárnych častíc. Jeho nápad spočíval v tom, že do teórie zaviedol šesť nových častíc nazvaných [[kvark]]y. V&nbsp; tejto dodnes platnej teórii sa celý fyzikálny svet dá vysvetliť pomocou 6&nbsp; kvarkov, 6&nbsp; [[leptón]]ov (častice podobného druhu ako elektrón) a&nbsp; vzájomných fyzikálnych pôsobení medzi nimi.

Pod fyzikálnym pôsobením sa myslia sily, ktoré pôsobia medzi časticami. Poznáme 4&nbsp; sily alebo pôsobenia (''fyzikálne interakcie''):