Kuvajt (štát): Rozdiel medzi revíziami

'''Kuvajt''', dlhý tvar '''Kuvajtský štát''', je štát na [[Arabský polostrov|Arabskom polostrove]] v juhozápadnej [[Ázia|Ázii]]. Rozkladá sa na severozápadnom brehu [[Perzský záliv|Perzského zálivu]] a susedí so [[Saudská Arábia|Saudskou Arábiou]] na juhu a na severe s [[Irak]]om.

== HistóriaDejiny ==

Územie dnešného Kuvajte bolo ľuďmi osídlené už tisíce rokov pred Kr. V 18. storočí začínajúzačali prichádzať osadníci z [[Arabský polostrov|Arabského polostrova]] a vlády sa ujímaujala jedna z prišlých rodín – [[Sabahovia]]. Hospodárstvo tej doby bolo založené na love [[perly|perál]] a obchode s ďalekými krajinami.

Koncom [[19. storočia]] začali Sabahovia nadväzovať úzke vzťahy s [[Spojené kráľovstvo|Veľkou Britániou]], od čoho si sľubovali presadenie nezávislosti od [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Roku [[1899]] podpísal [[Mubarak Sabah]] zmluvu s Britániou, Kuvajt sa stal britským [[protektorát]]om s tým, že Briti sa postarajú o obranu a zahraničné veci, zatiaľ čo prenechajú Sabahom vládu nad vnútornými záležitosťami. [[Ropa]] objavená v roku [[1930]], vo veľkom vyvážená od roku [[1945]], znamenala úplnú zmenu spoločnosti. Po vyhlásení nezávislosti Kuvajtu roku [[1961]] vyhlásili iracký predstavitelia Kuvajt neoddeliteľnou súčasťou [[Irak]]u, pod tlakom ostatných arabských štátov a Veľkej Británie sa však svojich nárokov vzdali. V tom istom roku sa uskutočnili prvé voľby. Moc síce zostala pevne v rukách Sabahov, ľud však získal vo vláde tiež svoju úlohu. Počas 60. a 70.rokov sa stal Kuvajt vedúcim, ale nie radikálnym, hlasom podporujúcim [[arabský nacionalizmus]] a právo [[Palestínske autonómne územia|Palestínčanov]] na svoju krajinu.

V [[Iránsko-iracká vojna|Iracko-iránskej vojne]] 1980 – 88až 1988 podporoval Kuvajt [[Irak]], ale po skončení vojny sa vzájomné vzťahy oboch krajín zhoršili. Irak žiadal vymazanie svojho dlhu, ktorý mal u Kuvajtu za pomoc poskytnutú počas IrackýIracko-iránskej vojny a obvinil Kuvajt, že presahuje kvótu [[OPEC]] a kradne tak ropu zo zásob ležiacich pod oboma krajinami. Roku [[1990]] došlo k obsadeniu Kuvajtu irackými jednotkami. [[Druhá vojna v Perzskom zálive|Koaličná ofenzíva]] vedená zo [[Saudská Arábia|Saudskej Arábie]] nasledujúceho roka vytlačila Iračanov von z krajiny, prevažná väčšina priemyslu, infraštruktúry a budov však bola zničená a zbierky múzeí, knižníc a laboratórií boli odvezené do Iraku. Od tej doby bola krajina znovu vybudovaná a je pod ochranou [[Spojené štáty americké|USA]].

Väčšinu krajiny pokrýva plochá [[púšť|púštna]] krajina, mierne sa zvažujúca k severovýchodu. Stále vodné toky neexistujú, na ostrovoch pri severovýchodnom pobreží sa rozprestierajú soľné [[močiar]]e. Ostrovy predstavujú významné útočisko [[sťahovavé vtáky|ťažného vtáctva]]; ťažké škody na životnom prostredí však napáchalo zapálenia 749 ropných vrtov ustupujúcou irackou armádou v januári [[1991]]. Podnebie je suché, ročné [[zrážky]] dosahujú sotva 75 až {{mm|150|m}}, z čoho väčšina spadne v zime a na jar. Priemerné denné teploty sa pohybujú od 13 °C v januári po 35 °C v júli (popoludňajšie maximá v lete vystupujú na 45 °C). Nedostatok [[sladká voda|sladkej vody]] znemožňuje rozvoj poľnohospodárstva. Dodávku vody menším dielom zabezpečujú obmedzené podzemné zdroje (čiastočne [[solená voda|brakická]]), hlavným spôsobom jej získavaní je však odsoľovanie [[morská voda|morskej vody]] alebo dovoz. Nie náhodou sú vodárenské veže dominantou kuvajtskej metropoly.