Zambia: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 43 bajtov ,  pred 7 rokmi
d
typo, replaced: . → ., 911 - 1963 → 911 – 1963, - →  –  (2), doporuči → odporuči, replaced:   →   (4), 79% → 79 % (31)
d (r2.7.2+) (robot Pridal: rue:Замбія)
d (typo, replaced: . → ., 911 - 1963 → 911 – 1963, - →  –  (2), doporuči → odporuči, replaced:   →   (4), 79% → 79 % (31))
}}
 
'''Zambia''', dlhý tvar '''Zambijská republika''' (1911 -  – 1963 '''Severná Rodézia'''), je vnútrozemský štát v južnej [[Afrika|Afrike]]. Má rozlohu {{km2|752614}} a jej hlavné mesto je [[Lusaka]].
 
== Dejiny ==
Britský protektorát [[Severná Rodézia]], ktorý bol v roku [[1953]]- – [[1963]] časťou [[Stredoafrická federácia|Stredoafrickej federácie]], získal v roku [[1964]] nezávislosť v rámci Britského spoločenstva ako republika Zambia. Nový štát sa snažil najprv získať hospodársku nezávislosť na [[Južná Rodézia|Južnej Rodézii]] ([[Zimbabwe]]), ktorá bola spočiatku kolóniou a roku [[1965]] jednostranne vyhlásila samostatnosť. V Zambii začala afrikanizácia, v rokoch [[1968]]- – [[1970]] boli čiastočne zoštátnené zahraničné podniky. Zambia podporuje černošské africké národne oslobodzovacie hnutie v [[Zimbabwe]] a v celej južnej [[Afrika|Afrike]]. V zahraničnej politike sa hlási k politike neúčasti v blokoch. Od [[8. storočia]] rozšírili svoje obchodné kontakty na južné prístavy [[Arabi]]. Medzi [[11. storočie|11.]] a [[15. storočie|15. storočím]] vzniklo na pobreží asi 37 nových miest, z ktorých viedli cesty do vnútrozemia, k náleziskám [[zlato|zlata]] a [[meď|medi]]. Keď od roku [[1500]] začali prichádzať na zambijské územie [[Portugalci]] a prevzali výnosný obchod zo [[zlato]]m, pomery sa zmenili. Zanikol obchod zo [[slonovina|slonovinou]] na sever od [[Zambezi]] a ''Ríša Marawi'' ([[Malawi]]) sa dostala do krízy. Okolo roku [[1500]] začali kmene ''Zimba'' od [[Zambezi]] napádať ''Marawi'' a portugalské osady. Až v [[17. storočie|17. storočí]] vznikol v západnej Zambii štát [[Barotská ríša]]. Kmene na severovýchode sa však nespojili do väčších celkov. Arabský lovci otrokov odvliekli zo severovýchodných území naraz celé dediny, čo trvalo až do zrušenia otroctva na konci [[19. storočia]].
 
Keď začiatkom [[19. storočia]] začali [[Zuluovia]] budovať svoju ríšu v južnej [[Afrika|Afrike]], odišlo mnoho [[Bantuovia|bantuských]] kmeňov na sever. Roku [[1840]] si Barotskú ríšu podmanili [[Kololovia]]. Cudzej nadvlády sa obyvateľstvo zbavilo až v roku [[1865]].
 
