Vasilij Grigorievič Perov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: t.j. → t. j., 865 - 1866 → 865 – 1866 (3), - →  –  (9), zbytok → zvyšok
Riadok 8:
|Miesto úmrtia = [[Kuzminki]] (dnes súčasť [[Moskva|Moskvy]]), [[Cárske Rusko]]
|}}
'''Vasilij Grigorievič Perov''' (pôv. menom '''Vasiliev''') ({{V jazyku|rus|''Василий Григорьевич Перов''}}) (* [[2. január]] [[1834]], [[Toboľsk]] -  – † [[10. jún]] [[1882]], [[Kuzminki]]) bol [[Rusko|ruský]] maliar, významný predstaviteľ [[Realizmus|realistického]] prúdu druhej polovice 19. storočia v ruskom výtvarnom umení, jeden zo zakladajúcich členov umeleckého združenia [[Peredvižnik|peredvižnikovperedvižnik]]ov.
 
Obdobie polovice 19. storočia v Rusku patrilo k najbúrlivejším a prelomovým v celých dejinách krajiny. Udalosti, ktoré ňou hýbali, boli priamym dôsledkom spoločenských premien vyvolaných revolučným vystúpením [[Dekabrista|dekabristov]] v dvadsiatych rokoch. Príklad revolučných demokratov nasledovala generácia ruských umelcov, pre ktorých nové estetické a spoločenské názory boli východiskom ich umeleckej tvorby. Medzi príslušníkov tohto prúdu vo výtvarnom umení patril aj Vasilij Grigorievič Perov. Jeho dielo interpretovalo tie myšlienky, ktoré boli pre toto obdobie najcharakteristickejšie: boj proti samoderžaviu, pravosláviu a s prežitkami feudálneho spoločenského poriadku.
Riadok 16:
Narodil sa 2. januára 1834 (21. decembra 1833 podľa starého kalendára). Bol nemanželským dieťaťom štátneho úradníka v západosibírskom meste [[Toboľsk]], správnom stredisku rovnomennej [[Toboľská gubernia|gubernie]]. Zásluhou svojho otca, príslušníka barónskeho rodu Kridenerovcov, slobodomyšlienkára a sympatizanta dekabristov (tieto prejavy napokon zapríčinili, že bol vypovedaný zo štátnej služby), vyrastal v slobodomilovnom prostredí, ktoré formovalo jeho detskú dušu.
 
Prvé vzdelanie dostal v rodine. Už v detstve sa uňho prejavoval cit pre grafiku a písmo, za čo dostal prezývku ''Perov'' (t. j. ''„ten kto dobre ovláda pero“''). V roku 1846 ukončil všeobecné vzdelanie a začal študovať na umeleckej škole v meste [[Arzamas]] v [[Nižnonovgorodská gubernia|Nižnonovgorodskej gubernii]]. Nesmierny talent a húževnatosť ho v roku 1853 priviedli na [[Moskovská škola maliarstva, sochárstva a architektúry|Moskovskú školu maliarstva, sochárstva a architektúry]]. Pretože ako nemanželský syn nosil priezvisko svojho krstného otca Vasiliev, niekdajšiu prezývku prijal za svoje úradné priezvisko. Počas štúdia nadviazal priateľstvo s neskorším významným maliarom-krajinárom [[Ivan Ivanovič Šiškin|I. I. Šiškinom]]. Štúdium ukončil v septembri 1861.
 
== Umelecké začiatky ==
Riadok 26:
Zlatá medaila za obraz ''Kázeň na dedine'' v roku 1861 mu zabezpečila právo na štipendijnú cestu do zahraničia. Už v zime nasledujúceho roku vycestoval do [[Francúzsko|Francúzska]], kde zotrval ďalšie dva roky. Pobyt v „Mekke umelcov“ [[Paríž]]i a štúdium života mestskej chudoby znamenali veľký prínos pre jeho nasledujúci umelecký vývoj. Počas parížskeho pobytu vzniklo niekoľko prác, napr. ''Verklikárka na bulvári v Paríži'', ''Pohreb v chudobnej štvrti v Paríži'' či ''Savoyard''.
 
Po odchode z Paríža strávil dva mesiace v [[Taliansko|Taliansku]] a hneď nato sa vrátil do vlasti. Usadil sa v Moskve, kde prežil celý zbytokzvyšok života.
 
Obdobie po návrate do Moskvy znamenalo zrod jeho najzávažnejších diel líčiacich život najbiednejších ľudových vrstiev. V rokoch 1865 -  – 1866 vznikli diela -  – ''[[Vyprevádzanie mŕtveho]]'' (1865), ''[[Trojka (Perov)|Trojka]]'' (1866) a ''[[Príchod vychovávateľky do kupcovho domu]]'' (1866). Za vytvorenie dvoch poslednemenovaných diel získal Vasilij Perov titul akademika.
 
== Perov zrelým umelcom ==
Riadok 36:
Toto obdobie prinieslo pre Perova aj ocenenie v zahraničí. Obrazy ''[[Vyprevádzanie mŕtveho]]'', ''[[Trojka (Perov)|Trojka]]'', ''Diletant'' a ''Kostolníkov syn vo svojej prvej hodnosti'' mali veľký úspech na medzinárodnej výstave umenia v Paríži v roku 1867.
 
