Lichtenštajnsko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 95.102.85.137 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Mathonius
Riadok 64:
Dĺžka lichtenštajnských hraníc je {{km|76|m}}. Hranica s Rakúskom má dĺžku {{km|35|m}} a so Švajčiarskom {{km|41|m}}.
 
== Dejiny ==
KOKOTINY
Lichtenštajnsko vzniklo spojením panstva Schellenbergu ([[1699]]) a susedného grófstva Vaduzu ([[1712]]), ktoré rodina Lichtenštajnovcov získala kúpou za takmer 405 000 guldenov. Od roku [[1719]] bolo Lichtenštajnské kniežatstvo uznané nemeckým cisárom Karolom VI. ako samostatné územie. Od rozpadu Svätej rímskej ríše nemeckého národa roku [[1806]] bolo Lichtenštajnsko ([[12. júl]] 1806) suverénnym štátom v [[Rýnsky zväzok|Rýnskom zväzku]], v rokoch [[1815]] – [[1866]] samostatný štát v Nemeckom spolku. Od roku 1852 tvorilo s Rakúskom colnú úniu. Do rozpadu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] roku [[1918]] s ním bolo kultúrne, hospodársky a ekonomicky spojené.
 
[[Súbor:Schlossvaduz.jpg|náhľad|vľavo|Zámok Vaduz]]
Od toho času je úzko prepojené so Švajčiarskom, od roku 1919 ho zastupuje v otázkach zahraničnej politiky, od roku 1923 spolu tvoria colnú úniu. Rovnako ako ono si zachováva nízke dane, neutralitu a bankové tajomstvo. Švajčiarsko tiež zastupuje záujmy krajiny vo svete, okrem [[Bern (mesto)|Bernu]], [[Berlín]]a, [[Brusel]]u, [[Štrasburg]]u, [[Viedeň|Viedne]], [[Washington (D.C.)|Washingtonu]], [[Ženeva|Ženevy]] a [[OSN]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], kde má Lichtenštajnsko vlastné zastúpenie.
 
Meno Lichtenštajnska pochádza, dnes ako u jedinej krajiny na svete, od šľachtického rodu, a jeho meno zasa od hradu Liechtenstein v Rakúsku, na okraji Viedenského lesa, o ktorom pochádza prvá písomná zmienka z roku [[1136]]. Lichtenštajnovci ho opustili okolo roku [[1300]].
 
Po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] boli majetky Lichtenštajnovcov v [[Česko|Česku]] a [[Poľsko|Poľsku]] zhabané. Lichtenštajnsko sa snažilo dokonca zabrániť vstupu Česka do [[EÚ]] (ako člen Európskeho ekonomického priestoru), pokiaľ nezruší [[Benešove dekréty]] a nevráti im zhabané majetky (cca {{km2|1600|m}}, a hrady a zámky).
 
[[Súbor:vaduz centre.jpg|náhľad|Centrum hlavného mesta Vaduz]]
 
Stopy pôsobenia Lichtenštajnovcov nájdeme aj v Česku, najmä na Morave: [[Bejkovec]], [[Bítovanky]], [[Bludov]], [[Borovné Krasonice]], [[Hradiště]], [[Chromeč]], [[Kroměříž]], [[Lednice]] (''Eisgrub''), [[Malenovice]], [[Nové Meziříčsko]], [[Pernštejn]], [[Pohořelice]], [[Slavětice]], [[Slavonice]], [[Studená]], [[Telč]], [[Valtice]] (''Feldsberg''), [[Zdenkov]], a známe paláce a miesta v [[Olomouc]]i, [[Brno|Brne]] a [[Praha|Prahe]].
 
== Politika ==