Minimálny supersymetrický štandardný model: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Ruwolf (diskusia | príspevky)
d →‎Prirodzenosť: chýbajúca [
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{na revíziu}}
'''Minimálny supersymetrický štandardný model''' (MSSM) je rozšírením [[Štandardný model|Štandardnéhoštandardného modelu]] realizujúcim [[supersymetria|supersymetriu]] minimálnym spôsobom. Supersymetria páruje [[bozón]]y s [[fermión]]mi a priraďuje každej častici Štandardného modelu partnera. Supersymetria je v súčasnosti (december 2012) experimentálne nepotvrdená a zostáva preto stále iba teoretickým konceptom.
 
Hľadanie indícii poukazujúcich na supersymetriu je jednou z úloh fyzikálneho programu na [[Veľký hadrónový urýchľovač|Veľkom hadrónovom urýchľovači]]. Prípadné objaveneobjavenie supersymetrie by predstavovalo porovnateľný mílnikmíľnik ako objav [[antihmota|antihmoty]] a v závislosti od experimentálnych výsledkov, by to mohlo byť dôkazom pre [[Veľká teória zjednotenia|veľkú teóriu zjednotenia]] fyzikálnych interakcií. Takýto objav by mal značný dosah aj na [[teória strún|teóriu strún]].
 
MSSM bol pôvodne navrhnutý v roku 1981 ako riešenie [[hierarchický problém|hierarchického problému]]<ref name="DimopoulosGeorgi">
Řádek 13 ⟶ 14:
}}</ref>, pretože hmotnosť [[Higgsov bozón|Higgsovho bozónu]] je v rámci v Štandardného modelu nestabilná v dôsledku kvantových korekcií, pričom slabá škála je predpovedaná omnoho slabšia v porovnaní so súčasnými pozorovaniami. V MSSM, má [[Higgsov bozón]] fermionického superpartnera, [[Higgzino]], ktorý má rovnakú hmotnosť, ako by bola, ak by supersymetria bola presnou symetriou. Pretože fermionické hmotnosti sú rádiostabilné, Higgsova hmotnosť dedí túto stabilitu. Avšak v MSSM existuje potreba pre viac ako jedno Higgsovo pole, ako popisuje [[Minimálny supersymetrický štandardný model#MSSM Fields|Minimálny supersymetrický štandardný model]].
 
Jediný jednoznačný spôsob, ako objaviť supersymetriu je vyprodukovať superčastice v laboratóriu. Pretože sa očakáva, že superčastice budú 100 až 1000 -krát ťažšie ako protón, vyrobenie týchto častíc si vyžaduje veľmi veľkú energiu a to sa dá dosiahnuť iba v urýchľovači. V súčasnosti [[Tevatron]] aktívne hľadá dôkaz pre produkciu supersymetrických častíc. Väčšina fyzikov je presvedčená, že supersymetria musí byť objavená v [[Veľký hadrónový urýchľovač|LHC]], ak je zodpovedná za stabilizáciu slabej škály. Existuje päť tried častíc, kam spadajú superpartneri v Štandardnom modeli: [[skvark]]y, [[gluíno|gluína]], [[chargíno|chargína]], [[neutralíno|neutralína]], a [[sleptón|sleptóny]]. Tieto superčastice majú svoje interakcie a následný rozpad popisovaný MSSM a každá má charakteristické vlastnosti.
 
MSSM uvaľuje [[R-parita|R-paritu]] a vysvetľuje [[rozpad protóou|stabilitu protónu]]. Pridáva prerušenie supersymetrie zavedením explicitných operátorov [[prerušenie jemnej supersymetrie|prerušenia jemnej supersymetrie]] do Lagrangiánu, ktoré sa v ňom komunikujú nejakou neznámou (a nešpecifikovanou) dynamikou. Toto znamená, že v MSSM existuje 120 nových parametrov. Väčšina z týchto parametrov vedie k neakceptovateľnej fenomenológii ako sú veľké [[vônu meniace neutrálne prúdy]] alebo veľké [[elektrické dipólové momenty]] pre neutrón a elektrón. Aby sme sa týmto problémom vyhli, MSSM poníma všetky jemné prerušenia supersymetrie ako diagonálne v priestore vône a všetky nové [[CP-porušenie|CP porušujúce]] fázy ako miznúce.
 
==Teoretické motivácie==
Existujú tri principiáneprincipiálne motivácie pre MSSM pokiaľ ide o teoretické rozšírenia Štandardného modelu, a to:
* [[prirodzenosť (fyzika)|prirodzenosť]]
* unifikácia kalibračného prepojenia
Řádek 27 ⟶ 28:
[[Image:Hqmc-vector.svg|thumb|300px|right|Vyrušenie kvadratickej [[renormalizácia hmotnosti|renormalizácie hmotnosti]] [[Higgsov bozón|Higgsovho bozónu]]medzi slučkou [[fermión|fermionického]] [[top kvark]] a [[skalárne pole|skalár]]om top [[skvark]]u [[Feynmanove diagram]]y v [[supersymetria|supersymetrickom]] rozšírení [[Štandardný model|Štandardného modelu]]]]
 
Pôvodnou motiváciou pre návrh MSSM bola stabilizácia Higgsovej hmotnosti vo vzťahu ku kvadraticky divergentným radiatívnym korekciám vyskytujúcim sa v ŠM ([[hierarchický problém]]). V supersymetrických modeloch sú skaláre vztiahnuté k fermiónom a majú rovnakú hmotnosť. Keďže fermionické hmotnosti sú logaritmicky divergentné, skalárne hmotnosti dedia rovnakú radiatívnu stabilitu. Vákuová hodnota Higgsovho poľa je asociovaná s negatívnou skalárnou hmotnosťou v Lagrangiáne. Aby radiatívne korekcie ku Higgsovej hmotnosti nepresiahli dramaticky skutočnú hodnotu, hmotnosť superpartnerov v ŠM by nemala byť výrazne vyššia ako je [[Hodnota očakávania Higgsovho vákua|VEV]] -- približne 100 GeV. Táto hmotnostná škála bola skúmanaskúmaná na [[Tevatron]]e a ďalšie štúdie budú pokračovať na [[LHC]].
 
