Redaktor:Peter Zelizňák/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

úprava
(Doplnenie diela Palugyay)
(úprava)
 
 
'''PALUGYAY, Zoltán'''
 
'''Hrubý text'''{{Infobox Osobnosť
– maliar, grafik (9.11.1898 [[Bodice]], dnes Liptovský Mikuláš – Bodice – 18. 9. 1935 pod Ďumbierom v Nízkych Tatrách, poch. v Bodiciach). Otec Aladár P. (1859 – 1932), matka Adela, rod. Palugyayová (1870 – 1965), sestra Bianka, výtvarníčka (1901 – 1965). Manželka Katarína, rod. Gallotšíková (1910 – 1968), dcéra Eva, vyd. Ricottiová, akademická maliarka – reštaurátorka (1929 – 2011).
| Meno = '''PALUGYAY, Zoltán'''
| Portrét =
| Veľkosť obrázka =
| Popis = slovenský [[Maliar (umelec)|maliar]]
| background =
| Dátum narodenia = {{dnv|1898|11|9}}
| Miesto narodenia = [[Bodice]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = 18. 9. 1935
| Miesto úmrtia = pod Ďumbierom v Nízkych Tatrách, poch. v Bodiciach
}}
 
[[Súbor:.jpg|náhľad|]]
 
'''PALUGYAY, Zoltán'''(* [[9. november]] [[1898]], [[Bodice]] dnes [[Liptovský Mikuláš]]) je slovenský [[maliar]].
 
== Život ==
 
– maliar, grafik (9.11.1898 [[Bodice]], dnes Liptovský Mikuláš – Bodice – 18. 9. 1935 pod Ďumbierom v Nízkych Tatrách, poch. v Bodiciach). Otec Aladár P. (1859 – 1932), matka Adela, rod. Palugyayová (1870 – 1965), sestra Bianka, výtvarníčka (1901 – 1965). Manželka Katarína, rod. Gallotšíková (1910 – 1968), dcéra Eva, vyd. Ricottiová, akademická maliarka – reštaurátorka (1929 – 2011).
Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši 1916 narukoval, bol na talianskom fronte. R. 1919 – 20 študoval na [[výtvarnej akadémii]] v Budapešti (E. Ballo), 1920 - 21 na výtvarnej akadémii v Krakove (W. Jarocki), od 1921 striedavo v Nemecku (Berlín, Hamburg) a v Budapešti, 1924 – 26 v Mníchove v súkromnej škole H. Hofmanna. Od 1926 žil v Bodiciach.
 
Už v detstve sa prehĺbil jeho vnímavý vzťah k prírode a záujem o maliarstvo. Súkromne sa mu venoval rodinný známy. [[P. J. Kern]], 1919 sa zúčastnil jeho zásluhou ako hosť na prvej výstave Spolku slovenských umelcov v Liptovskom Mikuláši. Na jeho vývin mocne pôsobilo dielo [[L. Medňanského]] ako zrušenie protikladu medzi nadčasovosťou a modernosťou, ale aj ako výraz nostalgie za svetom, ktorý sa stával nenávratnou minulosťou. Svoj umelecký obzor podstatne rozšíril v čase ročného pobytu v Krakove. Zblížil sa s postsecesným symbolizmom a cez dielo J. Falsta sa začal systematicky zaujímať o [[akvarel]]. R. 1920 v Krakove vystavoval so spolkom Sztuka. Na cestách po Nemecku popri Berlíne a Hamburgu navštívil Stralsund a polostrov Rujanu, odkiaľ si doniesol súbor kresieb. Medzitým sa vracal do Budapešti, pochodil maďarský vidiek, navštívil maliarsku kolóniu v Gödölö, dlhšie sa zdržal v [[Sedmohradsku]]. Pre dozretie jeho umeleckého názoru mal veľký význam pobyt v Mníchove v škole avantgardného pedagóga a výtvarníka [[Hansa Hofmanna]]. V Mníchove bola vtedy ešte živá tradícia nemeckého expresionizmu a skupiny [[Modrý jazdec]], ale aj ich korene v Parížskej škole a v diele E. Muncha. K pobytu v Mníchove sa viaže priateľstvo s maliarom a grafikom A. Kubínym, pochádzajúcim z Liptova, ktorý svojimi konexiami v mníchovskom výtvarnom živote uľahčil existenciu mladého maliara.
Po návrate domov sa zapojil do činnosti [[Spolku slovenských umelcov]]. R. 1927 sa zúčastnil väčšou kolekciou na jeho XIII. výstave v Žiline. Z úzkej spolupráce s [[J. Alexym]] a [[M. A. Bazovským]] vznikol podnet kolektívne prediskutovať aktuálne problémy moderného slovenského maliarstva a prispievať k ich riešeniu tvorbou námetovo čerpajúcou z najtypickejších krajov stredného Slovenska. Nasledovali ich spoločné cesty po Turci, Orave, Horehroní a Liptove. Tvorivé výsledky prezentovali na sérii výstav, ktoré využívali aj na propagačné prednášky a besedy o problémoch výtvarného umenia. R. 1930 podnikol s Bazovským študijnú cestu do Francúzska, Švajčiarska a Nemecka. Zaujímal sa o rozbehy [[maliarskej kolónie]], ktorú sa pokúšal v Piešťanoch založiť J. [[Alexy]]. Po návrate z Piešťan sa 1935 vybral na turistickú túru do Nízkych Tatier. Prenocoval na Štefánikovej chate na Ďumbieri[[Ďumbier]]i a ráno 18. septembra sa vydal na ďalšiu cestu. Odvtedy bol [[nezvestný]]. Až v júli 1936 našiel jeho pozostatky pastier oviec J. Kozák.
 
