Drietoma: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Theo16 (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Theo16 (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 35:
}}
'''Drietoma''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Trenčín|Trenčín]]
 
 
Drietomu vlastnili Zamarovskovci
 
Dedina úžasného originálneho folklóru
 
 
V Trenčianskom podolí a na svahoch Bielych Karpát leží osobitne jedinečným folklórom zaujímavá obec Drietoma (Drethma (1321). Spomína sa pri vstupnej ceste z Moravy pri Hrozienkovskom priesmyku. Patrila zemianskym rodinám Pečovičovcov, Zamarovskovcov, Zablatskovcov, neskoršie jej časť panstvu Trenčín a časť Nitrianskemu biskupovi. V 18. storočí tu bývala tridsiatková stanica. Je tu neorenesančný katolícky Kostol svätej Kataríny (1901) postavený na mieste starého. V dedine nájdeme aj kaštieľ rodiyn Chorinskovcov, v ktorom sídli obecné zastupiteľstvo aj s rozsiahlym parkom. Va v chotári je aj chránený prírodný výtvor Ostrá hôrka. Rodisko: pedagóg na Košickom gymnáziu Juraj Komenský z Drietomy (nevieme roky narodenia a smrti), ale vieme, že učil na gymnáziu v Košiciach (1651), aj existuje potvrdenie o pôvode tohto vzdelanca od Mestskej rady z Trenčína, uložené v Štátnom oblastnom archíve v Trenčíne. Niet pochybností o tom, ako píše odborníčka v komeniológii Viera Žbirková, že styky Komenského so Slovenskom boli v detstve aj v mladosti pomerne silné. Meno Komenský sa vyskytovalo v Drietome, v Trenčíne (v Pobedíme), ale aj v Košiciach, no výskumy dokazujú moravský pôvod Komenského (obec Komně), ale Janov otec Ján Segeš pochádzal z Pobedíma a žil dlhšie v Trenčíne. Český komeniológ Jan Blahoslav Čapek odporúčal spracovať biograficky osobnosti slovenských kultúrnych pracovníkov, ktorí v 16. storočí nesporne ovplyvnili myslenie jana Amosa Komensého. Medzi takéto postavy patril napríklad Vavrinec Benedikti z Nedožier (dnes Nedožery-Brezany v okrese Prievidza). Málokto vie, ba ani v učebniciach dejín pedagogiky a dejín literatúry sa nespomína bádanie Jana B. Čapka o tom, že Vavrinec Benedikti bol v rokoch 1594 – 1596 správcom bartskej školy v Uherskom brode. Čapek predpokladal spojitosť medzi žalmami, ktoré Komenský napísal po tragickej udalosti, keď Benediktiho žalmy v Prahe zhoreli; slovenský geológ a minerálóg Ján Pettko (1812– 1890); Pôsobisko: národný pracovník Jozef Ščasný (1813 – 1889); V Drietome organizujú slávny Drietomský festival dychových hudieb.
 
Lipa bratstva zasadená roku 1922 má 90. rokov