Bazilika svätého Marka (Benátky): Rozdiel medzi revíziami

wikilinky
(wikilinky)
 
== Dejiny stavby ==
Bazilika stojí na mieste, kde sa už v rokoch [[828]] - [[829]] spomína kostol založený [[Svätý Teodor|sv. Teodorom]]. V roku [832] sa písomne spomína zasvätenie kostola (v tom čase kaplnky vedľa stojaceho [[Dóžov palác (Benátky)|Dóžovho paláca]]) [[Evanjelista Marek|sv. Markovi]], ktorého ostatky sa v r. 828 podľa zachovanej legendy dostali do Benátok z kláštora v egyptskej [[Alexandria|Alexandrii]] vďaka dvom benátskym moreplavcom. Okrídlený lev - symbol evanjelistu - sa dostal do znaku mesta a sám sv. Marek jeho patrónom.
 
Už v nasledujúcom storočí (v roku [[976]]) však baziliku postihol pustošivý požiar, ktorý si vyžiadal jej úplnú prestavbu. V rokoch [[1063]] - [[1071]] počas panovania dóžu [[Domenico I. Contarini|D. Contariniho]] bol chrám prestavaný do podoby v akej ho obdivujeme dnes, i keď i v nasledujúcich storočiach bol takmer nepretržite upravovaný a obohacovaný mramorovými a mozaikovými obkladmi a dekoračnými doplnkami. Vysvätenie zrekonštruovaného chrámu sa konalo v roku [[1094]]. Chrám bol po vizuálnej stránke dokončený na prelome 14. a 15. storočia prácami popredných talianskych majstrov (najmä z [[Toskánsko|Toskánska]]). Možno povedať, že chrám je po architektonickej stránke symbiózou [[Byzantská architektúra|byzantského]], [[Gotika|gotického]] a [[Renesancia|renesančného]] stavebného slohu. Ja nazývaná ,,Zlatá bazilika"
 
== Exteriér ==
[[Súbor:Grubacs Carlo St Marks and the Doges Palace Venice Oil On Canvas.jpg|left|thumb|C. Grubacs, Bazilika sv. Marka a Dóžov palác, olej na plátne, 1845]]
[[Súbor:Grubacs Carlo St Marks and the Doges Palace Venice Oil On Canvas.jpg|left|thumb|C. Grubacs, Bazilika sv. Marka a Dóžov palác, olej na plátne, 1845]]Stavba zaujme svojím interiérom[[interiér]]om i exteriérom[[exteriér]]om. Chrám, vzhľadom pripomínajúci byzantské sakrálne stavby, oplýva bohatstvom architektonických detailov. Z exteriéru sú najzaujímavejšími časťami jeho západné a južné priečelie. Západne orientované vstupné priečelie je horizontálne členené na dve časti - spodnú, tvorenú piatimi [[Arkáda (architektúra)|arkádovými]] portálmi (centrálny portál je najvyšší), a hornú, skladajúcu sa z piatich lunetových štítov a ochodze s [[Balustráda|balustrádou]]. Portály sú lemované zväzkami mramorových stĺpov vyvolávajúcich silný plastický dojem. Reliéfy, ktoré ich zdobia sú skutočnými majstrovskými dielami románskeho umenia a zachytávajú výjavy z biblie, príbehy z každodenného života, mesiace a ľudské povolania.
Výklenky nad portálmi obsahujú pôsobivé mozaiky, ktorých ústredným námetom je sv. Marek: smerom zľava (portál sv. Alypia) je to ''Prenášanie ostatkov sv. Marka'' (z 13. storočia), ''Dóža uctieva telo sv. Marka'' (z r. 1728), ''Posledný súd'' (z r. 1836), ''Sv. Marka prenášajú do Benátok'' (okolo r. 1660) a ''Krádež ostatkov sv. Marka z Alexandrie'' (okolo r. 1660).
 
