Sopka: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 7 316 bajtov ,  pred 8 rokmi
d (Verzia používateľa 213.215.67.27 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Mh7kJ)
Iné formy sú bahnové sopky (tieto, až na pár výnimiek nesúvisia so [[Sopečná činnosť|sopečnou činnosťou]]) a [[kryovulkán|ľadové sopky]] (vyskytujú sa na niektorých mesiacoch [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]] – [[Europa (mesiac)|Europa]], [[Enceladus (mesiac)|Enceladus]], [[Triton (mesiac)|Triton]], [[Titan (mesiac)|Titan]]).
 
==
== Príčiny a výskyt sopečnej činnosti ==
sopečnými
[[Súbor:Volcano scheme.svg|thumb|right|Schéma stratovulkánu: 1. [[magmatický krb]], 2. pôvodná geologická stavba, 3. prívodný komín, 4. základňa sopky, 5. [[sill]], 6. [[Žila (geológia)|žila]], 7. popolové vrstvy, 8. úbočie sopky, 9. [[Láva|lávové]] vrstvy, 10. hrdlo, 11. parazitický kráter, 12. lávový prúd, 13. ústie, 14. [[sopečný kráter]], 15. popolový mrak]]
Roztavená [[hornina]] sa nazýva [[magma]]. Tvoria ju spravidla viaceré zložky, ktoré majú plynné, kvapalné aj pevné skupenstvo.<ref name="Reichwalder, Jablonský">Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003, ''Všeobecná geológia 1.'' Bratislava, Univerzita Komenského, 240 s.</ref> Magma, ktorá vystúpi na povrch sa označuje [[láva]]. Tak ako väčšina procesov vo vnútri Zeme, aj dynamika magmy je zle preskúmateľná priamymi pozorovaniami. Napriek tomu je však známe, že erupcia môže nasledovať po prechode magmy cez [[zemská kôra|kôru]] pod sopku, kde vypĺňa miesto, zvané [[magmatický krb]].
 
Vznik magmy súvisí so [[stavba Zeme|stavbou Zeme]], hlavne s [[zemský plášť|plášťom]] a zemskou kôrou, ktorá leží nad ním. Zemský plášť by mal mať zloženie zodpovedajúce z 3/4 [[hornina|hornine]], ktorá sa volá [[peridotit]] a z 1/4 [[bazalt]]u. Plášť je väčšinou v tuhom skupenstve a magma sa v ňom tvorí len zriedka ak dôjde k jeho nahriatiu, ktoré presiahne teplotu tavenia minerálov v jeho horninách. Termálne prúdy poháňajúce tektonické platne môžu spôsobiť takéto nahriatie plášťa, ktoré potom spôsobí preteplenie oblasti v nadložnej [[zemská kôra|zemskej kôre]]. Miesto preteplenia plášťa sa nazýva plášťová anomália<ref>Cannón-Tapia, E., Walker, G.P.L., 2004, ''Global aspects of volcanism: the perspectives of plate tectonics and volcanic systems.'' Earth-Science Reviews, 66, s. 163–182</ref>. Magma (tavenina), ktorá pri takomto preteplení vzniká je ľahšia ako okolité horniny a má preto tendenciu prenikať smerom nahor. Nezriedka sa pri prechode kôrou výrazne pozmení v dôsledku vzájomného pôsobenia s horninami, cez ktoré preniká<ref name="McCall 2005">McCall, G.J.H., 2005, ''Volcanoes.'' in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editori), ''Encyclopedia of Geology.'' Volume 5. Elsevier, Amsterdam, s. 260-267</ref>. Magmatický krb, ktorý je zásobníkom magmy môže mať rôznu pozíciu v závislosti od toho, či sa nachádza v kôre [[kontinent]]ov alebo [[oceán]]ov. V [[kontinentálna kôra|kontinentálnej litosfére]], ktorá je hrubšia ale ľahšia zvyknú vznikať magmatické krby v hĺbke okolo 20{{--}}{{km|30|m}} V oceánskej litosfére, ktorá je ťažšia ale tenšia sa umiestňujú v hĺbke 60{{--}}{{km|80|m}} Keď sa magma prenikajúca z plášťa zastaví v magmatickom krbe dochádza v oblasti spodnej kôry k takzvanému podstlaniu (angl. underplating). Horúca magma bazaltového zloženia, pochádzajúca z plášťa natavuje nadložné kôrové horniny, dochádza k [[frakčná kryštalizácia|frakčnej kryštalizácii]] za vzniku redšej taveniny, ktorá sa zastaví asi 7-{{km|8|m}} hlboko. Aj v tejto oblasti sa magma ďalej diferencuje.
 
