Federico García Lorca: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Xqbot (diskusia | príspevky)
d r2.7.3) (robot Odobral: diq:Federico García Lorca
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: avšak → ale
Riadok 33:
 
== Cesty do Ameriky ==
Na sesterskej lodi [[RMS Titanic|Titanicu]]u, ktorá niesla meno Olympic, Federico García Lorca prvýkrát opustil rodnú zem. V Amerike pristáli 26. júna a v [[New York (štát USA)|New Yorku]] a [[Vermont]]e strávili deväť mesiacov. „Mesto drôtov a smrti“, ako sám nazval New York, opustil v marci [[1930]] vlakom do [[Miami]] na Floride a odtiaľ sa preplavil na ostrov [[Kuba]]. Počas pobytu v „Amerike s koreňmi, Božej Amerike, španielskej Amerike“ od 7. marca do 12. júna sa konečne zbavil depresií a prežil toto obdobie naozaj intenzívne a šťastne. Usporiadal niekoľko konferencií v Hispánsko-kubánskom kultúrnom inštitúte. Študoval afro-kubánsku kultúru a hudbu, zoznámil sa s vydavateľmi časopisu Musicalia a zakladateľmi Conservatorio de Música Bach manželmi Antoniom Quevedom a Mariou Muñoz. V Havane spoznal krajanov Adolfa Salazara a Gabriela Garcíu Marota a znova sa stretol s blízkym priateľom z prvých rokov v Madride, spisovateľom a diplomatom Josém María Chacón y Calvom. Svojim rodičom napísal: „Tento ostrov je rajom. Kuba. Ak sa stratím, nech ma hľadajú v Andalúzii alebo na Kube.“ Do Španielska sa vrátil oddýchnutý a pripravený pustiť sa do práce.
 
Po vyhlásení druhej republiky v apríli [[1931]] začal pracovať na rôznych projektoch, ktoré mali posilniť kultúrnu výmenu medzi mestským a vidieckym prostredím. Spolupracoval aj s verejnými inštitúciami na zakladaní spoločností pre intelektuálnu spoluprácu, ktoré mali podporovať výmenu nápadov, pozvať popredných prednášajúcich, pokúsiť sa zjednotiť všetkých tých mladých intelektuálov, ktorí zdieľali lásku k princípom slobody a sociálneho pokroku, podporovať solidaritu. Podporovaný štátnom a v spolupráci s Eduardom Ugarteom založil v roku [[1932]] putovné univerzitné divadlo „[[La Barraca]]“ ktoré hrávalo tradičné hry z tzv. Zlatého storočia. Pôsobenie pri tomto divadle mu umožnilo rozvíjať svoje režisérske schopnosti. Navyše tak mohol priniesť divadlo medzi obyčajných ľudí, pretože si myslel, že madridská buržoázia zabíja tradičnú španielsku drámu.
Riadok 47:
Federico García Lorca bol od útleho detstva umelecky nadaný, keď si veľmi rýchlo osvojil ľudové piesne. Už ako veľmi mladý čítal diela Victora Huga či Miguela de Cervantesa. Okrem toho si obľúbil hru na klavír. Obdivoval [[Beethoven]]a, [[Chopin]]a, [[Debussy]]ho a ďalších. Písaniu sa začal venovať až po príchode na univerzitu.
 
Vo svojom diele sa neorientoval iba na jeden literárny druh a štýl. Písal tak poéziu ako i drámu a prózu. Pri písaní využíva rôzne prvky ako pieseň, refrén, voľný verš a podobne. Prejavuje sa ako bystrý pozorovateľ ľudovej hudby, reči a zvykov. Typickým znakom jeho poézie je to, ako dokáže zmeniť skutočný svet na imaginárny priestor pomocou metafory a využívanie symbolov, hlavne tradičných elementov v spojitosti so smrťou. Najčastejším symbolom je mesiac, ktorý predstavuje smrť, niekedy aj zmyselnosť, plodnosť a čistotu. Tečúca voda predstavuje životnú silu a naopak stojatá voda smrť. Krv a kôň sú symbolmi života a plodnosti, rastliny a kovy zasa smrti. Obľúbenými Lorcovými témami sú láska, smrť, detstvo a spoločnosť. Láska dáva zmysel erotike a sex je zdrojom energie, avšakale ľúbostný vzťah je ničený neosobnosťou alebo spoločenskými pravidlami. Smrť môže byť dôsledkom neúspechu, je podávaná ako tajomstvo, ktoré vábi človeka. Detstvo- obdobie nevinnosti zobrazované práve cez pohľad dieťaťa na svet. Spoločnosť a jej morálne hodnoty majú na svedomí zničené životy a utrpenie jednotlivca.
 
=== Poézia ===
Riadok 72:
 
{{DEFAULTSORT:García Lorca, Fedrico}}
 
[[Kategória:Narodenia v 1898]]
[[Kategória:Úmrtia v 1936]]