Redaktor:Peter Zelizňák/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 181:
== Antonín Smažil ==
Antonín Smažil, akademický maliar, zaslúžili umelec, docent a PhDr. (* 22. 11. 1923 v Bobrovej na [[Českomoravská vrchovina|Českomoravskej Vysočine]] neďaleko [[Nové Město na Moravě|Nového Města na Moravě]] † 5. októbra 2011 v Bratislave). Reálku absolvoval v
{{Infobox Osobnosť
Ako výtvarný pedagóg dozrieval štúdiom na [[Karolova univerzita|Karlovej univerzite]] u prof. [[Cyril Bouda|Cyrila Boudu]], [[Martin Salcman|Martina Salcmana]] a Karla Lidického. V rokoch 1951-53 bol členom [[Armádneho výtvarného štúdia v Prahe]]. ▼
| meno = Antonín Smažil
| rodné meno =
| obrázok = .jpg
| šírka obrázku = px
| popisok =
| datum narodenia = [[22. november|22.novembra]] [[1923]]
| miesto narodenia = {{flagicon|Česko-Slovensko}} [[Bobrová]]
| datum úmrtia = [[5. október|5.októbra]] [[2011]] (88 rokov)
| miesto úmrtia = {{flagicon|Slovensko}} [[Bratislava]]
| národnosť = [[Češi|česká]]
| vzdelanie = Vysoká škola umelecko-priemyslová Praha
| povolanie = [[maliar]] [[docent]]
| hnutí =
| reprezentatívne diela =
| mecenáši =
| ovplyvnený =
| vplyv na =
| ocenenia = 1983 čestný titul „[[Zaslúžilý umelec]]“.
| podpis =
Od roku 1953 pôsobil na Slovensku – na [[Vojenskom gymnáziu Jána Žižku]] v Bratislave ako [[pedagóg]] – učiteľ [[Deskriptívna geometria|deskriptívnej geometrie]]. ▼
}}
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Antonín Smažil
|Portrét =
|Popis = [[Česko-Slovensko|český a slovenský]] [[maliar]], [[grafik]] a [[docent]]
|Dátum narodenia = [[22. novembra]] [[1923]]
|Miesto narodenia = [[Bobrová]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|2011|10|5|2011|4|4}}
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]]
}}
Od roku 1970 na katedre teórie kultúry umenia a kultúrno-výchovnej činnosti na Vojenskej politickej akadémii v Bratislave. [[Habilitoval]] sa do pedagogickej hodnosti [[docent]] Katedry kultúry a umenia. ▼
▲Ako výtvarný pedagóg dozrieval štúdiom na [[Karolova univerzita|Karlovej univerzite]] u prof. [[Cyril Bouda|Cyrila Boudu]], [[Martin Salcman|Martina Salcmana]] a [[Karel Lidický|Karla Lidického]]. V rokoch 1951-53 bol členom
V roku 1983 získal výročnú cenu [[Vít Nejedlý|Víta Nejedlého]], r. 1975 mu vláda ČSSR udelila čestný titul „[[Zaslúžilý učiteľ]]“ a r. 1983 čestný titul „[[Zaslúžilý umelec]]“. ▼
▲Od roku 1953 pôsobil na Slovensku – na
[[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov]] mu udelil najvyššie vyznamenanie – [[Za vernosť]]. Minister obrany "[[Pamätnú medailu ministra obrany Slovenskej republiky]]" 2. stupňa.▼
▲Od roku 1970 na katedre [[Kulturológia|teórie kultúry umenia a kultúrno-výchovnej činnosti]] na Vojenskej politickej akadémii v Bratislave. [[Habilitácia|Habilitoval]] sa do pedagogickej hodnosti [[docent]]
[[Doména|Doménou]] Smažilových záujmov je [[krajinomaľba]]. Do povedomia publika sa zapísal Smažil ako [[akvarel]]ista. Od roku 1965 pribudla k akvarelu a [[olej]]om aj [[kombinovaná technika]]. ▼
▲V roku 1983 získal výročnú cenu
▲
▲[[Doména|Doménou]] Smažilových záujmov je [[krajinomaľba]]. Do povedomia publika sa zapísal Smažil ako [[akvarel]]ista. Od roku 1965 pribudla k akvarelu a [[Maliarstvo|olej]]om aj
Pre Smažila nie je [[krajina]] iba výsekom prírody, nie je iba [[Námet|námetom]] pre lyricko-náladové, epické alebo dramaticko-heroizujúce stvárnenie. V jeho [[Umelecké dielo|umeleckých dielach]] sa prejavujú prvky [[Impresia|impresívne]] i [[expresívne]], [[realistické]] i [[romantické]], [[komorné]] i [[monumentalizujúce]].