Od počiatkov sa vyznačoval bytostným sklonom k expresívnosti[[expresívnost]]i, baladickosti[[baladickosť|baladickost]]idramatickosti[[dramatickost]]i. Dokladajú to predovšetkým jeho kresby. [[Kreslenie]] bolo jeho existenčnou potrebou, citovým denníkom. Naproti tomu jeho maliarska tvorba mala inú funkciu. Ňou reagoval na umelecké podnety, s ktorými sa stretával na cestách a štúdiách, preskúšaval rozmanité podoby expresionistického i racionálne skladobného výrazu. Výsledkom boli raz robustne kubizované formy, inokedy dekoratívnosť s črtami secesnosti až nadreálnosti. Táto štýlová polarizácia charakterizuje celé jeho maliarske dielo bez ohľadu na to, či ide o oleje[[olej]]e, pastely[[pastel]]y, akvarely[[akvarel]]y alebo [[monotypia|monotypie]]. Súviselo to s obsahotvornou vlastnosťou [[farby]], ktorú používal striedavo ako [[lyrik krehkých tónov]], ako [[dramatik prírodných nálad]], ako človek unikajúci do sveta rozprávkových vízií alebo ako [[maliar so zmyslom pre tvrdú sociálnu realitu]].
Po intenzívnej príprave od 1930 sa umelcova tvorba dostala do obdobia vrcholenia. Spoločné potulky s [[Alexym]] a [[Bazovským]] vplývali na vyhraňovanie osobných názorov a umelecké zrenie. V niektorých motívoch a postupoch sa [[zbližoval]] najmä [[s Bazovským]], ale základný tón jeho tvorby je svojský. V problematike národného umenia sa [[opieral o národopisné a folkloristické]] materiály menej ako jeho druhovia. Jeho vzťah ku krajine a ľudu stredného Slovenska obsahoval výraznejší sociálny a všeobecne humanistický prízvuk. Bolo v ňom prítomné obdivné pochopenie diela [[Ladislav Medňanský|L. Medňanského]], poznanie nemeckého [[expresionizmus|expresionizmu]] i poučenie na maďarskej sociálnej maľbe (J. Rudnay).
Námetovou osou jeho tvorby sa stal návratný motív dedinských chalúp. Umelec ho používal ako podobenstvo národného a ľudského osudu. Kreslil a maľoval chalupy obdarené širokou škálou citových a myšlienkových významov a v rozličných denných a ročných obdobiach. Najlepšie z nich sú tvarovo a obsahovo čisté samoznaky, prostredníctvom ktorých umelec tlmočí svoje svetonázorové a umelecké posolstvo. S tematikou dedinských chalúp úzko súviseli aj ďalšie figurálne a krajinkárske motívy, ktoré nazbieral na cestách v teréne: postavy mužov a žien v rozmanitých životných situáciách, pohľady na dedinské zákutia, krajinné panorámy, obrazy stromových solitérov a zoskupení. Podobne ako chalupy, aj ony často nadobúdali zovšeobecnenú metaforickú významovosť. Z roku 1934 pochádza kompozícia jesenná práca (Kopanie zemiakov), na ktorej maliarovi išlo o námetovú a štýlovú syntézu skúseností nadobudnutých v rokoch spolupráce s Alexym a Bazovským. Významnú časť v jeho diele tvoria početné zátišia. Niektoré z nich patria k najhodnotnejšiemu, čo sa u nás v tomto žánri vytvorilo.
Osobitné miesto v jeho diele patrí akvarelom, pastelom, monotypiám a olejom s rozprávkovo-dekoratívnou tematikou. Vznikali súbežne s ostatnou tvorbou ako jej koloristicky a obsahovo exponovaná protiváha. Ich korene sú v literárno-symbolických kresbách a obrazoch z polovice 20. rokov inšpirovaných secesnou a expresionistickou maľbou, s ktorou sa stretol na svojich cestách. V maliarovom diele majú tieto kompozície funkciu intímnej lyriky. Sú to snové vízie rajského sveta obdareného nedotknutou krásou lahodných tvarov a svietivých farieb, kde žije v harmonickej symbióze príroda, zviera a človek. Napriek koloristickej skvelosti niektorých z týchto diel ide o tvorbu, ktorá bola vkusovo poplatná secesnej minulosti a nedosahovala výtvarnú silu umelcových dedinských balád. Príležitostne maľoval aj portréty, ale portrétny žáner bol v podstate cudzí jeho naturelu. Bol maliarom - básnikom, meditatívnym lyrikom a sociálnym elegikom so zmyslom pre problémy dobrého umenia, slovenskej kultúry a spoločensko-politickej reality.
 
