Rehoľa kazateľov: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 137 bajtov ,  pred 9 rokmi
Bez shrnutí editace
Riadia sa regulou sv. Augustína a vlastnými konštitúciami. Dominikánky sú zamerané iba na kontemplatívny život.
Mnoho bratov bolo viazaných starostlivosťou o potreby ženských kláštorov, ale keďže na jej vykonávanie bolo neustále vyžadovaných viac bratov, [[Svätá stolica|Svätý stolec]] ich zbavil tejto funkcie. Len dva kláštory – v Prouille a sv. Sixta v Ríme mali mať právo na starostlivosť, zo strany bratov. Členky ostatných konventov mohli nosiť habit a riadiť sa [[Rehoľné pravidlá|rehoľou]], ale nemali vyžadovať pomoc od dominikánov.
V Ríme sa Dominik venoval reforme tamojších ženských kláštorov, ale popritom nezabúdal ani na kazateľské pôsobenie, predovšetkým v severnom Taliansku. <ref>ČERNUŠÁK Tomáš; PROKOP Augustin; NĚMEC Damián. Historie Dominikánů v českých zemích. Krystal OP: Praha, 2001,str.23</ref>
 
Už po štyroch rokoch pôsobenia rádu kapitula zastupovala 25 kláštorov asi s troma stovkami rehoľníkov. Prenikali už aj k národom, ktorým kresťanstvo ešte nebolo hlásané.
Dominik ešte nejakú dobu pokračoval v kazateľskej službe, ale vyčerpanie a choroba ho zbavili síl. Koncom júna sa vrátil do [[Bologna|bolonského]] kláštora, kde 6. augusta [[1221]] zomrel. Pohrebné obrady viedol kardinál Hugolín, jeho priateľ a podporovateľ, ktorý ho neskôr, už ako pápež Gregor IX., v r. 1234 [[kanonizácia|kanonizoval]].
 
 
== Referencie ==
Anonymný používateľ