Toqtar Oñğarbaýulı Äwbäkirov: Rozdiel medzi revíziami

Do roku 1965, teda svojich 19 rokov, pracoval ako sústružník v jednom závode v Kazachstane. Po narukovaní do armády absolvoval v rokoch 1965- – 1969 letecké učilište v [[Armavir]]e (Armavirskoje vysšeje vojennoje učilišče letčikov). Potom absolvoval leteckú školu a výcvik na profesiu skúšobného letca, ktorý úspešne ukončil v roku 1976. V rokoch 1976- – 1990 pracoval ako skúšobný letec v Mikojanovej konštrukčnej kancelárie (ОКБ им.А.И.Микояна). Tu okrem iného s [[MiG-31|MiGom 31]] preletel z [[Murmansk]]u, cez [[Severný pól]] do [[Anadyr]]u<ref>[http://airbase.ru/sb/russia/mikoyan/mig/31/mig-31-clair.htm "Крылья родины" № 10/91 Александр Болотин]</ref>, v novembri 1989 s [[MiG-29|MiGom 29K]] prvý pristál a vzlietol z [[Lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[Admirál Kuznecov|Tbilisi]]. Pri zamestnaní diaľkovo vyštudoval Moskovský letecký inštitút S. Ordžonikidzeho, kde získal titul leteckého inžiniera. Za vynikajúcu prácu bol 31. októbra 1988 vyznamenaný titulom [[Hrdina Sovietskeho zväzu]].

V roku 1985 vznikla idea k 30. výročiu vzniku kozmodrómu [[Bajkonur]] vyslať do vesmíru kozmonauta kazašskej národnosti, avšakale cez lekársku komisiu žiadny Kazach nájdený medzi vojenskými letcami neprešiel. Aubakirov vtedy ponuku kandidatúry odmietol. V roku 1989 nové vedenie Kazašskej SSR myšlienku kazašského kozmonauta oživilo, prípravu na let začal civilný letec [[Talgat Musabajev]], ale až koncom roka 1990 bol nájdený druhý kandidát -  – Aubakirov. Od mája 1991 začal prípravu, spočiatku s [[Valerij Grigorievič Korzun|Valerijom Korzunom]] a [[Alexandr Pavlovič Alexandrov|Alexandrom Alexandrovom]], po zlúčení kazašského a rakúskeho letu v júli s [[Alexandr Alexandrovič Volkov|Alexandrom Volkovom]] a [[Franz Viehböck|Franzom Viehböckom]].

Po letu z tímu kozmonautov odišiel. V decembri 1991 vyhlásil Kazachstan samostatnosť. Aubakirov bol v roku 1992 povýšený do hodnosti generálmajora a stal sa námestníkom predsedu Štátneho výboru pre obranu republiky Kazachstan. V tom istom roku sa stal poradcom prezidenta pre otázky kozmonautiky a členom jeho prezidentskej kancelárie. V apríli 1990, máji 1994 a septembri 2004 bol zvolený za poslanca kazašského parlamentu (resp. Najvyššieho sovietu v deväťdesiatych rokoch). V apríli 2005 bol v [[Rakúsko|rakúskych]] kúpeloch [[Baden (Dolné Rakúsko)|Baden]] pri [[Viedeň|Viedni]] na stretnutí členov posádky Sojuzu TM-13. V októbri 2007 sa v [[Škótsko|škótskomškótsko]]m [[Edinburgh]]u zúčastnil aj na XX. planetárnom kongrese ASE -  – Združenie kozmických cestovateľov, ktoré združuje väčšinu kozmonautov sveta.

Do vesmíru letel na palube kozmickej lode Sojuz TM-13 ([[COSPAR]] 1991-069A) spolu s veliteľom [[Alexandr Volkov|Alexandrom Volkovom]] a [[Franz Viehböck|Franzom Viehböckom]] z Rakúska. Štart 2. októbra 1991 z kozmodrómu [[Bajkonur]] sledovalo 14 hláv štátov. Na obežnej dráhe sa pripojili k stanici Mir, kde pôsobila 9. základná posádka [[Anatolij Arcebarskij]] a [[Sergej Krikaľov]]. Po týždni sa pätica rozdelila, v lodi Sojuz TM-12 na Zem odleteli Arcebarskij, Aubikarov a Viehböck, kdežtoavšak Volkov zostal ako člen 10. základnej posádky s Krikaľovom. Aubakirov pristál na území svojho štátu so svojimi kolegami 10. októbra 1991. Je registrovaný ako 256. človek vo vesmíre so siedmimi dňami strávenými v kozme.

* [[Sojuz TM-13]], [[Mir]], [[Sojuz TM-12]] ([[2. október]] [[1991]] -  – [[10. október]] [[1991]])

== Referencie ==