== Výstavy: ==
• individuálne - Žilina 1929; Martin 1937; Bratislava 1944; Liptovský Mikuláš 1955; Banská Bystrica, Brno 1972; Košice, Prešov 1973;
• s J. Alexym a M. A. Bazovským - Dolný Kubín, Ružomberok, Žilina 1930; Košice, Liptovský Mikuláš, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Prievidza, Spišská Nová Ves, Zvolen 1931; Bratislava, Liptovský Mikuláš, Nové Zámky, Spišská Nová Ves, Ružomberok, Martin – Vrútky 1932; Bytča, Humenné, Košice, Michalovce, Poprad, Topoľčany, Trebišov 1933; Rožňava, Vysoké Tatry 1934; Brezno 1935; Liptovský Mikuláš 1984; Banská Bystrica, Praha 1985;
• kolektívne - zúčastňoval sa na výstavách Spolku a Združenia slovenských umelcov.
 
== Výber z tvorby ==
Dielo (výber):
• kresby – Baltské more, krajina s riekou, Pobrežie, Rügen, Stralsund, Štúdia stromu, Východ mesiaca (1922); Akty (1923); Člny (1923 – 27); Kompozícia (1924); Štúdia chalupy (1926); Dlhá na Orave (Dom s vŕbou), Leštiny (1928); Drevené chatrče, Chalupy, Osamelá chalupa, Slovenská dedina, Starý mlyn (1929); Akt, cesta, Eiffelova veža, Kopanička, Most na Seine, Nábrežie Seiny, Osamelý strom, Pred búrkou, Vojna (1930); Detvanec, Hlava sedliaka, Pltník, Štúdie ženskej postavy, Zátišie (1931); Melódia, Štúdia k pohrebu robotníka (1932); Súmrak nad Štrbským plesom, Štúdia k obrazu Jesenná práca (1934); Osiky, Stará vŕba, Suchý strom (1935);
 
• maľby – Morský príboj I. a II., Muž v červenom, Povoz, Violončelista (1925); Autoportrét, Bodice, Hamburg, Stromy, Modrý vták (Jesenná nálada) (1926); Golgota, Rybár na pobreží, Tehliareň (1927); Balážďarmoty, Domce, Chalupy so stromami, Plachetnica na pobreží, Žena (1928); Dedinská nálada, Dve chalupy, Horské kvety, Chalupa, Chalupy pri vode, Chalupy v zime, Chalupy vo večernom súmraku, Chatrč, Jazero, Koliba, Modré chalupy, Pivónie, Sedliacke chalupy, Strecha, Stromy, Zasnežená chalúpka, Zima (1929); Dievča v kroji, Dunajský most, Most cez Seinu, Paríž, Pri dedine, Výstrely, Z ateliéru (1930); Cintorín v Demänovej, Dedinčanka, Dedinská ulička, Dievča v červenom, Jesenné zátišie, Jesenný motív, Krajina s kvetmi (Nirvána), Lavička cez potok, Malé zátišie, Muž pri pálenke, Osada, Osamelý strom, Povoz v poli, Stromy na cintoríne, Zátišie s džbánom, Zvonica (1931); Búrka, Červené kvety, Chalupa pod horou, Jarná melódia, Jeseň, Krajina s koňom, Krajina s rybníkom, Kúpanie, Osud, Pri potoku, Sedliacke zátišie, Symbolika I. – X., Vdovy, Z kostola, Z práce domov, Žena medzi slnečnicami (1932); Krajina, Rybník, Vŕby pri dedine, Vŕby pri vode, Vývrat (1933); Červené vŕby, Jelša, Jesenná práca, Lipa (Bodice v zime), Liptovská krajina, Most, Tri stromy, Z jari (1934); Jar vo Vysokých Tatrách, Motív z Nízkych Tatier, Stará továreň, Vyschnutý ker (1935);
 
• ilustrácie – Cirbusová, J.: Tiché báje. Trnava 1932; Wery, M.: Na vakáciách. Mt 1932; Sakalová, S.: Ťuki-ťuk. Trnava 1933.
 
== Externé odkazy ==
* [http://
* [http://
== Referencie ==
<references />
 
== Iné projekty ==
[http://commons.wikimedia.org/wiki/]
 
{{DEFAULTSORT:}}
 
[[Kategória:Narodenia v 1898]]
[[Kategória:]]
[[Kategória:]]
Anonymný používateľ