Aradáč: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 123 bajtov ,  pred 8 rokmi
preklepy, pravopis, gramatika, formulácia
(preklepy, pravopis, gramatika, formulácia)
}}
 
'''Aradáč''' ({{v jazyku|srp|Арадац|Aradac}}, {{V jazyku|hun| Aradi}}, {{V jazyku|deu| Aradatz}} ) je dedina v [[Srbsko|Srbsku]], vo [[Vojvodina|Vojvodinskom autonómnom kraji]]. Administratívne patrí do obce Zreňanín ({{v jazyku|srp| Зрењанин|Zrenjanin}}). Podľa sčítania ľudu z rpkuroku 2002 tunátu žilo 3461 obyvateľov (podľa sčítania ľudu z 1991 žiloto bolo 3573 ľudí).
 
==HistoriaHistória==
Dedina Aradáč sa pod najprv pod menom Arataz spomína na Mercyovej karte v roku [[1723]], no prvý záznam o dedine nachádzamesa nachádza v Papskej knihe z rokov [[1332]]-[[1337]] rokov pod menom Arad. Podľa povesti založili túto dedinu Srbi za čias vysťahovalectva Arsenija Černojevića roku [[1690]]. Záznamy z roku [[1717]] potvrdzujú, že dedina mala v tom čase už 26 domácností.
 
[[Slováci|Slovákov]] do Aradaču nasťahoval [[spachia]] Izák Kiš, aby mu obrábali pôdu. Tu sa roku [[1786]] založila dedina Slovenský Aradáč alebo niekde pomenúvaný aj Horný Aradáč (Slovački Aradac - Gornji Aradac). TýtoTíto [[Slováci]] boližili najprvnajskôr v Banátskej dedine Pardaň (dnešná Međa, obec [[Žitište]]). TuSlováci boli Slováci najprvpôvodom z [[Pešť|Pešti]], Bekešnitri a Zoliona. PrenasťahovanáPresťahovaná dedina Pardaň počítazaznamenáva v roku [[1786]] mnohopočetné slovenské rodinirodiny, prevažne z [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohradskej]], [[Peštianska župa|Pešťanskej]] a [[Zvolenská župa (Uhorsko)|Zvolenskej]] župy, ktorý sa presťahúvajúsem presťahovali a obývajúobývali územie kde sa dnes nachádza Aradáč,. takže konštatujeme, žeAradáč sa tak Aradáčstal stávanajstaršou najstaršiaslovenskou slovenská dedinadedinou v Banáte.
Dedina Aradáč sa pod najprv pod menom Arataz spomína na Mercyovej karte v roku [[1723]], no prvý záznam o dedine nachádzame v Papskej knihe z [[1332]]-[[1337]] rokov pod menom Arad.
Po povesti Srbi založili túto dedinu za čas vysťahovalstva Arsenija Černojevića roku [[1690]] a potom záznami z roku [[1717]] potvrdzujú že vtedy mala mala dedina už 26 domácností.
 
V roku [[1786]] vznikajú dve dediny: Srbský Aradáč (Dolný Aradáč) a Slovenský Aradáč (Horný Aradáč), ktoríktoré sa až v roku [[1931]] zjednotia do jednehojedného sídla a pomenúvajú homenom Aradáč. Toto zjednoteniazjednotenie netrvalo pomerne dlho. V roku [[1934]] dedina sa obec znova delí na Srbský Aradáč, čiže ''Andrejevac'', a na Slovenský Aradáč. Napokon, zjednotenia dvoch dedín poslePo [[Druhá2. svetová vojna|Druhej2. svetovej vojne]] vzniká opäť jedna dedina, a od toho času ažexistujúca dodnes sa nesie pod spoločenýmspoločným názvom '''Aradáč'''.
[[Slováci|Slovákov]] do Aradaču nasťahoval spachia Izák Kiš aby mu obrábali pôdu. Tu sa roku [[1786]] založila dedina Slovenský Aradáč alebo niekde pomenúvaný aj Horný Aradáč (Slovački Aradac - Gornji Aradac). Týto [[Slováci]] boli najprv v Banátskej dedine Pardaň (dnešná Međa, obec Žitište). Tu boli Slováci najprv z [[Pešť|Pešti]], Bekešnitri a Zoliona. Prenasťahovaná dedina Pardaň počíta v roku [[1786]] mnohopočetné slovenské rodini, prevažne z [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohradskej]], [[Peštianska župa|Pešťanskej]] a [[Zvolenská župa (Uhorsko)|Zvolenskej]] župy, ktorý sa presťahúvajú a obývajú územie kde sa dnes nachádza Aradáč, takže konštatujeme, že sa tak Aradáč stáva najstaršia slovenská dedina v Banáte.
 
V roku [[1786]] vznikajú dve dediny Srbský Aradáč (Dolný Aradáč) a Slovenský Aradáč (Horný Aradáč), ktorí sa až v roku [[1931]] zjednotia do jedneho sídla a pomenúvajú ho Aradáč. Toto zjednotenia netrvalo pomerne dlho. V roku [[1934]] dedina sa znova delí na Srbský Aradáč, čiže ''Andrejevac'', a na Slovenský Aradáč. Napokon, zjednotenia dvoch dedín posle [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojne]] vzniká jedna dedina a od toho času až dodnes sa nesie pod spoločeným názvom '''Aradáč'''.
 