Výstup magmy z krbu na povrch môže byť pokojný – ''efuzívny'', alebo môže mať ''explozívny'' charakter (ak dôjde k rýchlemu poklesu teploty, z magmy sa rýchlo uvoľnia rozpustené [[plyn]]y, čo vyvolá obrovský [[tlak]], prípadne je tento tlak spôsobený premenou [[voda|vody]] z okolia výstupu na vodnú paru). Produktmi efuzívnej erupcie sú hlavne [[láva|lávové]] prúdy, pri explozívnej sa pridávajú rôzne [[vulkanoklast]]y ([[sopečný popol]], [[pemza]], [[bomba (geológia)|lávové bomby]]).
 
Pravdepodobne najznámejším sopečným útvarom je [[Sopečný kráter|kráter]]. Je to približne kruhový útvar, v strede ktorého ústi sopečný komín. Môže nadobúdať veľké rozmery, ak sa dôsledkom silnej erupcie prepadnú jeho steny, tak sa nazýva [[kaldera]]. Z krátera je magma vyvrhovaná do okolia. Kráter je obvykle umiestnený na vrchole sopky, sopka má často tvar kužeľovej hory.
 
Ak je sopka príliš vysoká, niekedy sa tvoria parazitické (bočné) krátery na úbočiach. Ďalšie sopečné útvary sa dajú objaviť po [[erózia|erodovaní]] vrchných vrstiev sopky – rôzne lávové žily (nazývané dajky, alebo neky), dómy, [[jaskyňa|jaskyne]] vytvorené sopečnými kanálmi, a mnoho iných.
 
=== Tektonické prostredia ===
{{platní ====
{{Hlavný článok|Platňová tektonika}}
Pri strete dvoch platní je sopečná činnosť tiež veľmi častá. Pri poklese ([[subdukcia|subdukcii]]) oceánskej platne pod inú platňu (s oceánskou, alebo kontinentálnou kôrou) dochádza približne v hĺbke {{km|100|m}} k jej zahrievaniu a následnej [[dehydratácia|dehydratácii]]. Uniknutá voda v podobe pary prestupuje okolitým plášťom, ktorý má iné zloženie ako oceánska kôra. Vysoký tlak a teplota vodnej pary zapríčiňuje [[parciálne tavenie]] okolitých hornín. Magmy tohto typu sa nazývajú ''vápenato-alkalické'' (podľa ich zloženia), majú vysokú [[viskozita|viskozitu]], obsahujú veľa rozpustených plynov a ich erupcie sú často veľmi explozívne. Môžu mať rôzne zloženie, od bazaltov cez [[andezit]]y, [[dacit]]y až po [[ryolit]]y. Pre konvergenciu dvoch platní sú typické [[Ostrovný oblúk|vulkanické ostrovné oblúky]]. Napriek tomu, že sopky ostrovných oblúkov sú na Zemi najbežnejšie, vytvárajú len okolo 10–20% celkovej sopečnej aktivity<ref name="Sigurdsson">Sigurdsson, H., 2000, ''Introduction.'' in Sigurdsson, H. (Editor), ''Encyclopedia of Volcanoes.'' Academic Press, San Diego, s. 1-13</ref>. Medzi známe sopky konvergentných okrajov patrí [[Farallon de Pajaros]] v [[Severné Mariány|Severných Mariánach]]. Dnes už nečinnými sopkami tohto typy boli aj sopky slovenského [[Vihorlatské vrchyrchy|Vihorlatu]] a [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]]<ref name="Konečný et al., 2001">Konečný, V., Lexa, J., Šimon, L., Dublan, L., 2001, ''Neogénny vulkanizmus stredného Slovenska.'' Mineralia Slovaca, 33, 159-178 s.</ref>.
Sopky sa môžu vyskytovať vo všetkých bežných tektonických prostrediach. Podstatná časť vulkanizmu je však viazaná na [[stredooceánsky chrbát|stredooceánske chrbty]] a [[ostrovný oblúk|ostrovné oblúky]].
[[Súbor:Okraje tektonickych platni.png|thumb|right|upright=2|Typy sopečnej činnosti na povrchu Zeme]]
==== Divergentné okraje platní ====
{{Hlavný článok|divergentný okraj}}
Na hraniciach dvoch rozchádzajúcich sa platní sa vulkanizmus vyskytuje najčastejšie (asi 75% objemu všetkých vulkanitov<ref>Grove, T.L., 2000, ''Origin of Magmas.'' in Sigurdsson, H. (Editor), ''Encyclopedia of Volcanoes.'' Academic Press, San Diego, s. 133-147</ref>). Horniny, ktoré vznikli týmto spôsobom tvoria asi 2/3 zemského povrchu. Ak sa vzďaľujú dve oceánske platne väčšinou sa odohráva pod hladinou [[oceán]]ov na [[stredooceánsky chrbát|stredooceánskych chrbtoch]]. Na hranici rozchádzajúcich sa platní magma ľahko preniká cez oslabenú [[zemská kôra|kôru]] a na povrch sa dostáva systémom zlomov v stredooceánskom chrbte. Výstup magmy tu prebieha z veľkých hĺbok (až z hranice [[zemský plášť|plášťa]]), magmy ktoré tu vznikajú však majú pomerne jednotvárne [[bazalt]]ové zloženie. (nazývajú sa ''primitívne'' a označujú sa skratkou ''MORB'' – Mid-Ocean Ridge Basalt). Keďže vulkanizmus na divergentných okrajoch oceánskych platní je väčšinou podmorský na povrchu ho možno pozorovať iba veľmi zriedkavo, napr. na ostrove [[Tristan da Cunha (ostrov)|Tristan da Cunha]] alebo [[Island]]e<ref name="McCall 2005"/>. Bežným sprievodným prejavom sopečnej aktivity v tomto prostredí je vysoká hydrotermálna aktivita, ktorej typickým predstaviteľom sú [[Čierny fajčiar|čierni fajčiari]].
 
