Iba deň: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
fixes
d drobné úpravy, doplnenie autorov
Riadok 2:
'''Iba deň''' je slovenský film.
 
== ÚvodZatriedenie diela ==
Osemdesiate roky v slovenskom hranom filme sú charakteristické pomerne veľkým množstvom debutantov. Na Kolibe sa približne v tomto období začalo uvažovať nad poviedkovým filmom, ktorý by dal priestor hneď niekoľkým autorom naraz. Zatiaľ čo v Česku nemali s touto koncepciou dobré skúsenosti – filmy ako ''Přátelé bermúdskeho trojúhelníku'' (1987) či ''Figurky ze šmantů'' (1987) nezaznamenali výrazný úspech. Typ poviedkového filmu nie je v rámci slovenskej ani českej kinematografii žiadna novinka – môžeme si spomenúť len na zaujímavý debut Petra Solana ''Čert nespí'' z roku 1956, ktorý spolurežíroval František Žáček. Film sa skladá z troch samostatných satirických poviedok, ktoré boli k sfilmovaniu vybrané z tvorby Petra Karvaša.
 
Tri poviedky spája do jedného filmu aj snímka '''''Iba deň''''', scenáristicky pripravená '''Štefanom Uhríkom'''. Napriek tomu, že tu debutovali traja vo vyjadrovaní rozdielni režiséri – '''Michal Ruttkay, Kvetoslav Hečko a Vladimír Štric''', filmu sa podarilo udržať jednoliatosť, a to najmä vďaka scenáru. Ten pôsobí, akoby jeden príbeh bol účelne rozdelený na tri časti, čo mu však neubralo na kvalite. Zatiaľ čo v spomínanom ''Čert nespí'' sa kriticky nazerá na socialistické 50. roky, ''Iba deň'' nám predstavuje trojicu hrdinov, ktorí sa akosi nevedia spamätať z uvoľnenia v 60. rokoch a následnej normalizácie v 70. rokoch. Istá kritika sa preniesla z „doby“ a „systému“ na postavy poznačené „dobou a systémom“.
 
== KrátkyNačrtnutie obsahdeja ==
Ako prezrádza samotný názov, príbeh sa odohráva v jeden deň každej z troch hlavných postáv. Jednotlivé časti sú pomenované podľa hudobných nástrojov, na ktoré hrajú. Traja bývalí členovia bigbítovej kapely sa majú večer stretnúť spolu so spevákom a lídrom kapely a zahrať si opäť spolu po dvadsiatich rokoch. Keď sa im napokon, aj napriek rôznym problémom, podarí večer stretnúť, zisťujú, že spevák, ktorému sa ako jedinému podarilo presadiť v hudobnej oblasti, zmizol.
 
Riadok 14:
 
== Téma ==
Ako som už naznačila filmFilm má dve roviny. V prvej sa stretávame s troma postavami, bývalými členmi kapely, ktorí sa snažia stretnúť a zahrať si, snáď posledný krát. Z filmu jasne cítiť generáciu, ktorej sny boli dobou, v ktorej žili, bezvýchodiskovo potlačené. V druhej rovine sa však kritika vzťahuje aj na samotné postavy a ich prehrešky. Či už je to snaha o manipulatívny predaj záhrady, alebo vydieranie žiaka, ani jedna z postáv sa nespráva morálne správne. A to už s dobou, v ktorej žijú nemá nič spoločné. Michal Ruttkay v rozhovore spomína: „Najväčším problémom generácie z nášho filmu nie je to, že im niekedy ktosi zakázal hrať anglické hity, alebo že im ostrihali vlasy. Jej vnútorný rozpor je v tom, že ich nikto nenaučil samostatne myslieť. Dnes táto generácie dostáva možnosť, aby sa prejavil, priamo to od nej žiadajú, ale ona je v rozpakoch – celý produktívny vek nikto nebol zvedavý na jej názor a zrazu ho má samostatne, iniciatívne a tvorivo vyjadriť!“5
 
Za zmienku iste stojí aj hudba, ktorej autorom je '''Michal Pavlíček'''. Piesne a texty sú súčasťou sujetu a často krát sa vyjadrujú priamo k deju. Úlohou je zdôrazniť niečo smiešne či negatívne.
 
== Záver ==
Debut ''Iba deň'' bol inšpirovaný novou vlnou v rámci obrazu človeka v osemdesiatych rokoch. „Zvláštnym paradoxom filmu je, že jeho poetika súvisí s ironizovaním banality, so záľubou v anonymných ľuďoch z ulice, s averziou k výrazne dramatickým situáciám, čiže s ideálmi filmárov novej vlny.“6
 
== OdkazyTvorcovia ==
* Réžia - Vladimír Štric, Kvetoslav Hečko, Michal Ruttkay
* Scenár - Štefan Uhrík
* Hudba - Michal Pavlíček
* Kamera - Jozef Lietavec, Peter Bena, Viktor Svoboda
* Zvuk - Juraj Solan
* Herecké obsadenie - Pavel Zedníček, Jaroslav Filip, Miroslav Donutil, Marta Černická, Emil Horváth st., Jaroslava Kretschmerová, Milan Šulc, Valérie Zawadská
* Minutáž - 87 min.
* Československo 1988
 
== ZáverZdroje ==
# Jozef Bobok, „Kľúč by bol“, in: ''Pravda'', 3. 1. 1989, s. 43
# Jarmila Andrejčáková, „Šanca – ale s podmienkou“, in: ''Rolnické noviny'', 1, 9. 2. 1989, s. 43.