Epikouros zo Samu: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
wikilinky, upraviť
úpravy
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
{{Na úpravu}}
|Meno = Epikuros zo Samu
[[Obrázok:Epikur.jpg|náhľad|Epikuros]]
|Portrét = Epikur.jpg
'''Epikuros zo Samu/z Atén''' (iné názvy: '''Epikúros zo Samu/Atén, Epikuros zo Samu/Atén'''; [[341 pred Kr.|341]] – [[270 pred Kr.]], [[Atény]]) bol grécky [[filozof]] obdobia [[helenizmus|helenizmu]], [[materializmus|materialista]], zakladateľ [[Epikureizmus|epikureizmu]]. Nadviazal na [[Demokritos|Demokritov]] [[atomizmus]], pričom zmiernil jeho prísny [[determinizmus (filozofia)|determinizmus]] a zdôvodnil slobodu vôle tým, že doň zaviedol moment náhody: Epikuros dáva atómom v ich pohybe možnosť odchýlky. Dianie vo svete potom už nie je jednoznačne určené predchádzajúcimi príčinami. Objavujú sa náhody a môže vzniknúť niečo nové, neočakávané.
|Veľkosť obrázka = 230px
|Popis = grécky [[filozof]] obdobia [[helenizmus|helenizmu]]
|Dátum narodenia = [[341 pred Kr.]]
|Miesto narodenia = [[Samos (ostrov)|Samos]]
|Dátum úmrtia = [[270 pred Kr.]]
|Miesto úmrtia = [[Atény]]
}}
'''Epikuros zo Samu/z Atén''' (iné názvy: '''Epikúros zo Samu/Atén, Epikuros zo Samu/Atén'''; * [[341 pred Kr.|341]], [[Samos (ostrov)|Samos]] – [[270 pred Kr.]], [[Atény]]) bol grécky [[filozof]] obdobia [[helenizmus|helenizmu]], [[materializmus|materialista]], zakladateľ [[Epikureizmus|epikureizmu]]. Nadviazal na [[Demokritos|Demokritov]] [[atomizmus]], pričom zmiernil jeho prísny [[determinizmus (filozofia)|determinizmus]] a zdôvodnil slobodu vôle tým, že doň zaviedol moment náhody: Epikuros dáva atómom v ich pohybe možnosť odchýlky. Dianie vo svete potom už nie je jednoznačne určené predchádzajúcimi príčinami. Objavujú sa náhody a môže vzniknúť niečo nové, neočakávané.
 
== Život ==
Narodil sa na [[Samos (ostrov)|Samose]] na začiatku roka 341 pred Kr. Jeho otec Neoklés, ktorý žil z výnosu svojho poľa, bol aj učiteľom. Nepochybne práve on dal Epikurovi prvú výchovu. Keď mal Epikuros 14 rokov, bol poslaný do mesta [[Téos]], kde počúval prednášky Nausifana[[Nausifan]]a, ktorý bol žiakom Demokrita. V roku 323 pred Kr. sa Epikuros vybral do Atén, ako aténsky občan podliehal vojenskej službe efébov (efébos znamená dospelý), ktorá trvala 2 roky. v roku 321 pred Kr. sa prichádza Epikuros k Neoklésovi[[Neoklés]]ovi do Kolofónu, kde sa učí čo je to chudoba[[Kolofón]]u. V týchto rokoch si Epikuros nemohol dovoliť platiť žiadnu školu. Bol to človek chudobný a mal krehké zdravie, ako svedčia jeho listy.
 
Od roku 321 pred Kr. do doby kedy sa usadil v Aténach (306 pred Kr.) žil Epikuros v Malej Ázii, najprv v Kolofóne, potom v [[Mitylény|Mitylénach]] na ostove [[Lesbos]] a v Lampsaku[[Lampsak]]u pri Hellésponte[[Helléspont]]e. Práve tu nadviazal priateľstvá, ktoré potom mali tak významné miesto v jeho škole, v Záhrade. Jeho prvý nástupca [[Hermachros]] pochádza z Mitylény, Metrodóros a jeho brat Timokrates, Idomeneus, Leonteus a jeho žena Themista, Kolótes, Polyainos a pravdepodobne aj Ktésippos sú z Lampsaku.<br />
Po jedenástich rokoch premýšľania a meditácie osamote (321 pred Kr. - 310 pred Kr.) sa Epikuros začal venovať vyučovaniu, najprv v Mityléne, potom v Lampsaku. Zopár jeho bohatších žiakov finančne prispievalo na potreby jeho školy. V lete v roku 306 pred Kr. odišiel Epikuros do Atén, kde roku 306 pred Kr. kúpil Záhradu.
 
