|
Dogmy sú najčastejšie [[cirkev|cirkevné]] alebo všeobecne [[Náboženstvo|náboženské]]. Dôkazy, analýzy ani tradície nemajú žiaden vplyv na platnosť dogmy, lebo dogma nie je vecou [[logika|logiky]], ale vecou viery.
Doga Divoká
== Etymológia ==
Slovo dogma pochádza z gréckeho „to dedogmenon“ - to, čo je pevne stanovené. Pôvodne znamená nielen nejakú domnienku, mienku, ale aj určité rozhodnutie, zásadu, autoritatívny príkaz, ustanovenie vo vede alebo v štátnom živote.
Vo [[Biblia|Svätom písme]] sa gréckom texte slovo ''dogma'' vyskytuje v tom istom význame. (Est 3,9; Dan 2,13; Lk 2,1; Sk 16,4; 17,7 atď.)
Cirkevní otcovia prvých storočí nazývali dogmami určité, pevné zásady viery a mravov. [[Ignác Antiochijský|Svätý Ignác]], mučeník, napomína kresťanov v Magnézii, aby sa utvrdili o dogmách Pána a apoštolov.
V [[4. storočie|4. storočí]] sa rozumeli dogmami najmä pravdy viery.
V [[16. storočie|16. storočí]] napísal zakladateľ jezuitskej rehole sv. [[Ignác z Loyoly]] vo svojich ''Duchovných cvičeniach'' (Exercicia): ''K tomu, aby sme dosiahli pravdu vo všetkom, musíme byť vždy pripravení uveriť, že to, čo pokladáme za biele, je čierne, ak tak povie cirkev.''
V dnešnom rečovom používaní cirkvi a [[teológia|teológie]] (jednoznačne od [[18. storočia]]) je dogma výrokom, ktorý je predmetom božskej a katolíckej viery, teda výrokom, ktorý cirkev výslovne prostredníctvom riadneho učiteľského úradu alebo [[pápež]]skou alebo [[koncil]]ovou definíciou vyhlasuje za zjavený od [[Boh]]a tak, že jeho popretie je [[heréza|herézou]].
== Teologická definícia ==
|
