Kaštieľ v Bytči: Rozdiel medzi revíziami

Pôvodne tu bol menší hrad (obytná veža s dvorcom) postavený v 13. storočí, patriaci [[Nitrianska rímskokatolícka diecéza|nitrianskemu biskupstvu]]. Počas ďalších storočí sa vo vlastníctve hradu vystriedali viacerí majitelia (napr. [[Pongrácovci]], [[Podmanickovci]]). V roku 1563 získal kúpou Bytčianske panstvo spolu s hradom [[František I. Turzo]], člen významnej podnikateľskej rodiny (podnikali v ťažbe a výrobe medi), ktorý v rokoch 1571 - 1574 dal na mieste starého [[gotika|gotického]] hradu postaviť nový objekt - opevnený zámocký areál s viacerými funkčnými stavbami. Vzhľad starého hradu s obytnou vežou v opevnení poznáme z historických rytín. [[Obrázok:Bytca svadobny palac 1.jpg|left|thumb|230px|Sobášny palác po obnove]]Stavbou renesančného zámku poveril František Turzo talianskeho majstra Giovanniho Kiliána z [[Miláno|Milána]] (jeho postava je zvečnená na freske v prízemí na kruhovom schodisku). V otcovej činnosti pokračoval starší syn [[Juraj VII. Turzo|Juraj]], ktorý za aktívnu účasť v boji proti [[Osmanská ríša|Turkom]] získal popredné miesto na cisárskom dvore. Pretože v čase otcovej smrti (v roku [[1574]]) bol ešte neplnoletý, správy rodových majetkov sa ujal až v roku [[1585]] po smrti svojej matky [[Katarína Zrínska|Kataríny Zrínskej]]. Od toho času sa zámok stal jeho rodovou rezidenciou. Zámok sa súčasne stal centrom nielen bytčianskeho panstva, ale odtiaľ boli spravované aj ostatné turzovské majetky, najmä [[Lietava|lietavské]] a [[Orava (región)|oravské]] panstvo. Rok začatia výstavby je vytesaný na nápise nad portálom medzi Turzovským a Zríniovským erbom: "SVB. AVSPICIIS. PII. INVICTIQVE. CAESARIS // MAXIMILIANI II. ELECTI. ROMANORVM. IMPERATO // RIS. AC. GERMANIAE. HUNGARIAE. BOEMIAEQVE. REGIS // FRANCISCVS. THVRZO. DE. BETHLENFALWA. SVMTIBVS // PROPRIIS. HOC. OPVS. A. FVNDAMENTO. FIERI. CVRAVIT // ERREXITQVE. ANNO. DOMINI. 1. 5. 7. 1.", vo voľnom preklade: "Za spravodlivého a nepremožiteľného cisára // Maximiliána II., voleného rímskeho cisá // ra, kráľa Nemecka, Uhorska a Čiech // František Turzo z Betlanoviec vlastným // nákladom dal od základov toto dielo // postaviť. Roku Pána 1571.".

Ako uhorský [[palatín]] dal v roku [[1601]] vybudovať tzv. ''Sobášny palác'', priestrannú budovu v predhradí, venovanú slávnostným rodinným príležitostiam, najmä svadobným hostinám svojich siedmich dcér. Z viacerých, najmä dekoračných detailov (výzdoba portálov, [[Sgrafito|sgrafitové]] rámovanie okien, profilácia ríms a i.) možno usúdiť, že palác je dielom talianskych majstrov. Nad hlavným portálom sa nachádza jeho erb a erb jeho manželky Alžbety Czoborovej. Nad erbami je nápis: "SPECTABILIS AC. MAGNIFICVS. DOMINVS. GEORGIVS // THVRZO. DE BETTLENFALWA. COMES. COMITATVS // ARWENSIS. PINCERNARVM. REGALIVM. IN HVNGARIA // MAGISTER. AC SACRE. CESAREAE. REGIAEQWE // MAIESTATIS. CONSILIASRIVS. EX AMORE PATERNO // PRO SOLEMITATE. NVPTIARVM. CHARISSIMARVM // FILIARVM SVARVM. A DOMINO DEO SIBI. DONATARVM // SI DOMINVS. DEVS TAM DIVEAS SVPERSTITES // ESSE VOLVERIT. PALATIVM HOC FIERI ET EXTRVI".

V roku [[1862]] panstvo s majetkom odkúpila obchodnícka rodina Popperovcov, ktorá v jeho držbe videla najmä ekonomické výhody. Tomu podriadila aj stavebné úpravy, ktoré odporovali historickej a architektonickej hodnote objektu: vlastný zámok prebudovala na byty, Sobášny palác na okresný súd. Tzv. [[klasicizmus|klasicistickú]] budovu, ktorá vznikla okolo r. [[1830]] prestavbou renesančnej budovy, funkčne pričlenili k okresnému súdu a slúžila aj účelom mesta.

V čase vlastníctva posledných majiteľov bol zámok značne zadĺžený. V roku [[1935]] bola naň uvalená najprv nútená a od roku [[1945]] národná správa. Napokon 3. apríla [[1950]] štát prevzal do svojho vlastníctva Bytčiansky zámok spolu s ostatnými objektami k nemu patriacimi.