Malária: Rozdiel medzi revíziami

d
typo, replaced: Akonáhle → Hneď ako, Avšak → Ale, 00 – 500 → 00 – 500, - →  – , kdežto → avšak, replaced: 90% → 90 % (12)
d (r2.7.3) (robot Zmenil: war:Malarya)
d (typo, replaced: Akonáhle → Hneď ako, Avšak → Ale, 00 – 500 → 00 – 500, - →  – , kdežto → avšak, replaced: 90% → 90 % (12))
}}
[[Súbor:Malaria map.PNG|náhľad|Rozšírenie malárie v roku [[2003]]]]
'''Malária''' je jedna z najzávažnejších [[infekčná choroba|infekčných chorôb]]. Ročne na ňu ochorie približne 300    500 miliónov ľudí, pričom až 1    3 milióny z nich chorobe podľahne. Väčšina obetí žije v tropickej a subsaharskej [[Afrika|Afrike]], no nebezpečným formám malárie je vystavených až 40 percent svetovej populácie.
 
== Názov ==
K uštipnutiu a infekcii dochádza väčšinou po zotmení, keď sú samičky komárov najaktívnejšie a cicajú krv teplokrvných živočíchov. Zároveň sa slinami pritom prenesú i [[Plazmódium|plazmódiá]], ktoré sa potom uchytia v [[pečeň|pečeni]] infikovaného. V pečeňových bunkách následne dochádza k reprodukcii parazitov a k prechodu do ďalšieho štádia – [[merozoit]]u. Parazity (merozoity) vstupujú do [[červená krvinka|červených krviniek]], kde sa ďalej množia a v periodických intervaloch dochádza k ich masovému uvoľňovaniu do [[krvný obeh|krvného obehu]]. To spôsobuje typické malarické záchvaty, keď dochádza k zvýšeniu teploty každé 3 alebo 4 dni, čiže v dobe, keď je [[krv]] zaplavená čerstvou vlnou merozoitov.
 
Parazit je relatívne chránený voči obranným aktivitám [[imunitný systém|imunitného systému]], pretože zostáva v pečeňových bunkách a červených krvinkách. Cirkulujúce infikované krvné bunky sú síce likvidované v [[slezina|slezine]], ale plazmódiá veľmi rýchlo menia svoje povrchové [[proteín]]y, takže dokážu imunitnej reakcii účinne unikať. AkonáhleHneď ako ľudský imunitný systém rozozná povrchový proteín a začne produkovať špecifické protilátky, parazit si vytvorí inú formu proteínu.
 
Priľnavosť červených krviniek je hlavnou príčinou komplikácií z krvácania, najväčšmi je výrazná u malárie spôsobenej typom ''[[Plasmodium falciparum]]''.
infekcie a HIV zvyšuje vnímavosť na maláriu.
 
Endemickými oblasťami malárie sú krajiny v páse okolo rovníka v Amerike, Ázii a Afrike. Je to však hlavne subsaharská Afrika, kde sa grupuje 90  % všetkých prípadov. Distribúcia malárie vo veľkom meradle je veľmi komplexný problém, pretože oblasti bez nej resp. s ňou sú často blízko vedľa seba. V suchších oblastiach je možné predpovedať vypuknutie malárie na základe mapovania zrážok. Malária je bežnejšia vo vidieckych oblastiach. Horúčka Dengue zas v mestách. Napr. mestá v Laose, Vietname či Kambodži sú v podstate bez malárie, kdežtoavšak v okolitých regiónoch sa vyskytuje. Zasa v Afrike je malária prítomná tak v rurálnych ako aj urbanizovaných aglomeráciách, hoci vo veľkých mestách je riziko nižšie. Endemické oblasti neboli do roku 1960 vôbec mapované. Neskôr Wellcome Trust, UK, financoval Malaria Atlas Project, aby zistil súčasný a budúci dopad malárie na región.
 
