Krajinka (film): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 71.217.115.153 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Jetam2
Riadok 63:
== Dobové reakcie ==
Film bol po svojom uvedení do kín prijatý veľmi pozitívne. Šulíkov pohľad na slovenskú históriu pomocou humorných príbehov mal úspech nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho svetová premiéra sa odohrala na MFF v Toronte. Filmový publicista Radovan Holub nazval „Šulíka majstrom pikareskného filmu, ktorý má k dejinám vzťah pútnika.“ Ďalej uvádza: „To čo robí Šulík je v dnešnom kine neobvyklé a iné. A jedine to môže zaujať západné publikum, presýtené tisícmi story na doriešenie.“ A veruže istotne aj zaujalo. Christina Manetti autorka recenzie pre magazín Centrálna a Východná Európa uvádza „Jednotlivé príbehy filmu vytvárajú atmosféru stratenej krajiny veľmi presvedčivo, a sú plné výrazných detailov a charakterov.“ Autorka článku však filmu vytýka absenciu skutočnej podstaty „starého“ Slovenska. Ako hovorí: „ Režisér sa nás snaží presvedčiť o tom, že historické udalosti nemajú priamy vplyv na obyvateľov, ktorý ich prežívajú. Nie sú to udalosti, ktoré si ľudia najviac zapamätajú, aj keď sa mužovi cez záhradu preženú tri rôzne armády, počas jednej časti filmu.“ Problémom zahraničnej autorky recenzie je pohnútka vnímať film ako svedectvo o pravdivej histórii Slovenska. Film podáva svedectvo, ale na jeho obsah sa treba dívať s rezervou a pochopiť nadsázku, s ktorou sú všetky jeho príbehy vyrozprávané. Napriek tomu, že vďaka Krajinke sa zabudnutá slovenská krajina dostala do povedomia aj v zahraničí, snaha vnímať jej históriu a ľudí v nej na základe jedného filmu by bolo neadekvátne, rovnako ako snaha nájsť vo tomto filme akési politické posolstvo. Šulíkov film sa akýchkoľvek významných prehlásení vyjadrujúcich národnú hrdosť, ako tomu je zvykom v hollywoodskych filmoch, zdržiava. Čo však skromný slovenský divák uvíta, môže divákovi z iného kúta sveta prekážať. Radovan Holub na túto tému píše: „Okolitý svet sa v nás mýli, nechápe, čo sa u nás deje, ani ho príliš nezaujímame. Nevie kedy u nás bola aká vojna a kedy sa znárodňovalo. Nemecké alebo Americké deti sa o nás v škole neučia. Jedinou šancou ako sprostredkovať náš život von je prostredníctvom citu. Tak, ako to robí Šulík.“
Český kritik Jan Jaroš prirovnáva film k Dekameronu, „jehoš„jehož novodobým variacím neschází ani laskavost, ani erotika, ani dojetí, ani smířlivost. I vynalézavá pointa bývá přítomna. Krajinka je snímek v současném kontextu výjimečný, protože dokázal pevně skloubit výtvarné i motivické ozvláštneníozvláštnění.“
 
== Externé zdroje ==