Po jedenástich rokoch premýšľania a meditácie osamote (321 pred Kr. - 310 pred Kr.) sa Epikuros začal venovať vyučovaniu, najprv v Mityléne, potom v Lampsaku. Zopár jeho bohatších žiakov finančne prispievalo na potreby jeho školy. V lete v roku 306 pred Kr. odišiel Epikuros do Atén, kde roku 306 pred Kr. kúpil Záhradu.
Od tohto roku (306 pred Kr.) už jeho život nemá dejiny. Vie sa, že dvakrát alebo trikrát navštívil svojich priateľov v Iónii. Jeho zdravie bolo vždycky krehké.
 
Od tohto roku (306 pred Kr.) už jeho život nemá dejiny. Vie sa, že dvakrát alebo trikrát navštívil svojich priateľov v [[Iónia|Iónii. Jeho zdravie bolo vždycky krehké]].
Umrel v roku 270 pred Kr. vo veku 61 rokov po krutom utrpení spôsobeným chorobou vnútorností a obličkovými záchvatmi. Umrel ale s kľudom duše. Idomeneovi a daľším priateľom z Lampska napísal:<br />
 
UmrelZomrel v roku 270 pred Kr. vo veku 61 rokov po krutom utrpení spôsobeným chorobou vnútorností a obličkovými záchvatmi. Umrel ale s kľudom duše. Idomeneovi a daľšímďalším priateľom z Lampska napísal:<br />
''Prežívam blažený a zároveň posledný deň svojho života písajúc vám toto : Úplavica mi spôsobuje také bolesti, že sa už ani nemôžu stupňovať. Ale to všetko vyvažuje radosť, ktorá naplňuje moju dušu, keď si spomínam na naše niekdajšie rozhovory. Ty sa však staraj, v zhore s náklonnousťou, akú si mne a filozofii od chlapčenských rokov prejavoval, o deti Métrodórové.'' <br />
 
''Prežívam blažený a zároveň posledný deň svojho života písajúcpíšuc vám toto : Úplavica mi spôsobuje také bolesti, že sa už ani nemôžu stupňovať. Ale to všetko vyvažuje radosť, ktorá naplňuje moju dušu, keď si spomínam na naše niekdajšie rozhovory. Ty sa však staraj, v zhorezhode s náklonnousťounáklonnosťou, akú si mne a filozofii od chlapčenských rokov prejavoval, o deti MétrodórovéMétrodórove.'' <br />
Ďalej si želal, aby sa po jeho smrti napodobňovala jeho starostlivosť o chudobných a o deti a aby sa v nej pokračovalo. Prepustil na slobodu svojho starého spoľahlivého otroka (volal sa Mys) a s ním aj ďalších troch, medzi ktorými bola aj jedna žena. Jeho ďalším želaním bolo, aby v dvadsiaty deň každého mesiaca oslavovať spomienku na neho a na Métrodóra, aby sa v týchto dňoch mohli jeho priatelia bezstarostne baviť, vyčlenil na to značnú časť majetku.
 
Ďalej si želal, aby sa po jeho smrti napodobňovala jeho starostlivosť o chudobných a o deti a aby sa v nej pokračovalo. Prepustil na slobodu svojho starého spoľahlivého otroka (volal sa Mys) a s ním aj ďalších troch, medzi ktorými bola aj jedna žena. Jeho ďalším želaním bolo, aby sa v dvadsiaty deň každého mesiaca oslavovaťoslavovala spomienku na neho a na Métrodóra,. abyAby sa v týchto dňoch mohli jeho priatelia bezstarostne baviť, vyčlenil na to značnú časť majetku.
 
Epikuros vytvoril individualistické etické učenie, podľa ktorého sa za najvyššie dobro považuje slasť a za hlavný predpoklad blaha pokoj duše. Cieľom poznania je oslobodiť človeka od strachu z bohov a zo smrti. Epikuros sa vysmieva strachu ľudí zo smrti. Hovorí, že kým človek žije, smrti niet a preto nemá dôvod báť sa jej, a keď smrť prišla, tak už niet človeka, ktorý by sa jej bál.
Řádek 26 ⟶ 35:
== Externé odkazy ==
* {{filit|fve/epikuros.html}}
 
 
{{Výhonok filozof}}
 
{{Starovekí filozofi}}