Básnik [[Ladislav Stehlík]] napísal: „Pre Smažilove prírodné impresie najviac vyhovuje technika akvarelu, ktorú ovláda virtuózne. Vie, kde má farby nechať splynúť a kde nasadiť čistú farebnú škvrnu, kde pritlmiť odtieň a zasa rozjasniť svetlo.
Smažil nie je [[experiment]]átor. Vie, že vystihnutie podstatných vlastností jednotlivých krajín nie je vecou [[rukopis]]u a [[štýl]]u, ale predovšetkým poznávacieho [[intelekt]]u, ktorý umožňuje prenik do centra videného - uzrieť dynamiku prírody, ale aj
[[
Po Vysočine jeho záujem sa sústreďuje na – [[Táborská pahorkatina|„Táborsko“]] s [[Vodstvo okresu Tábor|juhočeskými rybníkmi]]. Stredobodom jeho umeleckej interpretácie sú pokojné hladiny [[Rybník|rybníkov]]. Smažilova juhočeská krajina je rovina s nízkym horizontom a vysokými nebesami.
Řádek 206 ⟶ 239:
Smažil už ako vyprofilovaný umelec spoznáva [[Dukla|Duklu]], ktorú pomenoval „Heroická krajina“ a do tohto výtvarného cyklu zaradil nielen miesta pod Duklou: Hyrovu Góru, Krvavú kótu, [[Barwinek]], [[Obšár]] - [[Nižný Komárnik]], [[Údolie smrti]], ale aj miesta ďalších SK oblastí: Liptovské hory, [[Prašivá]], [[Čierny Balog]], [[Šumiac]], [[Telgárt|Telgártsku]] dolinu, [[Donovaly]], [[Strečno]] (Pamätník francúzskych partizánov) [[Bobrovec]], Turiec a iné. Tvorí aj figurálne kompozície: Partizánsku poému, Vpred za slobodu, Víťazstvo bude naše! (fatranská vojnová sekvencia). vytvoril symbolický portrét (Strážca kotliny).
Do centra jeho záujmu spadá aj [[Dunaj]] so svojimi zakutiami. Tak vznikli cykly „Dunajské motívy“ a „Nová Bratislava“. Akýmsi náprotivkom k domácej krajinárskej tvorbe je súborné dielo z jeho zahraničných študijných ciest. Navštívil [[Egypt]], Kubu, [[Taliansko]], [[Mongolsko]], [[Španielsko]] a [[Japonsko]]. Akvarely z týchto krajín nazval „[[etuda]]mi“. [[Námet]]om z týchto ciest sú krajinné celky a prírodné zákutia a taktiež i [[architektúra]]. Z Egypta fascinuje ho [[Moslim|moslimská]] architektúra [[mešita|mešít]] a [[minaret]]ov, taktiež maľuje nílskych rybárov.
Z Mongolska realizoval výstavy „Mongolskej poézie“, „Mongolskej rapsódie“, i „Mongolských panorám“. Maľuje pamätníky, paláce, jurty a pastierov.
Epilógom – zo študijných ciest sú Smažilove „Japonské etudy“, približne 30 obrazov s akvarelmi. Obrazy „Japonská poézia“, „Japonské predpeklia“, „Japonské more“, „Východ slnka“ a ďalšie.
Jeho výstavy “Večné návraty“ zahrňovali tvorbu Vysočiny, juhočeských rybníkov, Pálavy, zákutí [[Orava|Oravy]], [[Turiec|Turca]] a [[Záhorie|záhorských kopaníc]] a krajiny mladíckych snov. Zobrazované motívy boli svedectvom jeho vlastného života.
Farebná rapsódia [[
Obrazy spod [[Kráľova hoľa|Kráľovej hole]] a Oravských dreveníc vystriedala Panoráma [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]], Turčianskej [[Blatnica|Blatnice]] i [[Mošovce|Mošoviec]], ktoré boli späté s [[národné obrodenie|národným obrodením]]. Cieľavedomý výber [[Valašsko|Valašské samoty]] a Záhorské etudy, podobne ako obrazy heroickej krajiny, Vysočiny, juhočeských rybníkov, Pálavy a Bratislavy nie sú náhodne a neboli iba vizuálnym vnemom.
| |||