Verzia z 10:51, 10. február 2013 upraviť MoKy (diskusia \| príspevky) 87 editací d →‎Prvé útoky na Sevastopoľ: pravopis ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:57, 10. február 2013 upraviť vrátiť MoKy (diskusia \| príspevky) 87 editací d →‎Kerčsko-feodosijská operácia: pravopis Ďalšia úprava →
Riadok 98: Už o necelý mesiac po tom čo ju opustili, [[26. december\|26. decembra]] [[1941]], sa sovietske vojská za nepriaznivých poveternostných podmienok a treskúcej zimy vylodili späť na Kerči a zaútočili na nemeckú [[46. divízia Wehrmachtu\|46. divíziu]], jedinú nemeckú jednotku v oblasti. Následne mali napadnúť tylo vojsk útočiacich na Sevastopoľ, odrezať slabé nemecké vojská brániace [[Kerč]], a tým fakticky rozvrátiť nemeckú obranu na polostrove. Následne by im už nič nestálo v ceste k útoku do tyla 11. armády. Po prvých dvoch dňoch ich však zlé počasie prinútilo prerušiť prepravu. [[30. december\|30. decembra]] mal ďalší sovietsky výsadok pri Feodosiji uväzniť celú 46. divíziu na Kerčskom polostrove v pasci. Veliteľ divízie [[Hans von Sponeck]], preto zobral zodpovednosť do vlastných rúk a napriek Mansteinovmu rozkazu zotrvať v postaveniach začal so svojou jednotkou ustupovať. Počas tohto ústupu divízia stratila v dôsledku zlého počasia všetku ťažkú výzbroj. Sovietom sa 46. divíziu však nepodarilo zničiť ani obkľúčiť. Manstein v tej dobe očakával prielom sovietskej obrannej línie pri Sevastopole a odmietal odvolať z útoku na mesto ďalšie jednotky. Nemecká obrana na Kerči zatiaľ neefektívnym ~~sovietskom~~sovietskym ~~útokmi~~útokom úspešne vzdorovala. [[9. apríl]]a [[1942]] sa ~~pokúsilo~~pokúsili preraziť 6 sovietskych divízií s podporou 160 [[tank]]ov. Už po dvoch dňoch bojov však utrpeli ťažké straty a o ďalšie útoky sa viac nesnažili. Mansteinov útok na mesto tiež nebol úspešný a žiadny prielom sa mu nepodaril. Na čas preto upustil od útoku na mesto a sústredil svoje jednotky do útoku na zablokovaný výsadok pri Kerči a Feodosiji. [[8. máj]]a [[1942]] jeho 11. armáda začala protiútok pod kódovým označením ''Unternehmen Trappenjagd''. V priebehu nasledujúcich 10 dní rozdrvili Nemci sovietske vojská a zajali alebo zlikvidovali 176 000 sovietskych vojakov.<ref>{{Knižná referencia\|autor=Erickson, John and Ljubica\|názov=''Hitler versus Stalin/The Eastern Front in Photographs'' ISBN 1-84222-242-2\|mesto=Londýn\|vydavateľstvo=Carlton Books\|strana= 104\|rok=2001}}</ref> Mnoho ďalších vojakov ale aj civilistov sa rozptýlilo po krajine alebo sa ukrylo v starých [[Lom (ťažba)\|lomoch]] a [[jaskyňa\|jaskyniach]] na pobreží v blízkosti Kerče, kde začali formovať [[partizán]]ske oddiely. Z neúspechu obvinili armádneho komisára [[Lev Zacharovič Mechlis\|L. Mechlisa]] a veliteľa armády generálporučíka [[Dmitrij Timofejevič Kozlov\|D. Kozlova]]. Sovietske jednotky sa totiž po neúspešnom útoku v apríli mali stiahnuť k Tureckému valu. Velenie frontu však váhalo a navyše urobilo niekoľko zásadných chýb. Svoje jednotky roztiahlo do šírky a nenechalo si žiadne rezervy. V rovinatej krajine sa navyše nepokúšali o žiadne maskovanie svojich postavení a tak ich bolo nemecké letectvo schopné pri neskoršom útoku poľahky likvidovať.<ref>{{Knižná referencia\|autor=[[Alexander Werth]]\|názov=''Od paktu po Stalingrad''\|mesto=Bratislava\|vydavateľstvo=Vydavateľstvo politickej literatúry\|rok=1968\|strana=412}}</ref>

Bitka o Sevastopoľ (1942): Rozdiel medzi revíziami