Sopka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 83:
=== Formy a stavba sopiek ===
[[Súbor:Hekla 2004.jpg|thumb|right|Štítová sopka [[Hekla]] na [[Island]]e.]]
a dosahovať výšku {{m|9000|m}} odo dna mora.
==== Centrálne erupcie ====
m národnom parku]], prípadne sopka [[Krakatoa]] v [[indonézia|Indonézii]].
===== Štítový vulkán =====
{{hlavný článok|Štítový vulkán}}
Sopky produkujúce veľké množstvá rýchlo tečúcich láv s nízkou viskozitou budujú hory tvaru štítu, často s viacerými kalderami rôzneho veku<ref>Oppenheimer, C., 2004, ''Volcanoes.'' in Goudie, A.S. (Editor), ''Encyclopedia of Geomorphology.'' Routledge, London, s. 1092-1097</ref>. Tvoria ich väčšinou mafické horniny ako sú [[bazalt]]y alebo [[trachyt]]y. Takéto sopky majú širokú základňu a nízky uhol náklonu úbočia. Lávové prúdy dosahujú značnú dĺžku. Jeden z najdlhších lávových prúdov – {{km|120|m}} v priemere vyprodukovala sopka [[Mauna Loa]] na Havaji. Havajské ostrovy sú veľmi názorným príkladom štítových vulkánov. Mauna Loa je vôbec najväčšia sopka na Zemi, s celkovým objemom {{km3|74000}}<ref>Robinson, J.E., Eakins, B.W., 2006, ''Calculated volumes of individual shield volcanoes at the young end of the Hawaiian Ridge.'' Journal of Volcanology and Geothermal Research, 151, s. 309–317</ref>. [[Štítový vulkán]] je aj [[Olympus Mons]], najvyššia hora v [[Slnečná sústava|slnečnej sústave]]. Menšie verzie štítových vulkánov sú lávové kužele alebo lávové kopy.
 
===== Troskové a lávové kužele =====
Troskovými (alebo pyroklastickými) kužeľmi sa označujú menšie (40{{--}}{{m|400|m}} vysoké) sopky nadobúdajúce tvar kužeľa, ktoré sú tvorené explozívnymi erupciami trosiek a pyroklastík. Ich výška je oproti iným formám malá, obvykle sa stávajú neaktívnymi po krátkej dobe. Niekedy eruptujú len raz.
 
Lávové kužele sú tvorené prevažne [[bazalt]]ovou, veľmi mobilnou lávou, ktorá sa rýchlo rozteká po okolí. V rámci lávových kužeľov sú rozoznávané dva typy. Islandský typ, ktoré sú spravidla len niekoľko stoviek metrov vysoké, zatiaľ čo kužele havajského typu môžu mať priemer až {{km|400|m}} a dosahovať výšku {{m|9000|m}} odo dna mora.
 
[[Súbor:Concepcion (volcano).jpg|thumb|right|Stratovulkán [[Concepción (sopka)|Concepción]] v [[Nikaragua|Nikarague]].]]
===== Stratovulkány =====
{{hlavný článok|Stratovulkán}}
Stratovulkány (nazývajú sa aj kompozitné alebo vrstevnaté vulkány) sú vysoké vrchy (napr. [[Andy|Andské]] sopky patria medzi najvyššie na Zemi), ich stavba je tvorená striedaním sa vrstiev pyroklastík a lávových prúdov. Častým typom sú explozívne erupcie, nakoľko magma je viskóznejšia, čo vlastne tiež zodpovedá ich tvaru, láva nemá tendenciu roztekať sa doďaleka ako pri štítových sopkách a stuhne už na svahu. Stratovulkánmi je tvorený sopečný pás okolo celého [[Tichý oceán|Pacifiku]], ktorý sa nazýva aj ''[[Ohnivý kruh]]''.
 
Dobrým príkladom takéhoto typu sopiek je [[Fudžisan]] v [[Japonsko|Japonsku]]. V súčasnosti už neaktívne sopky, ktoré sa na území [[Slovensko|Slovenska]] a okolitých krajín vytvárali v priebehu [[neogén]]u, tiež vulkanológovia považujú za stratovulkány.
<br clear=all>
 
===== Supervulkán =====
Termínom supervulkán sa zvyknú označovať obrovské sopky, ktorých erupcie boli zničujúce, často mali dopad na celý [[kontinent]] (spôsobili aj klimatické zmeny na celej Zemi). Ako supervulkán sa označuje [[kaldera]] už neaktívnej sopky v [[Yellowstonský národný park|Yellowstonskom národnom parku]], prípadne sopka [[Krakatoa]] v [[indonézia|Indonézii]].
 