== Sociálno-ekonomické dôsledky ==
Malária nie je len chorobou spojenou s chudobou, ale je často príčinou chudoby a hlavnou prekážkou ekonomického rozvoja. Má spojitosť s negatívnymi ekonomickými javmi v regiónoch jej výskytu. Ak porovnáme priemerný HDP na obyvateľa v krajinách s maláriou a bez nej, tak je to 1526 k 8268 USD, čo je asi 1 : 5,42 ( rok 1995 ). Navyše v krajinách kde je malária bežná, vzrástol priemerný HDP na obyvateľa od r. 1965 do r. 1990 iba o 0,4  % za rok, oproti 2,4  % za rok v ostatných krajinách. AvšakAle rozsah nekoreluje úplne s týmito dátami a prevalencia je rôzna, pretože mnoho regiónov nemá financie na prevenciu malárie. V konečnom dôsledku, ekonomický dopad malárie v Afrike bol odhadnutý na 12 miliárd USD ročne. Zahŕňa náklady na zdravotnícku starostlivosť, pracovnú neschopnosť, absencie v dochádzke do školy, zníženú produktivitu v dôsledku poškodenia mozgu z cerebrálnej malárie a straty investícií resp. straty v turizme. V krajinách s veľkou intenzitou a rozsahom ochorenia, tvoria náklady na elimináciu dôsledkov až 40  % režijných nákladov na zdravotníctvo, malária predstavuje 30 až 50  % hospitalizácií a až 50  % z ambulantných ošetrení.
 
== Symptómy ==
Symptómy malárie sú: horúčka, triaška, bolesti kĺbov, vracanie, anémia (spôsobená hemolýzou ), hemoglobinúria a kŕče. Tiež sa objavuje pocit pálenia pod kožou. Medzi klasické príznaky patrí zimnica, horúčka a následné potenie trvajúce 4 až 6 hodín. Tento cyklus sa opakuje každých 48 hodín, Plasmodium vivax a Plasmodium ovale ( malaria tertiana ), resp. 72 hodín, Plasmodium malariae ( malaria quartana ). Plasmodium falciparum spôsobuje cykly s periódou 36 až 48 hodín alebo s malou prevalenciou aj kontinuálnu horúčku. Zatiaľ z neznámych príčin, pravdepodobne možno kvôli vysokému intrakraniálnemu tlaku, sa u detí objavujú abnormálne flexie svalov, ktoré indikujú ťažké poškodenie mozgu. Malária tiež spôsobuje zhoršenie kognitívnych funkcií, najmä u detí. Zapríčiňuje tiež anémiu počas etapy rýchleho vývoja mozgu a tiež priame poškodenie mozgu. Tieto neurologické poškodenia má na svedomí cerebrálna malária, na ktorú sú deti zvlášť exponované.
 
Tažké prípady malárie sú vyvolané predovšetkým Plasmodium falciparum a prepuknú asi 6 až 14 dní po infekcii. Najťažšie prípady končia kómou alebo smrťou, predovšetkým u neliečených detí alebo tehotných žien, ktoré sú najzraniteľnejšie. Tiež sa objavuje zväčšená slezina, silné bolesti hlavy, cerebrálna ischémia, zväčšenie pečene, hypoglykémia a hemoglobinúria s renálnou insuficienciou. Môže sa objaviť aj čierna horúčka, keď sa hemoglobín z rozložených červených krviniek dostáva do moču. Ťažká malária môže progredovať veľmi rýchlo a spôsobiť smrť v intervale niekoľkých hodín či dní. V najťažších prípadoch je prevalencia mortality až 20  %, aj pri intezívnej lekárskej opatere. V endemických oblastiach je liečba menej uspokojivá a celková mortalita je 10  %. Z dlhodobého hľadiska je možné pozorovať vývojovú zaostalosť u detí, ktoré trpeli na ťažkú formu malárie.
 
Chronickú maláriu spôsobujú Plasmodium vivax a Plasmodium ovale, nie však P. falciparum. V tejto forme môže nastať relaps až po niekoľkých mesiacoch či rokoch od expozície parazitmi, pretože zotrvávajú v latentnej forme v pečeni. Preto nie je možné považovať neprítomnosť parazitov v krvi za znak vyliečenia. Bol zaznamenaný prípad s inkubačnou dobou 30 rokov. V jednom z piatich prípadov infekcie P. vivax v miernom pásme "prezimujú" parazity vo forme hypnozoitov a relaps nastane asi rok po pichnutí komárom.
 