=== Unifikácia kalibračného prepojenia ===
Řádek 59 ⟶ 60:
Je pozoruhodné, že toto je presne uspokojené pre experimentálne chyby v hodnotách <math>\alpha^{-1}(M_{Z^0})</math>. Existujú dve slučkové korekcie, TeV škála a GUT-škála [[prahové korekcie]].ktoré menia túto podmienku pre unifikáciu kalibračného prepojenia a výsledky rozsiahlejších kalkulácií ukazujú, že k unifikácii kalibračného prepojenia dochádza pri presnosti 1%, hoci toto je približne tri štandardné odchýlky od teoretických očakávaní.
 
Tieto predpovede sa všeobecne považujú za nepriamy dôkaz ako pre MSSM, tak pre SUSY [[Veľká unifikačná teória|GUT]].<ref name="GKane">Gordon Kane, ''The Dawn of Physics Beyond the Standard Model ('', [[Scientific American]], Junejún 2003, pagestrana 60 anda ''The frontiers of physics'', special edition, Vol 15, #3, pagestrana 8 "Indirect evidence for supersymmetry comes from the extrapolation of interactions to high energies."</ref> Je potrebné poznamenať, že unifikácia kalibračného prepojenia automaticky neimplikuje veľkú unifikáciu a že sú aj iné mechanizmy na reprodukovanie unifikácie kalibračného prepojenia. Avšak, ak sa v blízkej budúcnosti siperpartneri potvrdia, očividný úspech unifikácie kalibračného prepojenia by naznačoval, že supersymetrická veľká unifikačná teória je sľubným kandidátom pre fyziku pri vysokých škálach.
 
=== Tmavá hmota===
Řádek 68 ⟶ 69:
 
=== Neutralína ===
Existujú [[neutralína]], ktoré sú fermiónmi a sú elektricky neutrálne, najľahšie z ktorých je typicky stabilné. Sú typicky označené ako N͂<sup>0</sup><sub>1</sub>, N͂<sup>0</sup><sub>2</sub>, N͂<sup>0</sup><sub>3</sub>, N͂<sup>0</sup><sub>4</sub> (hoci niekedy sa namiesto toho používa <math> \tilde{\chi}_1^0, \ldots, \tilde{\chi}_4^0</math>). Tieto štyri stavy sú zmesou [[Bino]] a neutrálnej [[Wino (častica)|Wino]] (ktoré sú neutrálne elektroslabé [[Gaugína]]), a neutrálne [[Higgzína]]. Ako neutralína sú [[Majorana fermióny]], pričom každý z nich je identický sú svojou [[antičastica|antičasticou]]. Pretože tieto častice reagujú len sú slabo vektorovými bozónmi, nie sú priamo produkované hadrónovými urýchľovačmi vo väčších množstvách. Primárne sa objavujú ako častice v kaskáde rozkladu ťažších častíc obvykle s pôvodom vo farebných supersymetrických časticiach ako sú squarky alebo gluína.
 
V konzervačných modeloch [[R-parity]], najľahšie neutralíno je stabilné a všetky supersymetrické kaskády rozkladov sa končia v rozklade na túto časticu, čo detektor nevidí a jeho existenciu je možno odvodzovať prostredníctvom nevyváženej hybnosti v detektore.
Řádek 113 ⟶ 114:
 
=== Skvarky ===
[[Squark]]y sú skalárni superpartnermi kvarkov, ku každému dnes známemu kvarku existuje jednajeden supersymetrickásupersymetrický variantavariant. Kvôli fenomenologickým obmezdeniam chuť meniacich neutrálnych prúdov, typicky ľahšie dve generácie skvarkov musia byť blízko rovnakej hmotnosti a preto nemajú rozdielne mená. Superpartnerov vrchného a spodného kvarku možno oddeliť od ľahších skvarkov a nazývajú sa ''svrchný'' a ''sspodný''.
 
na druhej strane, môže dochádzať k pozoruhodnej zmesi ľavo-pravého kvarku stop <math>\tilde{t}</math> a spodný <math>\tilde{b}</math>, a to kvôli vyššej hmotnosti partnerských kvarkov vrchného a spodného:
Řádek 354 ⟶ 355:
|doi=10.1088/1126-6708/1998/12/027
}}</ref>
 
==Pozri tiež==
*[[Púšť (časticová fyzika)]]
 
==Referencie==
{{Referencie}}
 
==ExternéPozri linkyaj==
*[[Púšť (časticová fyzika)]]
 
==Externé odkazy==
* [http://xstructure.inr.ac.ru/x-bin/theme3.py?level=1&index1=231444 MSSM on arxiv.org ]
* [http://arxiv.org/abs/hep-ph/9709356 A Supersymmetry Primer] byautor Stephen P. Martin
* [http://pdg.lbl.gov/2007/listings/s046.pdf Particle Data Group review of MSSM and search for MSSM predicted particles]
* [http://arxiv.org/abs/hep-ph/0505105 Supersymmetry and the MSSM: An Elementary Introduction] byautor Ian J. R. Aitchison
 
<!-- [[Kategória:Supersymetria]]
[[Kategória:ČasticováFyzika fyzikačastíc]] --><!-- dočasne mimo menný priestor -->
 
[[ar:نموذج عياري فائق التناظر الأصغر]]