===== Podmorské vulkány =====
Podmorský vulkanizmusrasizmus je hlavný fenomén stredooceánskych chrbtovrití. Väčšina erupciífašistov je nepozorovateľná na hladinepiesku, dajú sa detegovaťvikakať hydrofónmi. Častá forma
hovnapríkrepekne stĺpy, len ojedinele sa tvoria sopečnéhovnove ostrovy. CharakteristickýCharakteristicke tvarhovno lávových prúdovkralovientzvteti. pillow (poduškové) lávy.
Subglaciálne sopky sú sopečné formy, ktoré eruptujú sme sprosty a hlupy ste dementi
 
===== Subglaciálne vulkány =====
Subglaciálne sopky sú sopečné formy, ktoré eruptujú pod [[Ľadovec|ľadovou]] pokrývkou. Vyskytujú sa v [[Antarktída|Antarktíde]] a na [[Island]]e, z minulosti sú známe aj z [[Kanada|Kanady]]. Charakteristické pre ne je zarovnaný vrchol a terasovité svahy. Topiaci sa [[sneh]] a [[ľad]] rýchlo ochladzujú lávu, preto sú výsledné štruktúry lávových prúdov podobné štruktúram podmorských vulkánov. Pre svoj tvar sa niekedy nazývajú aj tabuľové hory, v [[Britská Kolumbia|Britskej Kolumbii]] je zaužívaný lokálny názov '''tuya'''.
 
===== Vulkanické dómy a ihly =====
Menej pohyblivé, kyslé lávy niekedy vytvárajú kumulodómy, či tholoidy, telesá rôznej veľkosti väčšinou sa nachádzajúce priamo vo vulkanickom kráteri. Niekedy môžu byť vytlačené expandujúcou lávou, vulkanickými plynmi a vodnými parami, do rôznych výšok nad samotný kráter. Tieto formy môžu vznikať aj pomerne rýchlym vytlačením z krátera, rýchlosťou i niekoľko desiatok metrov za deň. Podobným spôsobom vznikajú aj vulkanické ihly, obvykle bizarných tvarov. Všetky tieto telesá sú pokračujúcou aktivitou sopky obvykle zničené<ref name="Hovorka, 1990">Hovorka, D., 1990, ''Sopky.'' Veda, Bratislava, 147 s.</ref>.
 
[[Súbor:Uzon caldera.jpg|thumb|right|[[Kaldera|Kaldery]] vulkanického komplexu [[Uzon]] na [[Kamčatka|Kamčatke]].]]
 
===== Kaldery =====
{{Hlavný článok|Kaldera}}
Výbuchom, alebo prepadnutím sopečného kužeľa, v dôsledku vyprázdnenia magmatickej komory, vznikajú kotlovité priehlbiny často značných rozmerov, označované ako kaldery. Sú známe z prejavov suchozemskej ako i podmorskej sopečnej činnosti. Kaldery sú typickou súčasťou zrelých vulkanických kužeľov<ref name="Hovorka, 1990"/>. Kolapsové kaldery svojimi rozmermi prevyšujú rozlohu predošlých kráterov, ich vznik je veľmi deštruktívny a patrí medzi najzničujúcejšie fenomény na zemskom povrchu. Okrem kolapsových kalder, sú známe aj explozívne a erózne kaldery<ref name="Reichwalder, Jablonský"/>.
 
[[Súbor:Ukinrek Maars, Alaska.jpg|thumb|right|[[Maar]] vulkanického poľa [[Ukinrek]] na [[Aljaška|Aljaške]].]]
 
===== Maary =====
{{Hlavný článok|Maar}}
Zvláštnym druhom kráterov zaplavených vodou sú [[maar]]y. Väčšinou sa nachádzajú v skupinách, 2 a viac pohromade. V dôsledku prítomnosti vody majú pomerne explozívne erupcie sprevádzané silnými výronmi pár<ref name="Hovorka, 1990"/>.
 
==== Lineárne erupcie ====