Horná časť priečelia opakuje päť arkád dolnej časti. Centrálny najvyšší oblúk je tvorený oknom presvetľujúcim vnútrajšok baziliky. Nad oknom sa nachádza socha okrídleného leva držiaceho v prednej končatine otvorenú knihu na pozadí hviezdnatej modrej oblohy. Štyri postranné lunetové štíty sú zdobené mozaikami (diela pochádzajúce zo 17. storočia vytvorené podľa predlohy [[Maffeo Verona|M. Veronu]]) zachytávajúcimi výjavy zo života Ježiša Krista - ''Snímanie Krista z kríža'', ''Zostúpenie do limbu'', ''Vzkriesenie'' a ''Nanebovstúpenie''. Svetelné efekty, ktoré tieto mozaiky vyžarujú, najmä pri západe slnka keď slnečné lúče oživujú oslňujúce farby, majú nesmiernu emotívnu silu. Koncom 14. storočia boli vrchné časti lunet doplnené gotickými listovými dekoráciami a skulptúrami svätcov.
 
[[Súbor:Bazilika sv Marka tetrarchovia.jpg|right|thumb|Porfýrové súsošie ''Tetrarchovia'', zo zač. 4. storočia po Kr.]]Významnou pamiatkou, dominujúcou priečeliu baziliky, je mohutný štvorzáprah (Quadriga) 1,6 metra vysokých koní. Do roku 1981 stáli na galérii priečelia originály, ktoré nahradili kópiami. Pôvodné antické práce sú dnes v múzeu (dva kone sú rímskej proveniencie zo 4. storočia, dva grécko-rímskej z 3. - 4. storočia). Švorzáprah sa do Benátok dostal ako vojnová korisť v roku 1204 z [[Istanbul]]u (za vlády dóžu [[Enrico Dandolo|E. Dandola]]), kde tvoril výzdobu hypodrómu. Kone pre svoju krásu a historickú hodnotu viackrát opustili Benátky. V roku 1798 chcel [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] kone previezť do Paríža a umiestniť ich pred palác [[PalácPalais des Tuileries (Paríž)|Tuilerií]].
Strechu baziliky tvorí pätica mohutných kupol.
 
 
== Interiér ==
[[Súbor:Veneza118.jpg|left|thumb|Mozaiky dominujú výzdobe interiéru baziliky]]
[[Súbor:Veneza118.jpg|left|thumb|Mozaiky dominujú výzdobe interiéru baziliky]]Pôdorys chrámu je v tvare gréckeho kríža s kupolou nad každým ramenom a s veľkou centrálnou kupolou nad miestom pretínania ramien. Vstupnú časť baziliky tvorí [[átrium]] (narthex), lemujúce jej tri strany. Pravé krídlo átria bola uzatvorené a boli do neho vstavané krstiteľnica a kaplnka Zen. Ľavé rameno je otvorené prekrásnou Kvetinovou bránou zdobenou reliéfmi s rastlinnými motívmi.
 
Interiér chrámu na prvý pohľad zaujme mohutnou štruktúrou stavby a skvostom mozaikovej výzdoby, ktoré sa tu prelínajú vo vzácnej rovnováhe. Mozaiky, tvoriace dominantu interiérovej výzdoby, pokrývajú úplne plochu kupol a s celkovou rozlohou viac ako osemtisíc štvorcových metrov predstavujú najväčšiu historickú plochu na svete. Pochádzajú z 11. - 14. storočia a svojimi výjavmi zo Starého i Nového zákona spolu s postavami svätcov a apoštolov zachytávajú prakticky celé dejiny cirkvi. Najstaršie sú nad hlavným oltárom a v prvej kupole od vchodu. Na návrhoch mozaík pracovali veľkí umelci každej z epoch. Ich umelecká a historická hodnota sa premietla i do pomenovania chrámu ''Basilica d'oro'' (''Zlatá bazilika''). Zlato vytvára odrazy zábleskami svetla, ktoré prenikajú celým priestorom a činia ho tak takmer nekonečným a nereálnym.
[[Súbor:Farmer Noah (San Marco).jpg|thumb|''Farmár Noe'', detail mozaikovej výzdoby, 13. storočie]]
 
Podlaha tvorená [[Súbor:Farmer Noah (San Marco).jpg|right|thumb|150px|''Farmár Noe'', detail mozaikovej výzdoby, 13. storočiemramor]]Podlaha tvorená mramorovouovou mozaikou u návštevníka vyvoláva dojem akoby kráčal po bohato zdobenom orientálnom koberci. Stĺpy (údajne je ich v celej bazilike viac ako päťsto) sú zhotovené zo vzácnych druhov mramoru, steny sú pokryté rôznofarebnými mramorovými doskami a ich horné časti sú obložené mozaikovými dekoráciami z farebného skla a zlata.
 