V rovnakom roku namaľoval obraz s hlbokým sociálno-psychologickým námetom -  – ''Utopená''. Cez osobnú tragédiu utopenej mladej ženy Perov reagoval na veľmi závažný problém súdobého Ruska -  – postavenie ženy v spoločnosti.
 
[[Obrázok:Перов Дилетант.jpg|right|thumb|200px|''Diletant'', 1862, olej na plátne, [[Štátna Tretiakovská galéria]], [[Moskva]]]]Pre Perovovu tvorbu druhej polovice šesťdesiatych rokov je charakteristickou črta -  – zachytenie života v celej jeho rozmanitosti. V Perovových obrazoch vystúpilo ruské umenie ''„v celej veľkosti svojej naliehavej úlohy: kreslilo život, objasňovalo ho, vynášalo svoj úsudok nad jeho javmi.“''
 
Roky 1870 -  – 1871 znamenali vo vývoji ruského umenia zásadný prelom. Uvedené roky sú považujú za roky zrodu [[Peredvižnik|peredvižnikovperedvižnik]]ov, umeleckého združenia ruských výtvarníkov druhej polovice 19. storočia. Už v roku 1869 Perov organizoval moskovskú skupinu výtvarníkov, ktorá sa v nasledujúcom roku spojila s petrohradskou na čele s [[Ivan Nikolajevič Kramskoj|I. N. Kramským]]. Perov sa stal jedným z najaktívnejších členov združenia a sedem rokov bol členom predsedníctva. Už na prvej putovnej výstave peredvižnikov sa objavili dve Perovove diela -  – ''Odpočinok poľovníkov'' (1871) a ''Rybár'' (1871).
 
13. marca 1871 Perova vymenovali za profesora školy, ktorú pred desiatimi rokmi ukončil. S pôsobením na pôde školy spojil všetky nasledujúce roky života. Ako pedagóg hral významnú rolu pri rozvoji realistického maliarstva; k jeho popredným žiakom patrili napr.: [[Andrej Petrovič Riabuškin|A. P. Riabuškin]], [[Isaak Iľjič Levitan|I. I. Levitan]] či [[Nikolaj Alexejevič Kasatkin|N. A. Kasatkin]].
 
Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov vytvoril Perov sériu obrazov, otvárajúcich novú kapitolu v portrétnom maliarstve. Perov sa stal majstrom najmä mužského portrétu a medzi jeho obrazmi nájdeme podobizne významných predstaviteľov predovšetkým umeleckého prostredia. Svoje najhodnotnejšie diela namaľoval v období rokov 1869 -  – 1872. Za jeho prvé dielo tejto kategórie možno pokladať ''Portrét spisovateľa a lekára V. V. Bezsonova'', Perovovho priateľa. K významným portrétnym dielam patria podobizne spisovateľov [[Alexandr Nikolajevič Ostrovskij|A. N. Ostrovského]], [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij|F. M. Dostojevského]] a [[Ivan Sergejevič Turgenev|I. S. Turgeneva]].
 
Umelecký prejav Vasilija Grigorieviča Perova nemohol obísť ani takú významnú kapitolu akou bolo bezpochyby historické maliarstvo. Ako mnoho maliarov pred ním i neskôr aj Perov sa chcel podieľať na pozdvihnutí verejného záujmu o dejiny vlastného ľudu. V tých časoch, keď sa veľkí umelci obmedzovali na zachytávanie významných udalostí a pôsobenie historických osobností, Perova zaujímali masové ľudové hnutia. Priťahovalo ho povstanie [[Stepan Timofejevič Razin|Stepana Razina]], [[Jemelian Ivanovič Pugačov|Pugačovovo]] povstanie a boj Rusov s Tatármi za nazávislosť. Dokladom toho sú obrazy ''Pugačovov súd'' (1875) a ''Nikita Pustoviat'' (1881).
Riadok 94:
 
{{DEFAULTSORT:Perov, Vasilij Grigorievič}}
 
[[Kategória:Narodenia v 1834]]
[[Kategória:Úmrtia v 1882]]
Řádek 101 ⟶ 100:
[[Kategória:Maliari realizmu]]
[[Kategória:Vasilij Grigorievič Perov| ]]
 
 
[[az:Vasili Perov]]
[[ca:Vasili Perov]]
[[de:Wassili Grigorjewitsch Perow]]
[[et:Vassili Perov]]
[[el:Βασίλι Περόφ]]
[[en:Vasily Perov]]
[[eteo:VassiliBazilo Perov]]
[[es:Vasili Perov]]
[[eoet:BaziloVassili Perov]]
[[fa:واسیلی پرو]]
[[fi:Vasili Perov]]
[[fr:Vassili Perov]]
[[fy:Vasili Perov]]
[[he:וסילי פרוב]]
[[hu:Vaszilij Grigorjevics Perov]]
[[it:Vasilij Grigor'evič Perov]]
[[he:וסילי פרוב]]
[[ka:ვასილი პეროვი]]
[[la:Basilius Perov]]
[[lv:Vasilijs Perovs]]
[[hu:Vaszilij Grigorjevics Perov]]
[[xmf:ვასილი პეროვი]]
[[nl:Vasili Perov]]
[[nn:Vasilij Perov]]
[[no:Vasilij Perov]]
[[nn:Vasilij Perov]]
[[pl:Wasilij Pierow]]
[[ro:Vasili Perov]]
[[ru:Перов, Василий Григорьевич]]
[[fi:Vasili Perov]]
[[sv:Vasilij Perov]]
[[xmf:ვასილი პეროვი]]