Zem Barotsov preskúmal v roku [[1851]] až [[1855]] [[Spojené kráľovstvo|britský]] cestovateľ [[David Livingstone]], v roku [[1866]]- – [[1871]] precestoval severovýchod Zambie. [[Francúzsko|Francúzsky]] protestantský misionár ''François Coil Lard'' tu založil v roku [[1884]] osadu. Roku [[1887]] doporučilodporučil kráľovi ''Levanikovi'' požiadať o britský protektorát. Súčasne agenti [[Britská juhoafrická spoločnosť|Britskej juhoafrickej spoločnosti]] pod vedením [[Cecil Rhodes|Cecila Rhodesa]] uzavreli zmluvy s jednotlivými náčelníkmi kmeňov. Nejednali menom britskej koruny, ako tvrdili, ale vláda im nechala voľnú ruku. V roku [[1891]] sa stala Barotská ríša britským protektorátom. Roku [[1901]] vytvorila Britská juhoafrická spoločnosť protektorát Severovýchodná Rodézia, ktorý sa roku [[1911]] spojil s Barotskou ríšou do [[Severná Rodézia|Severnej Rodézie]]. Nový hospodársky rozmach začal po otvorení [[meď|medených]] baní v roku [[1925]].
Z iniciatívy [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] sa v roku [[1953]] spojila Severná a [[Južná Rodézia]] s [[Malawi]] a vytvorili [[Federácia Rodézie a Ňaska|Federáciu Rodézie a Ňaska]]. V roku [[1961]] vypracovala [[londýn]]ska ústavná konferencia ústavu, ktorá nadobudla platnosť v roku [[1962]]. V tom istom roku zvolili prvú černošskú vládu. Roku [[1963]] vystúpila z federácie [[Severná Rodézia]] a za niekoľko mesiacov sa federácia rozpadla. V nových voľbách roku [[1964]] zvíťazil [[Kenneth Kaunda]], ktorého ''Jednotná strana národnej nezávislosti'' už od roku [[1960]] žiadala samostatnosť. Severná Rodézia sa stala samostatnou ako republika Zambia. Kaunda, ktorý zvíťazil aj v prvých všeobecných voľbách roku [[1968]], zaviedol roku [[1972]] režim jednej politickej strany, aby z politického života vylúčil ''Pokrokovú stranu'', založenú v roku [[1971]]. Roku [[1973]] uzavrela Rodézia ([[Zimbabwe]]) hranice, aby zabránila prílivu bojovníkov za slobodu z [[Juhoafrická republika|Juhoafrickej republiky]]. V dôsledku hospodárskej krízy sa Zambia roku [[1982]] opäť začala zbližovať s [[Južná Afrika|Južnou Afrikou]]. Kaundova zahraničná politika sa vyznačovala úsilím o rovnovážne vzťahy medzi východom a západom. Koncom roku [[1990]] vstúpil do platnosti zákon o pluralite politických strán a roku [[1991]] sa po 23 rokoch vlády [[Kenneth Kaunda|K. Kaunda]] uskutočnili prvé slobodné voľby prezidenta a parlamentné voľby. Zvíťazilo opozičné ''Hnutie za pluralitnú demokraciu'' a jeho vodca [[Frederick Chiluba|F. Chiluba]] bol zvolený za [[prezident]]a.
Hlavným mestom Zambie je [[Lusaka]]. Medzi významné mestá ďalej patria [[Kitwe]], [[Kabwe]] alebo [[Livingstone]]. Zambia susedí s [[Kongo (býv. Zair)|Demokratickou republikou Kongo]], [[Angola|Angolou]], [[Malawi]], [[Zimbabwe]], [[Mozambik]]om, [[Tanzánia|Tanzániou]] a [[Namíbia|Namíbiou]].
 
Väčšina územia štátu je tvorená ľahko zvlnenou [[náhorná plošina|náhornou plošinou]] vo výške okolo 900{{--}}1  500 metrov nad morom, ktorá je na východe prelomená riftovým údolím rieky [[Luangwa]]. Najnižšie miesto krajiny leží na rieke [[Zambezi]] na hraniciach s [[Mozambik]]om ({{mnm|329}}), najvyššie miesto je v pohorí [[Manfinga Hills]] ({{mnm|2301}}). Na území Zambie sú rozsiahle bažiny -  – na severe (v okolí jazier [[Mweru]] a [[Bangweulu]]) a na západe (v okolí rieky [[Zambezi]]). Do územia Zambie zasahuje tiež niekoľko veľkých jazier, napríklad časť jazera [[Tanganika (jazero)|Tanganika]], alebo časť jazera [[Mweru]]. Z vodopádov stoja za zmienku [[vodopády Ngonye]] či známe [[Viktóriine vodopády]]. Rastlinný pokriv tvoria [[savana|savany]] a riedke lesy.
 