Opticky sa interiér baziliky delí na tri pozdĺžne časti: ľavá loď, hlavná loď s presbytériom a pravá loď. Medzi najvzácnejšie priestory ľavej lode patrí ''Capella Santa Maria dei Mascoli'' (''Kaplnka Panny Márie Mascoli''), ktorej meno je odvodené od názvu rehoľného bratstva Mascoli. Mozaiky tvoriace výzdobu kaplnky zachytávajú výjavy zo života Panny Márie. Ďalšími mimoriadne cennými priestormi a artefaktami sú ''Capella di Sant'Isidoro'' (''Kaplnka sv. Izidora'') zo 14. storočia postavená na počesť svätca, ktorého ostatky (prevezené do Benátok v roku 1125) sa nachádzajú v sarkofágu hlavného oltára, ''Capella di Madonna di Nicopeia'' (''Kaplnka Panny Márie Víťaznej'') - meno dostala podľa hodnotného byzantského obrazu dopraveného do Benátok na začiatku 13. storočia a renesančný ''Altare di San Paolo'' (''Oltár sv. Pavla''), dielo [[Pietro Lombardo|P. Lombarda]].
Po ľavej i pravej strane pred ikonostasom stoja dve kazateľnice zo 14. storočia - vľavo tzv. dvojitá kazateľnica (ambona), ktorá dostala svoje pomenovanie podľa dvoch nad sebou sa nachádzajúcich kazateľníc, a vpravo tzv. kazateľnica relikvií zo vzácneho mramoru, dielo zložené z pôvodných byzantských častí. Meno kazateľnice je odvodené od toho, že počas liturgií boli z tohto miesta ukazované veriacim ostatky svätých.
 
[[Súbor:Pala D'OroII.jpg|left|thumb|Pala d'Oro]]Najcennejšou umeleckou prácou v bazilike je prenosný [[oltár]] zvaný ''Pala d'Oro''. Ide o vzácne a jedinečné byzantsko-benátske zlatnícke dielo nesmiernej hodnoty. Skladá sa z viac ako osemdesiatich emailových tabuliek vsadených v harmonickej kompozícii do zlatého ingotu obdĺžnikového tvaru (rozmery 3,48 x 1,4 m), ktorý je ešte vykladaný nespočetným množstvom drahokamov. Prevažná časť emailových tabuliek, zachytávajúcich kresťanské motívy (náboženské slávnosti, podobizne prorokov, apoštolov, svätcov a anjelov), pochádza z Byzancie. Od konca 10. storočia, kedy sa datuje pôvod oltára (bol vyhotovený na objednávku dóžu [[Pietro I. Orseolo|Pietra Orseola]]), bol v nasledujúcich obdobiach viackrát dopĺňaný a dnešný vzhľad nadobudol až v roku 1342. Pala d'Oro, ktoré korunuje oltár sv. Marka, bolo zdrojom večnej pýchy [[Benátska republika|Benátskej republiky]] a i dnes návštevníci obdivujú nádheru kompozície, jemnosť práce a antiku emailov a drahokamov.
 
V pravej bočnej lodi zaujmú ''Altare di Eucaristia'' (''Oltár Sviatosti'') zo 17. storočia s relikviami Svätého Kríža, ''Porta'' (Brána), ktorou sa vstupuje do [[Dóžov palác (Benátky)|Dóžovho paláca]], ''Altare di San Giacomo'' (''Oltár sv. Jakuba'') z druhej polovice 15. storočia a ''Capella di cardinale Zen'' (''Kaplnka kardinála Zena'') s náhrobkom kardinála z 15. storočia.
{{projekt|commons=Category:St. Mark's Basilica (Venice)}}
 
== ZdrojeExterné odkazy ==
* [http://www.basilicasanmarco.it/ Oficiálna stránka baziliky]
 
== Zdroj ==
* J. Sopouch, H. Sopouchová, ''Benátky'', Šport, Bratislava, 1990
* ''Italská města - Benátky'', Plurigraf, 2000
* ''Benátky'', Edizioni Storti, Venezia, 1991
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.basilicasanmarco.it/ Oficiálna stránka baziliky]
 
 
{{Turistické zaujímavosti Benátok}}