==Škola==
Centrom vzdelávania pre Aradáčanov je Základná škola Bratstvo, na ktorej sa vyučujeod poroku [[srbčina|srbský1974]] avyučuje po [[slovenčinasrbčina|slovenskýsrbský]] oda rokupo [[1974slovenčina|slovensky]].
 
Centrom vzdelávania pre Aradáčanov je Základná škola Bratstvo, na ktorej sa vyučuje po [[srbčina|srbský]] a po [[slovenčina|slovenský]] od roku [[1974]].
 
==Kultúra==
Aradáč je rodiskom významného kňaza, národovca, politika, ale aj kultúrneho dejateľa [[Leopold Branislav Abafi|Leopolda Branislava Abafiho (Abaffyho)]] a prvého vojvodinského slovenského akademika ''Dr. Jána Kmeťa''. V Aradáči sa narodila a pôsobila aj prvá poetka dolnozemských Slovákov Jaroslava Járošiová, o ktorej verejnosť zatiaľ vie málo.
 
Kultúrno-umelecký spolok jestvuje od konca 60-tych rokov a a vzniká zjednotením dvoch spolkov „Napredak" a „Štefánik“. Spolok má zaznamenané úspechy v divadelnej, folklórnej a hudobnej činostičinnosti prevažne v slovenskom jazyku. V dedine je činná i [[Matica slovenská]], ktorá je založená v roku [[1932]]. Jej práca bolaBola zakázaná v roku [[1941]] a znovu obnovená v roku [[1990]]. Matica sa zaoberá zachovávaniuzachovávaním [[folklór|folklórafolklóru]], hudby, zvykov, krojov, jazyka a všetkého inéhoostatného, čo je viazanédôležité pre zachovanie identity Slovákov na týchtotomto priestorochúzemí. Spolok žien, ktorý je činný pri [[Matica slovenská|Matici slovenskej]] sa stará sa o zachovaniuzachovanie starých remesiel a tomu podobnému.
Za špecifický symbol Aradáča a jeho kultúrneho života sa pokladajú '''Aradáčske meškárky'''. V posledných rokoch sa tento ženský ľudový orchester dostal do povedomia nielen vojvodinských Slovákov, ale aj širšej verejnosti v [[Srbsko|Srbsku]] a v zahraničí. Orchester Aradáčske meškárky tvorí päť akordeonistiek, ktoré v ľudových krojoch hrajú na malých [[Heligónka|gombíčkových diatonických harmonikách]], spievajú a vystupujú tak, ako to kedysi robievala väčšina Aradáčaniek. V repertoári majú prevažne slovenské ľudovky, ale neraz si zaspievajú aj rusínske, maďarské alebo srbské piesne. Bez nich nie je takmer žiadne podujatie, ktoré prezentuje autentickú kultúru tunajších Slovákov. V ostatných rokoch vystupujú i v divadelných predstaveniach a ich hudbou sa každoročne otvára festival '''V aradáčskom šírom poli'''.
 
==Manifestácie==
Za špecifický symbol Aradáča a jeho kultúrneho života sa pokladajú '''Aradáčske meškárky'''. V posledných rokoch sa tento ženský ľudový orchester dostal do povedomia nielen vojvodinských Slovákov, ale aj širšej verejnosti v [[Srbsko|Srbsku]] a v zahraničí. Orchester Aradáčske meškárky tvorí päť akordeonistiek[[akordeon]]istiek, ktoré v ľudových krojoch hrajú na malých [[Heligónka|gombíčkových diatonických harmonikách]], spievajú a vystupujú tak, ako to kedysi robievala väčšina Aradáčaniek. V repertoári majú prevažne slovenské ľudovky, ale neraz si zaspievajúspievajú aj rusínske, maďarské alebo srbské piesne. BezZúčastňujú nichsa nie jena takmer žiadnekaždom podujatiepodujatí, ktoré prezentuje autentickú kultúru tunajšíchmiestnych Slovákov. V ostatných rokoch vystupujú i v divadelných predstaveniach a ich hudbou sa každoročne otvára festival '''V aradáčskom šírom poli'''.
Najznámejšia manifestácia v Aradáči je tortiáda. Obyvatelia dediny Aradáč sa velesia pri svojích miestnych manifestoch, ako čo je dedinská "slava", vinariáda, dožinková slávnosť a už spomínaná tortiáda.
 
==Slávnosti==
Najznámejšia manifestáciaslávnosť v Aradáči je tortiáda. Obyvatelia dediny Aradáč sa velesiaveselia pri svojích miestnych manifestochoslavách, ako čo je dedinská "slava", vinariáda, dožinková slávnosť a už spomínaná tortiáda.
 
== PoužitéExterné zdrojeodkazy ==
* [http://www.slovackizavod.org.rs/ Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov]
 
[[Kategória:Obce v Srbsku]]