Krajinka (film): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Dobové reakcie: pravopis |
|||
Riadok 62:
Film vznikol v spolupráci so spisovateľom a scenáristom Dušanom Dušekom, známym svojimi poviedkami. A rovnako ako v knihe poviedok aj tu sú historky, epizódy a anekdoty pospájané bez vzájomných súvislostí. Jozef Puškaš vo svojej kritike uvádza: „Historky sú pôvabné samy osebe, tak ako žánrové maľby, čas sa do nich vkladá z vonku, umelo (komentárom rozprávača a čiernobielymi, „spravodajskými“ sekvenciami). A navyše ako v poviedkovej knižke, chtiac-nechtiac ich musíme porovnávať, zisťujeme, že niektoré sú lepšie, iné horšie, občas sa mihne skvelá.(napr. tá o zúrivom Siebertovi)“ Film však nie je iba spleť výjavov zo života prostých slovenských ľudí. Snaží sa zachytiť kus slovenskej histórie bez toho, aby ju zbytočne komentoval. Napríklad v príbehu o dvoch šibalských bratoch Petrovi a Pavlovi, ktorím sa doma neustále striedajú vojaci, podľa toho aká okupácia práve prebieha, vojna prináša do života vzrušenie v podobe ukradnutých vojenských suvenírov. Príbeh sa zameriava na vnímanie vojny detskými očami a len náznakom sprostredkúva jej skutočný drsný obraz. Podobne je to v príbehu o krajčírovi Ondrášovi. Autori nám prinášajú úsmevnú epizódu z jeho života, ktorá o charaktere tejto postavy hovorí mnoho, avšak zložitosť doby je v tejto časti iba načrtnutá a budúci osud krajčíra sa opäť dozvedáme od rozprávača. Martin Šulík o filme hovorí, že myšlienka už vznikla asi v roku 1996, kedy chcel nakrútiť veselý film, ktorý by potešil ľudí, pretože na Slovensku bolo vtedy smutno a ľudia sa prestali smiať. Tak si začali s Dušekom rozprávať a zapisovať veselé historky z dvadsiatych, tridsiatych rokov až po súčasnosť, ktoré im kedysi hovorievali rodičia a priatelia. Ponechali im voľnú štruktúru, v ktorej sa prelínajú fakty s fikciou. Ale čím ďalej ako hovorí Šulík, sedeli nad historkami, tým viac ubúdalo srandy a pribúdalo smutných tónov, a tak Krajinka nie je až tak veselý film ako chceli. Mnohé z príbehov zachytávajú drsné charaktery obyvateľov, ba dokonca detí. Napríklad vo fragmente o tulákovi Cyrilovi Polkovi je detská zlomyseľnosť zachytená v momente, keď sa malí „fagani“ snažia podpáliť chudáka zavretého v latríne. Vyústenie tohto príbehu je však opäť úsmevné. S pomocou svätého Krištofa sa zo svojho potuptného vezenia tulák Cyril dostane von cez žumpu, čo je pre neho vykúpením z ošemetnej situácie. Podobne zlomyseľní boli ľudia z príbehu o hluchonemom pastierovi Vojtovi, ktorému na lúke do hrdla vliezla užovka. Nik v dedine mu nechcel veriť, posmievali sa mu, bili ho, prevrátili ho dole hlavou až napokon mu užovka z hrdla vyliezla pred očami všetkých okolo stojacich a Vojto bol hrdina. Aj v takýchto momentoch sa skrýva tragikomika filmu Krajinka, ktorý skutočne miestami pôsobí ako rozprávanie dedinských historiek starého otca. A v tom sa skrýva jej čaro.
== Dobové reakcie ==
Film bol po svojom uvedení do kín prijatý veľmi pozitívne. Šulíkov pohľad na slovenskú históriu pomocou humorných príbehov mal úspech nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho svetová premiéra sa odohrala na MFF v Toronte. Filmový publicista Radovan Holub nazval „Šulíka majstrom pikareskného filmu, ktorý má k dejinám vzťah pútnika.“ Ďalej uvádza: „To čo robí Šulík je v dnešnom kine neobvyklé a iné. A jedine to môže zaujať západné publikum, presýtené tisícmi story na doriešenie.“
Český kritik Jan Jaroš prirovnáva film k Dekameronu, „jehož novodobým variacím neschází ani laskavost, ani erotika, ani dojetí, ani smířlivost. I vynalézavá pointa bývá přítomna. Krajinka je snímek v současném kontextu výjimečný, protože dokázal pevně skloubit výtvarné i motivické ozvláštnění.“
|