Peredvižnik: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 2 898 bajtov ,  pred 7 rokmi
Úprava článku
(Úprava článku)
'''Peredvižnici''' (z [[Ruština|rus.]] ''Товарищество передвижных художественных выставок'', t. j. ''Združenie putovných umeleckých výstav'') bolo umelecké združenie [[Rusko|ruských]] výtvarníkov druhej polovice 19. storočia.
 
Jeho vznik možno datovať rokmi 1870 - 1871. Za zrodom združenia stálo vytvorenie dvoch skupín reprezentujúcich vtedajšie ruské umelecké centrá - [[Moskva|Moskvu]] a [[Petrohrad|Sankt Peterburg]]. S prvotnou myšlienkou utvorenia združenia prišiel [[Grigorij Grigorievič Miasojedov|G. G. Miasojedov]], ktorý už v roku 1869 spolu s maliarom [[Vasilij Grogorievič Perov|V. G. Perovom]] organizoval moskovskú skupinu. Petrohradská skupina vznikla z iniciatívy významného realistického maliara a umeleckého teoretika [[Ivan Nikolajevič Kramskoj|I. N. Kramského]]. Obe skupiny sa potom spojili a zostavili svoje stanovy.
 
== Vznik Združenia a jeho pôsobenie ==
 
Bezprostrednou príčinou vzniku združenia bola reakcia na „mŕtve umenie“ produkované na pôde [[Petrohrad|petrohradskej]] [[Akadémia výtvarných umení (Petrohrad)|Akadémie výtvarných umení]]. V novembri 1863 štrnásť absolventov Akadémie podalo vedeniu školy žiadosť na zmenu tradičných konkurzných zadaní a žiadali umožniť mladým umelcom slobodný výber témy. Po odmietavom stanovisku vedenia akadémie sa požiadavka študentov premietla do tzv. „vzbury štrnástich“. Opustili Akadémiu a vytvorili tzv. Petrohradské združenie výtvarníkov. Do čela skupiny sa postavil významný realistický maliar a umelecký teoretik [[Ivan Nikolajevič Kramskoj|I. N. Kramskoj]].
 
[[Moskva]] predstavovala druhé významné umelecké centrum. Tunajšiu umeleckú skupina od roku 1869 organizoval [[Grigorij Grigorievič Miasojedov|G. G. Miasojedov]] spolu s maliarom [[Vasilij Grogorievič Perov|V. G. Perovom]]
 
V roku 1870 sa obe skupiny spojili do Združenia putovných umeleckých výstav a utvorili svoje stanovy. Prvým čelným predstaviteľom ''peredvižnikov'' sa stal I. N. Kramskoj.
 
Ideovým zámerom hnutia bola prezentácia ruského umenia najširšej verejnosti. Členovia združenia, ku ktorému patrili najvýznamnejší ruskí súdobí maliari, presadzovali vo svojej tvorbe ústup od oficiálneho umeleckého smeru a zameriavali sa na zachytenie života sociálne a spoločensky najnižšie postavených ľudí. Ich zámerom bolo svojimi dielami predstaviť život najprostejšieho ruského človeka s jeho radosťami i starosťami. Ich diela sa vyznačovali výrazne národným cítením.
 
[[Súbor:Ilia Efimovich Repin (1844-1930) - Volga Boatmen (1870-1873).jpg|left|thumb|260px|[[Iľja Jefimovič Repin]], ''[[Burlaci na Volge]]'', 1870 - 1873, olej na plátne, [[Štátne ruské múzeum]], [[Petrohrad|Sankt Peterburg]]]]
Záujem inej skupiny združenia smeroval k zobrazeniu jedinečného čara ruskej prírody. Jej neopakovateľná krása našla odraz v dielach takých krajinárov, akými boli [[Ivan Ivanovič Šiškin|I. I. Šiškin]], [[FiodorFjodor Alexandrovič VasilievVasiljev|F. A. VasiľjevVasiljev]], [[Vasilij Dmitrijevič Polenov|V. D. Polenov]] a ďalší.
 
Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov združenia bol [[Iľja Jefimovič Repin|I. J. Repin]] so svojimi dielami tematicky čerpajúcimi zo života ľudu a z významných historických období Ruska:
 
Napĺňajúc ideový zámer „priniesť umenie k ľuďom“, zorganizovalo združenie v rokoch 1871 až 1923 takmer päťdesiat výstav obrazov nielen v [[Moskva|Moskve]] a [[Petrohrad]]e ale aj na tzv. periférii krajiny: v [[Kyjev]]e, [[Charkov]]e, [[Kazaň|Kazani]], [[Riga|Rige]] či v [[Odesa|Odese]]. Rok 1923, kedy sa uskutočnila posledná výstava, je považovaný za rok, v ktorom združenie zaniklo. Ideový a umelecký odkaz peredvižnikov prebralo novovzniknuté združenie s názvom ''[[Asociácia umelcov revolučného Ruska]]'' (''Ассоциация художников революционной России'').
 
== Význam Združenia ==
 
Obdobie pôsobenia ''Združenia umeleckých putovných výstav'' sa považuje za kľúčové vo vývoji ruského maliarstva. Maliari-peredvižnici sa stali symbolom ruského umenia 19. storočia. Združenie, ktoré vzniklo ako odpor proti vtedajšiemu umeniu, sa stalo najmasovejším a najvplyvnejším umeleckým zoskupením v histórii Ruska. Nikdy predtým, a ani neskôr, umenie ruských maliarov nebolo tak blízko potrebám ľudových más. V radoch peredvižnikov sa objavili „najjagavejšie“ hiezdy ruského maliarstva. Títo umelci zodvihli úroveň ruského maliarstva do dovtedy nevídaných výšav. Napriek tomu že Združenie v roku 1923 zaniklo, jeho umelecký a ideový vplyv pretrváva v rozličných obmenách dodnes. Žiadna ďalšia umelecká epocha nedosiahla ľudské a umelecké hodnoty obdobia peredvižnikov.
 
Mnoho z diel peredvižnikov predstavujú vo svojich expozíciách [[Štátna Tretiakovská galéria]] či [[Štátne ruské múzeum]].
 
== Významní predstavitelia peredvižnikov ==
[[Obrázok:Peredvizhniki.jpg|right|thumb|350px|Členovia Združenia na snímke z obdobia okolo roku 1880. Sediaci (zľava doprava): [[Sergej Nikolajevič Ammosov|S. N. Ammosov]], [[Alexandr Alexandrovič Kiseljov|A. A. Kiseljov]], [[Nikolaj Vasilievič Nevrev|N. V. Nevrev]], [[Vladimir Jegorovič Makovskij|V. J. Makovskij]], [[Alexandr Dmitrievič Litovčenko|A. D. Litovčenko]], [[Illarion Michajlovič Prianišnikov|I. M. Prianišnikov]], [[Kirill Vikentievič Lemoch|K. V. Lemoch]], [[Ivan Nikolajevič Kramskoj|I. N. Kramskoj]], [[Iľja Jefimovič Repin|I. J. Repin]] a [[Nikolaj Jegorovič Makovskij|N. J. Makovskij]]. Stojaci (zľava doprava): [[Grigorij Grigorievič Miasojedov|G. G. Miasojedov]], [[Konstantin Apollonovič Savickij|K. A. Savickij]], [[Vladimir Dmitrijevič Polenov|V. D. Polenov]], [[Jefim, Jefimovič Volkov|J. J. Volkov]], [[Vasilij Ivanovič Surikov|V. I. Surikov]], [[Ivan Ivanovič Šiškin|I. I. Šiškin]], [[Nikolaj Alexandrovič Jarošenko|N. A. Jarošenko]], [[Pavel Alexandrovič Briulov|P. A. Briulov]] a [[Alexandr Karlovič Beggrov|A. K. Beggrov]]]]
 
* [[Abram Jefimovič Archipov]]
* K. F. Antonovová, I. T. Rostovcevová, ''Gosudarstvennaja Treťjakovskaja galereja'', Izdateľstvo Avrora, Leningrad, 1976
* A. I. Archangeľskaja, ''Perov'', Tvar, výtvarné nakladateľstvo, Bratislava, 1952
* [http://tphv.ru/ Товарищество Передвижных Художественных Выставок. Русская живопись]
* [http://www.hudojnik-peredvijnik.ru/ Художники-передвижники]
 
[[Kategória:Ruskí maliari| ]]
[[Kategória:UmeleckéPeredvižnici| združenia]]
[[Kategória:Peredvižnici]]
 
[[bg:Передвижници]]
2 343

úprav