Ludwig Wittgenstein: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa vo Viedni ako najmladší z ôsmich detí. Jeho rodina bola veľmi bohatá, otec [[Karl Wittgenstein]] patril k najúspešnejším podnikateľom Rakúsko-Uhorska. Jeho matka bola Leopoldina, známa [[Poldi]] z názvu a emblému kladenských železiarní. Po domácom vyučovaní a škole v [[Linz]]i študoval Ludwig strojárenstvo v [[Berlín]]e, jeho záujem sa časom rozšíril na matematiku a cez ňu k [[logika|logike]] a filozofickým otázkam základov matematiky. Na radu [[Gottlob Frege|Gottloba Fregeho]] absolvoval niekoľko trimestrov u [[Bertrand Russell|Bertranda Russella]] v Cambridge. Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] sa hlásil do armády ako dobrovoľník a v jej priebehu získal na východnom fronte niekoľko medailí za statočnosť. Po vojne pokračoval v bádaní a roku [[1922]] vydal s Russellovou pomocou ''Logisch-philosophische Abhandlung'' (neskôr známe ako [[Tractatus Logico-Philosophicus]], ''Logicko-filozofické pojednanie''), jediné dielo, ktoré vyšlo za jeho života. V ňom, podľa svojho názoru, vyriešil všetky problémy filozofie a stiahol sa do ústrania. Niekoľko rokov pôsobil ako učiteľ na základnej škole, až v roku [[1929]] sa vrátil do Cambridge na [[Trinity College]], kde sa vrátil k filozofickej práci a vyučoval. V roku [[1939]] sa tam stal profesorom. Počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] pracoval v nemocnici a ako technický pracovník v Newcastlu, po jej konci sa vrátil na univerzitu. V roku [[1947]] rezignoval na akademickú činnosť a plne sa venoval písaniu. Do roku [[1949]] vznikla väčšina materiálu neskôr vydaného ako ''Philosophische Untersuchungen'' (Philosophical Investigations, '''Filozofické výskumy'''), dielo pokladané za Wittgensteinovu najzávažnejšiu prácu. Posledných pár rokov strávil usilovnou prácou vo Viedni, [[Oxford]]e a v Cambridge, kde v [[apríl]]i [[1951]] zomrel na [[rakovinazhubný nádor|rakovinu]].

* ''[[Tractatus Logico-Philosophicus]]'' – jediné dielo vydané počas jeho života; sám Wittgenstein v predhovore napísal, že sa skladá z dvoch hlavných častí - za prvé: myšlienok v ňom vyjadrených, za druhé: ukázaním ako málo sa dosiahne riešením podobných problémov. Jedna z najdôležitejších myšlienok je vyjadrená v oddiele 4.003 – „Väčšina viet a otázok, ktoré boli napísané o filozofických veciach, nie je nepravdivá, ale nezmyselná. Nemôžeme preto vôbec také otázky zodpovedať, ale len preukázať ich nezmyselnosť. Väčšina otázok a viet filozofov spočíva na tom, že nerozumieme našej jazykovej logike. (Je to taký druh otázok, ako či je [[dobro]] viacej, či menej identické než [[krásno (filozofia)|krásno]].) A nemožno sa diviť, že najhlbšie [[problém]]y vlastne žiadne problémy nie sú.“ a 4.0031 - „Celá filozofia je ‚kritikou jazyka‘. Russelovi vďačíme za to, že ukázal, že zdanlivá logická forma vety nemusí byť jej skutočnou formou.“ Z ďalších zaujímavých výrokov stojí za uvedenie ešte minimálne oddiel 5.6 – „Hranice môjho jazyka znamenajú hranice môjho sveta.“ a samozrejme posledný oddiel 7 tvorený len jednou vetou: „O čom nemožno hovoriť, o tom sa musí mlčať.“.