==== Konvergentné okraje platní ====
{{Hlavný článok|konvergentný okraj}}
Pri strete dvoch platní je sopečná činnosť tiež veľmi častá. Pri poklese ([[subdukcia|subdukcii]]) oceánskej platne pod inú platňu (s oceánskou, alebo kontinentálnou kôrou) dochádza približne v hĺbke {{km|100|m}} k jej zahrievaniu a následnej [[dehydratácia|dehydratácii]]. Uniknutá voda v podobe pary prestupuje okolitým plášťom, ktorý má iné zloženie ako oceánska kôra. Vysoký tlak a teplota vodnej pary zapríčiňuje [[parciálne tavenie]] okolitých hornín. Magmy tohto typu sa nazývajú ''vápenato-alkalické'' (podľa ich zloženia), majú vysokú [[viskozita|viskozitu]], obsahujú veľa rozpustených plynov a ich erupcie sú často veľmi explozívne. Môžu mať rôzne zloženie, od bazaltov cez [[andezit]]y, [[dacit]]y až po [[ryolit]]y. Pre konvergenciu dvoch platní sú typické [[Ostrovný oblúk|vulkanické ostrovné oblúky]]. Napriek tomu, že sopky ostrovných oblúkov sú na Zemi najbežnejšie, vytvárajú len okolo 10–20% celkovej sopečnej aktivity<ref name="Sigurdsson">Sigurdsson, H., 2000, ''Introduction.'' in Sigurdsson, H. (Editor), ''Encyclopedia of Volcanoes.'' Academic Press, San Diego, s. 1-13</ref>. Medzi známe sopky konvergentných okrajov patrí [[Farallon de Pajaros]] v [[Severné Mariány|Severných Mariánach]]. Dnes už nečinnými sopkami tohto typy boli aj sopky slovenského [[Vihorlatské vrchy|Vihorlatu]] a [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]]<ref name="Konečný et al., 2001">Konečný, V., Lexa, J., Šimon, L., Dublan, L., 2001, ''Neogénny vulkanizmus stredného Slovenska.'' Mineralia Slovaca, 33, 159-178 s.</ref>.
 
==== Vnútroplatňový vulkanizmus ====
Anonymný používateľ