Hmlovina (astronómia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.2+) (robot Pridal: ku:Nebuloz |
d wikilinky |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Nursery_of_New_Stars_-_GPN-2000-000972.jpg|thumb|Hmlovina [[NGC 604|Triangulum Emission NGC 604]] leží v špirálovitom ramene galaxie [[Galaxia v Trojuholníku|M33]], vzdialenej 2,7 milióna svetelných rokov od Zeme. V tejto hmlovine sa tvoria nové hviezdy.]]
'''Hmlovina''' alebo '''nebula''' (z [[latinčina|lat.]] ''nebula'' - „hmla“) je viditeľný [[medzihviezdny oblak]] [[plyn]]u a [[prach (častice v atmosfére)|prachu]]
Hmloviny mávajú obrovské rozmery, až stovky [[svetelný rok|svetelných rokov]] v priemere a môžu sa v nich nachádzať [[hviezda|hviezdy]] aj [[hviezdokopa|hviezdokopy]]. Napriek majestátnemu vzhľadu je hmota hmlovín nesmierne riedka. Takú nízku [[hustota (objemová hmotnosť)|hustotu]], akú má typická hmlovina nedokážeme napodobniť ani v pozemských laboratóriách.
Z takzvaných hviezdotvorných hmlovín môžu [[gravitačný kolaps (astronómia)|gravitačným kolapsom]] vznikať [[hviezda|hviezdy]]. Po svojom zániku sa časť hmoty hviezdy stáva opäť hmlovinou. Aj počas svojho života hviezdy veľmi ovplyvňujú hmloviny: obohacujú ich hmotu o častice [[hviezdny vietor|hviezdneho vetra]], alebo naopak spôsobujú ich pomalé vyparovanie v dôsledku [[fotónová erózia|fotónovej erózie]].
V Mliečnej ceste je charakteristická koncentrácia hmlovín v blízkosti [[galaktický rovník|galaktického rovníka]] a len málo ich nájdeme pri galaktických póloch.
Riadok 12:
Hmloviny môžu byť roztriedené podľa toho, akým spôsobom svietia:
* Rozptýlené hmloviny sú osvetlené hmloviny
** [[emisná hmlovina|Emisné hmloviny]] sú mraky vybudené k žiareniu hviezdami. Hviezda spôsobí [[
** [[reflexná hmlovina|Reflexné hmloviny]] svietia vďaka odrazu svetla od priľahlých hviezd a nevyžarujú vlastné svetlo. Príkladom je reflexná hmlovina v hviezdokope [[Plejády (hviezdokopa)|Plejády]]. Aj tieto hmloviny sa často nachádzajú v okolí mladých hviezd alebo hviezdokôp. Fotónová erózia časom rozloží hmlovinu.
* [[tmavá hmlovina|Tmavé hmloviny]] nie sú osvetlené. Môžu byť pozorované, keď zatienia svetlo vzdialených hviezd alebo iných hmlovín. Medzi známe príklady patrí [[hmlovina Konská hlava]] v súhvezdí [[Súhvezdie Orión|Orión]] a [[hmlovina Uhoľné vrece]] v [[Súhvezdie Južný kríž|Južnom kríži]].
Riadok 23:
Najzastúpenejším [[Chemický prvok|chemickým prvkom]] v celom [[vesmír]]e je [[vodík]]. Je preto zrejmé, že vodík je tiež najbežnejším prvkom vo hviezdach a teda aj v hmlovinách, ktoré sú s hviezdami vývojovo zviazané. Napriek tomu, že vodík je najľahší chemický prvok, hmotnostne tvorí až 70 % hmlovín. Ďalších 28 % potom pripadá na [[hélium]], druhý najrozšírenejší (a tiež druhý najľahší) prvok v medzihviezdnom prostredí a len 2 % na ostatné prvky.
Nakoľko hmota hmlovín je veľmi riedka a je priamo vystavená [[kozmické žiarenie|kozmickému žiareniu]], jej atómy sú často [[excitácia (zvýšenie energie)|excitované]], prípadne až jeden či viackrát [[ionizácia|ionizované]]. Vznik [[molekula|molekúl]] preto nie je taký bežný. Najrozšírenejšou molekulou v hmlovinách je molekulárny vodík (H2), v ktorom je však viazaných maximálne 10 % atómov vodíka hmloviny. Energiu k vzniku molekulárneho vodíka dáva atómom vodíka [[ultrafialové žiarenie]], ktoré ich ale tiež štiepi na jendotlivé atómy.
V medzihviezdnom prostredí však bolo k roku [[2002]] nájdených viac než 140 rôznych druhov molekúl. Veľké percento pripadá na [[organická zlúčenina|organické zlúčeniny]], čiže zlúčeniny [[uhlík]]a.
Riadok 37:
=== Reflexné ===
<gallery>
Súbor:Pleiades large.jpg|Reflexné hmloviny okolo [[Plejády (hviezdokopa)|Plejád]]
Image:NGC 6334.jpg|[[NGC 6334]]
Súbor:NGC602.jpg|[[NGC 605]]
| |||