== Príčiny ==
Malária je vyvolaná prvokom z rodu Plasmodium kmeňa Apicomplexa. U človeka ju zapríčiňujú Plasmodium falciparum, Plasmodium malariae, Plasmodium ovale, Plasmodium vivax a Plasmodium knowlesi. Až 80 %-nú morbiditu a 90 %-nú mortalitu spôsobuje Plasmodium falciparum. Parazitické plazmódiá tiež infikujú plazy, vtáky, hlodavce, opice a šimpanzy. Boli zaznamenané prípady infekcie človeka druhmi malárie, ktoré infikujú iné vyššie primáty, napr. Plasmodium knowlesi, Plasmodium inui, Plasmodium cynomolgi, Plasmodium simiovale, Plasmodium braziliarum, Plasmodium schwetzi a Plasmodium simium, ale s výnimkou P. knowlesi sa im nevenuje zvýšená pozornosť. Vtáčia malária zabíja hydinu, nespôsobuje však vážne ekonomické straty. Vyhubila však mnohé z endemických vtákov na Havaji, pretože nemali žiadnu prirodzenú imunitu.
 
== Prenášače ==
Parazit je dobre chránený pred imunitným systémom hostiteľa, pretože väčšinu času zotrváva v pečeňových bunkách a v erytrocytoch. Erytrocyty sú však ničené v slezine. Plasmodium falciparum preto produkuje na povrchu infikovaných erytrocytov proteíny, ktoré spôsobujú adhéziu krviniek na steny kapilár, aby zamedzili prechodu cez slezinu. Toto "nalepovanie" je hlavným faktorom indukujúcim hemoragické komplikácie malárie. Najdrobnejšie postkapiláry môžu byť zablokované nalepením infikovaných erytrocytov. Ich blokovanie spôsobí symptómy placentárnej a cerebrálnej malárie. Pri cerebrálnej malárii môžu nahromadené infikované erytrocyty porušiť krvno-mozgovú bariéru, čo môže viesť ku kóme.
 
Hoci sú adhezívne proteíny na povrchu erytrocytov ( nazývané tiež PfEMP1, P. f. erythrocyte membrane protein 1 ) vystavené pôsobeniu imunitného systému, nie sú jeho vhodným cieľom, kvôli ich veľkej diverzite. Existuje asi 60 variantov proteínu u jedného z parazitov a pravdepodobne neohraničené množstvo variácií v populáciách parazita. Ako zlodej meniaci oblečenie, či zved s niekoľkými pasmi, si parazit vyberá z bohatého repertoára povrchových proteínov, preto je vždy o krok pred imunitným systémom.
 
Niektoré merozoity sa transformujú na samičie a samčie gamétocyty. Ak komár penetruje kožu infikovaného hostiteľa, potenciálne nasaje gamétocyty. V tráviacom trakte komára nastáva sexuálne rozmnožovanie, čo determinuje moskyta ako primárneho hostiteľa malárie. Novovzniknuvšie sporozoity sa ďalej vyvíjajú a putujú do slinných žliaz komára, kde ukončujú cyklus. Tehotné ženy
 
== Typy ==
* ''[[Plasmodium falciparum]]'', najnebezpečnejší typ, ktorý je zodpovedný za 80  % známych prípadov a asi 90  % úmrtí. Jeho inkubačná doba je 7 až 12 dní.
* ''[[Plasmodium vivax]]''
* ''[[Plasmodium ovale]]''
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.malariacontrol.net - malariacontrol.net] – projekt modelu zastavenia šírenia malárie a jej liečenia (angl.)
* [http://www.tiscali.cz/trav/trav_center_060812.937546.html Počítače bojujú s maláriou]
* [http://forum.boinc.sk/viewtopic.php?f=28&t=446 Ako fungujú počítačové modely simulujúce šírenie malárie]
{{Link FA|uk}}
{{Link GA|ru}}
 
[[af:Malaria]]
[[an:Malaria]]
74 480

úprav