Podnebie je tropické, striedajú sa tri hlavné ročné obdobia (obdobie dažďov od novembra do marca, chladné suché obdobie od mája do augusta a horúce suché obdobie v septembri a októbri). Priemerná teplota sa pohybuje od 16  °C v júli do 24  °C v októbri (obidva údaje merané v [[Lusaka|Lusake]]). Priemerné ročné zrážky sa pohybujú od {{mm|700|m}} na juhu do {{mm|1300|m}} na severe; najmenej zrážok, okolo {{mm|400|m}}, spadne na juhozápade pri hraniciach s [[Botswana|Botswanou]]. Medzi typické zvieratá Zambie patrí [[slon africký]], [[prasa bradavičnaté]], [[lev]], [[žirafa]], [[hyena škvrnitá]]. Z voľne žijúcich rastlín tu rastú napríklad [[baobab]]y alebo [[opuncia|opuncie]]. Nachádzajú sa tu svetovo významné ložiská [[meď|medi]], [[zinok|zinku]], [[kobalt]]u a [[olovo|olova]].
 
== Obyvateľstvo ==
Heslo na štátnom znaku „One Zambia – One Nation“ čiže „Jedna Zambia – jeden národ“ má spojiť multikultúrnu zambijskú spoločnosť, pretože sa tu hovorí cez 70 jazykmi. Zambia má 9 582 418 obyvateľov. Najvýznamnejšími domorodými jazykmi sú [[bemba]] (2 milióny hovoriacich), [[nyanja]] (1 mil.), [[tonga (jazyk)|tonga]] (1 mil.). Úradným jazykom je však [[angličtina]]. Miešaním domorodých jazykov s angličtinou vznikajú nové jazyky, napríklad banícky jazyk Copperbeltu. [[Gramotnosť]] dosahuje 79  %.
[[Pôrodnosť]] je tu 4,1  %, [[úmrtnosť]] 2,1  %, [[emigrácia]] dosahuje 0,016  % z celkového počtu obyvateľov; prirodzený prírastok tak činí 1,9  % obyvateľov za rok. Kojenecká úmrtnosť je v Zambii 8,9  % novorodencov, jednej žene sa za život priemerne narodí 5,4 detí a nádej na dožitie je 37,4 rokov (37,1 muži a 37,7 ženy). V Zambii je 98,7  % ľudí negroidnej rasy, 1,1  % europoidnej a 0,2  % ostatných rás. Z náboženstva prevažuje [[kresťanstvo]], zastúpený je tiež [[islam]] a [[hinduizmus]]; asi 1  % obyvateľov sú [[animisti]].
poznámka: data sú z roku 2002
 
== Ekonomika ==
=== Všeobecne ===
Zambia je typický rozvojový štát. Celkový [[Hrubý domáci produkt]] (prepočítaný podľa parity kupnej sily) Zambie dosahoval v roku 2002 8,5 miliardy [[USD]]. V prepočte na 1 obyvateľa bol teda [[HDP]] (v parite kupnej sily) 870 [[USD]] za rok. Rast [[HDP]] za rok 2001 činil 3,9  %. V roku 2000 bola nezamestnanosť v Zambii 50  %.
Rozdelenie HDP (v parite kupnej ceny) za rok 2000:
* primér – 24  %
* sekundér – 25  %
* terciér – 51  %
Rozdelenie pracovných síl (3,4 miliónov ľudí) za rok 2000:
* primér – 85  %
* sekundér – 6  %
* terciér - – 9  %.
V Zambii sa platí zambijskou kwachou (= 100 ngwee). Ročná inflácia v Zambii dosahuje 21,5  %. Zmenný kurz zambijskej kwachy voči americkému doláru v januári roku 2002 bol 1 USD = 3 848 ZMK.
 
