Krútňava (opera): Rozdiel medzi revíziami

Okolnosti vzniku slovenskej národnej opery siahajú do roku [[1940]], keď vtedajší vládny komisár [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]] Dr. Úradníček, pozval básnika [[Ján Smrek|Jána Smreka]], literárneho vedca [[Andrej Mráz|Andreja Mráza]] a Eugena Suchoňa na stretnutie, na ktorom im predostrel výzvu vytvoriť slovenskú národnú operu. Skladateľ si bol vedomý toho, že nová opera potrebuje predlohu, ktorá bude základom skutočne moderného divadelného diela a po dlhšom neúspešnom hľadaní náhodou natrafil na [[Milo Urban|Urbanovu]] novelu [[Za vyšným mlynom]]. Bolo to počas jeho pobytu na liečení v [[Korytnica|Korytnických]] kúpeľoch, kde ho dielo oslovilo do takej miery, že už počas liečenia vypracoval základnú osnovu budúcej opery. Dielo komponoval od roku [[1941]]. Jeho kompozičný postup bol netradičný – jeho primárna predstava vychádzala z hudby, až potom prišlo na rad libreto. Libretistom Krútňavy sa stal autor sám, pričom spolupracoval s režisérom [[Ján Jamnický|Jánom Jamnickým]], básnikom [[Ján Poničan|Jánom Poničanom]] a najmä s operným spevákom, publicistom a dramaturgom [[Štefan Hoza|Štefanom Hozom]], ktorý je uvedený i v záhlaví [[partitúra|partitúry]] ako spoluautor libreta a bol i prvým predstaviteľom postavy Ondreja Zimoňa.

 

 

A aj zostala, hoci krátko po premiére bola jej ďalšia existencia značne ohrozená zo strany ideologickej mašinérie vtedajšieho režimu. Suchoň dostal predvolanie na vtedajší Ústredný výbor KSS, kde mu bolo naznačené, že pokiaľ operu neprepracuje tak aby sa zbavila akýchkoľvek nánosov kresťanstva, z ktorého čistých ideálov celá opera vyrastá, nebude možné ju ďalej uvádzať. Tlak na autora sa vyhranil až do požiadavky vtedajšej kultúrnej kritičky [[Zdenka Bokesová|Zdenky Bokesovej]] pozmeniť dej tak, aby Katrenino dieťa bolo nemanželským synom Jána Štelinu, a nie Ondrejovým legitímnym dieťaťom, ako je tomu v pôvodnej i dnes hrávanej verzii. Starý Štelina tak mal byť "odškodnený" svojim vnukom od Katreny. Táto verzia mala v Slovenskom národnom divadle premiéru roku [[1952]]. Až v banskobystrickej inscenácii v roku [[1963]] sa odvážili opäť vrátiť k pôvodnému deju, avšak stále ešte nebolo úplne možné uviesť Krútňavu s úplne pôvodným textom. A aj na najnovšej nahrávke tejto opery z roku 1988 takmer nezaznieva a ak áno tak len veľmi nepatrne slovo Boh, hriech, vôbec už nie farár, čo najmä badať v parte starého Štelinu, ktorý sa v originály neustále utieka k Bohu a k modlitbe, čo zaznelo po prvý raz až na premiére v roku [[1999]] v inscenácii [[Juraj Jakubisko|Juraja Jakubiska]] v Slovenskom národnom divadle.