Monofyzitizmus: Rozdiel medzi revíziami

Prvý [[ekumenický koncil]] v [[Prvý nicejský koncil|Niceji]] r.325 zavrhol arianizmus ako bludnú náuku a učil, že Kristus je Boh z Boha, Svetlo zo Svetla, jednej podstaty s Otcom. Na treťom ekumenickom koncile v [[Efezský koncil|Efeze]] v r. [[431]] bolo zavrhnuté [[nestoriánstvo]], ktoré učilo, že Boh prebýva v Ježišovi ako v chráme. Niektoré názory sa týmto zavrhli, ale spor o presné stanovenie vzťahu božstva a ľudstva v Ježišovi ešte nebol ukončený. <ref>FISCHER-WOLLPERT, str.104.</ref>

Eutyches bol [[Archimandrita|archimandrita]] jedného carihradského kláštora neďaleko [[Konštantínopol]]u a protivníkom nestorianizmu. Spojil obe prirodzenosti Krista tak, že fakticky zostala len jedna jediná, a to božská, čím poprel, že ľudská skutočnosť existuje v Kristovi nezmiešane vedľa božskej podstaty v jednej osobe [[Logos|Logu]]. Týmto bolo spochybnené Ježišovo ľudstvo a zároveň vlastná podstata jeho vykupiteľského diela a tajomstvo spásy. Eutychovo učenie bolo nazvané ''monofyzitizmom''. <ref>RAHNER, Karl; VORGRIMLER Herbert. Teologický slovník. 1. vyd. Praha: Zvon, 1996, str.226.</ref>

Na miestnej [[synóda|synóde]] v r. 447 odsúdil [[Zoznam konštantínopolských patriarchov|konštantínopolský patriarcha]] Eutycha za [[Heréza|heretika]] a žiadal jeho zosadenie zo svojho úradu, pretože nechcel svoje učenie odvolať. Eutycha však podporil alexandrijský patriarcha [[Dioskúros]], obhajujúc podobný názor a neprijímajúc rozhodnutie synódy. Preto zvolal cisár Theodosius II. r. 449 svoju vlastnú synódu do Efezu. Stretnutie sa odohralo pod vplyvom alexandrijského patriarchu a Eutychces tu bol rehabilitovaný, bol navrátený do jeho úradu. [[Lev I. (pápež)|Pápež Lev I.]], ktorého vyslanci na zhromaždení neboli pripustení k slovu, ho označil za „lupičskú synódu“. <ref>FISCHER-WOLLPERT, str.105.</ref>

Požadoval nové zvolanie koncilu – v [[Chalkedonský koncil|Chalkedone]]. Vo svojom liste novému carihradskému patriarchovi, pápež vykladá náuku o dvoch prirodzenostiach v Krista, ktoré sú nezmiešané a nerozdelene spojené v jednej osobe Krista. Mníchovi Eutychovi tu pápež vytýka, že z konkrétnej hodnoty, akou je vtelenie, viacmenejviac-menej vylúčil konkrétnu realitu človeka. Boh a človek sú zjednotení a táto jednota sa naplňuje a uskutočňuje v onej jednotlivej a konkrétnej osobe, ktorou je Ježiš Kristus. <ref>TRESMONTANT Claude, Otázky naší doby, Filozoficko – teologický slovník, 1.vyd., Brno 2004, str. 203.</ref>

Pre západnú teológiu boli týmto pápežským vysvetlením dané smernice pre ďalší teologický vývoj, zvlášť, keď bol zahájený chalkedonský koncil 8. októbra<ref name="TRESMONTANT, str. 203">TRESMONTANT, str. 203.</ref> r.[[451]] a rozhodol v rovnakom duchu. Zišlo sa na ňom 500 -  – 600 biskupov,<ref> name="TRESMONTANT, str. 203.<"/ref> ktorí pri svojom sedení definovali, že náš pán Ježiš Kristus je integrálny a úplný vo svojom božstve a že je integrálny a úplný vo svojom ľudstve, je pravým Bohom a pravým Človekom. V Kristovi je božstvo a ľudstvo spojené a v tejto jednote si obe prirodzenosti zachovávajú svoje charakteristické vlastnosti. <ref>TRESMONTANT, str. 204.</ref>

Podľa niektorých tvrdení medzi monofyzitské cirkvi patria [[orientálne ortodoxné cirkvi]] v krajinách [[Blízky východ|Blízkeho východu]]. Toto tvrdenie však nie je pravdivé, keďže orientálne ortodoxné cirkvi odmietajú nielen [[nestoriánstvo]], ale aj [[Eutychés| eutychiánsku]] herézu.