=== Priemysel ===
Zambijský priemysel je založený predovšetkým na ťažbe a spracovaní [[nerast]]ných surovín. Medzi hlavné nerastné suroviny Zambie patrí predovšetkým [[meď]], ktorá sa ťaží v tzv. medenom páse (Copperbelt) pri hraniciach s [[Kongo (býv. Zair)|Demokratickou republikou Kongo]]. Do tohoto medeného pásu je sústredený najväčší počet obyvateľov a miest. 23. septembra [[2006]] bola prezidentom potvrdená aj prítomnosť [[ropa|ropy]], taktiež na severozápade krajiny. V ďalších rokoch by mal následovať geologický prieskum aj v ďalších častiach krajiny.
 
Rast priemyselnej produkcie v Zambii činí 5,1  % ročne. 99  % elektrickej energie je vyrobeno vo vodných elektrárňach, časť z nej je aj vyvážaná.
 
=== Poľnohospodárstvo ===
==== Vývoz ====
 
Zambia je najväčším svetovým exportérom [[meď|medi]] (55  % zambijského vývozu), ďalej vyváža [[kobalt]], [[tabak]], [[bavlna|bavlnu]] a [[Elektrická energia|elektrickú energiu]]. Vývoz smeruje prevažne do [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]] (25,2  %), [[Juhoafrická republika|Juhoafrickej republiky]] (24,5  %), [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] (9,4  %) a [[Malawi]] (7,5  %). Ročný objem vývozu v roku [[2001]] bol 876 mil. [[USD]].
 
==== Dovoz ====
 
Zambia dováža hlavne stroje, [[automobil]]y, [[Ropa|ropné produkty]], potraviny a oblečenie, a to prevažne z [[Juhoafrická republika|Juhoafrickej republiky]] (67,1  %), [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]] (9,8  %), [[Zimbabwe]] (7,5  %) a [[Spojené štáty americké|Spojených štátov amerických]] (5,9  %). V roku [[2001]] činil objem dovozu 12 miliárd [[USD]].
 
=== Turizmus ===
==== Vodopády ====
 
Medzi Zambijské zaujímavosti patria známe [[Viktóriine vodopády]] na rieke [[Zambezi]] ležiace asi {{km|8|m}} od mesta [[Livingstone]] na hraniciach zo [[Zimbabwe]]. Vodopády sú 1 700 metrov dlhé a necelých 100 metrov hlboké. Vstupné zo Zambijskej strany je 10 [[USD]] (zo Zimbabwskej 20 [[USD]]). Viktóriine vodopády pre európsky svet objavil [[17. novembra]] [[1855]] [[David Livingstone]], ktorý ich pomenoval na počesť vtedajšej [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|britskej panovnice]]. V domorodom jazyku sa vodopády nazývajú ''Mosi-oa-tunya'', t.  j. ''Hromový dým''.
 
Okrem Viktóriiných vodopádov sú významnými ešte [[vodopády Ngonye]].
== Problémy ==
 
Zambia je chudobná, typicky rozvojová krajina. Obrovským problémom je tu [[AIDS]] – v roku [[1999]] takmer 20  % obyvateľstva (asi 870 000) bolo nakazených vírusom [[HIV]] a počet úmrtí na chorobu AIDS v tomto roku presiahol 99 000 ľudí. Priemernou dĺžkou života 37,35 roka sa Zambia radí na 6. najnižšiu priečku na svete. Na druhej strane nieje v Zambii príliš rozvinutý obchod s [[droga]]mi a tiež hospodárska kriminalita tu nehraje významnú úlohu. V súčasnej dobe nemá Zambia s ostatnými štátmi žiadne konflikty a tiež vnútroštátna bezpečnostná situácia je relatívne priaznivá. Darcovia rozvojovej pomoci hodnotia veľmi kladne preinvestičnú hospodársku politiku vlády.
 
== Administratívne členenie ==
 
{{Link FA|af}}
 
[[af:Zambië]]
[[als:Sambia]]
74 480

úprav