Kaštieľ v Bytči: Rozdiel medzi revíziami

Ako uhorský [[palatín]] dal v roku [[1601]] vybudovať tzv. ''Sobášny palác'', priestrannú budovu v predhradí, venovanú slávnostným rodinným príležitostiam, najmä svadobným hostinám svojich siedmich dcér. Z viacerých, najmä dekoračných detailov (výzdoba portálov, [[Sgrafito|sgrafitové]] rámovanie okien, profilácia ríms a i.) možno usúdiť, že palác je dielom talianskych majstrov. Nad hlavným portálom sa nachádza jeho erb a erb jeho manželky Alžbety Czoborovej. Nad erbami je nápis: "SPECTABILIS AC. MAGNIFICVS. DOMINVS. GEORGIVS // THVRZO. DE BETTLENFALWA. COMES. COMITATVS // ARWENSIS. PINCERNARVM. REGALIVM. IN HVNGARIA // MAGISTER. AC SACRE. CESAREAE. REGIAEQWE // MAIESTATIS. CONSILIASRIVS. EX AMORE PATERNO // PRO SOLEMITATE. NVPTIARVM. CHARISSIMARVM // FILIARVM SVARVM. A DOMINO DEO SIBI. DONATARVM // SI DOMINVS. DEVS TAM DIVEAS SVPERSTITES // ESSE VOLVERIT. PALATIVM HOC FIERI ET EXTRVI".

 

 

Po vymretí [[Turzo|Turzovcov]], ktorí zriadili v Bytči knižnicu a mali tu aj klenotnicu so zbierkou vzácnych [[gobelín]]ov, zmenili sa osudy Bytčianskeho zámku. V roku [[1624]] sa zámok prostredníctvom sobáša [[Kristína Ňáriová|Kristíny Ňáriovej]] (Nyáryovej), vdovy po [[Imrich Turzo|Imrichovi Turzovi]], poslednom mužskom príslušníkovi rodu Turzovcov, a [[Mikuláš Esterházi|Mikuláša Esterháziho]], dostal do vlastníctva rodu [[Esterháziovci|Esterháziovcov]], ktorím patril až do polovice 19. storočia. Vzhľadom k tomu, že ich hlavným rodovým sídlom bol [[Zámok Eisenstadt|zámok]] v meste [[Eisenstadt|Eisenstadt]] tento objekt využívali predovšetkým na hospodárske účely; jeho vzhľad obohatili len v r. [[1736]] cyklom nástenných malieb v arkáde; fresky znázorňujú v nadživotnej veľkosti uhorských a európskych panovníkov ako aj známych vojvodcov i hrdinov z antickej mytológie.