Verzia z 14:18, 4. január 2013 upraviť ZéroBot (diskusia \| príspevky) Boti 75 531 editací d r2.7.1) (robot Pridal: eu:Mikel IV.a ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:25, 25. január 2013 upraviť vrátiť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací y Ďalšia úprava →
Riadok 28: Michael IV. pochádzal z rodiny paflagonských [[roľník]]ov. Na [[cisár]]sky dvor sa Michal dostal prostredníctvom svojho brata, [[eunech]]a a vysokého [[štát]]neho [[úrad]]níka Ioanna Orfanotrofa. Stal sa cisárovým [[komorník]]om a hoci to Roman netušil, stal sa aj milencom jeho ženy. Roman ho z ničoho neupodozrieval. 11. apríla [[1034]] však Roman za záhadných okolnosti umrel a Michal sa hneď na druhý deň oženil so Zoe. Následne si však nechal poradiť od svojho brata, ktorý sa stal [[ministerstvo financií\|ministrom financií]], aby Zoe uväznil a vládol sám. Michal ale trpel výčitkami [[svedomie\|svedomia]], že zradil svojho bývalého pána (Romana) a tak dal postaviť mnoho [[kláštor]]ov. Michal bol veľmi pohľadný, štedrý a šikovný, ale trpel [[epilepsia\|epilepsiou]] a bol nevzdelaný, preto prenechal vládu na svojho brata. Ten finančnými a [[vojna\|vojenskými]] [[reforma]]mi navrátil ríši stratenú silu. Na východnej hranici bolo po dlhom obliehaní ~~dobité~~dobyté mesto [[Edessa]]. V roku [[1035]] požiadal emír [[Palermo\|Palerma]] ([[Sicília]]) o pomoc Michala, kvôli povstaniu jeho brata. Aj napriek následnej smrti emíra, boje na Sicílii pokračovali. V roku [[1038]] bola zahájená výprava na čele s Georgiom Maniakosom. Výpravy sa zúčastnil takisto aj manžel Michalovej sestry Stefanos. V priebehu nasledujúceho roka boli ~~dobité~~dobyté [[mesto\|mestá]] Palermo a [[Messina]]. Vďaka Maniakosovmu skvelému vedeniu sa takmer podarilo ovládnuť celú Sicíliu, ale v roku [[1040]] došlo k jeho stretu so Stefanosom. Po hádke sa Stefanos urazil a poslal správu Michalovi, že Maniakos plánuje spiknutie. Následne bol Maniakos povolaný do [[Konštantínopol]]u a uväznený. Veliteľom sa stal práve Stefanos. Ten bol však onedlho zabitý a zmätok v [[Byzantská ríša\|byzantskej]] armáde využili [[Arabi]]. Najprv vypuklo povstanie, aby následne byzantskú armádu vytlačili z ~~dobitých~~dobytých území, pričom nedobytá zostala len Messina. Michal v posledných rokoch svojej vlády ťažko [[choroba\|ochorel]]. Navyše stále viac ho trápili výčitky [[svedomie\|svedomia]] kvôli Romanovi a tak sa presunul do [[Solún]]u, kde prosil svätého Demetria o odpustenie. Jeho poslednou veľkou výpravou boli boje v [[Bulharsko\|Bulharsku]], kde došlo k povstaniu. Bulharskí bratranci [[Peter Deljan]] a [[Alusian]] viedli Bulharov a vyhnali byzantskú armádu z území Bulharska. Následne sa však pohádali. Alusian dal Petrovi odseknúť [[nos]] a oslepil ho. To viedlo k oslabeniu bulharskej sily a Alusian bol porazený. Michal krátko na to 10. decembra [[1041]] umrel.

Michal IV. (Byzantská ríša): Rozdiel medzi revíziami