Michal I. (Byzantská ríša): Rozdiel medzi revíziami

 

== Cesta na trón ==

Michal bol zaťom byzantského cisára [[Nikefor I.|Nikefora I.]] Keď tento panovník zahynul v júli [[811]] v bitke s [[Bulharsko|Bulharmi]], začala jeho dcéra [[Prokopia]] presadzovať na [[konštantínopol]]ský trón okrem ťažko zraneného brata [[Staurakios|Staurakia]] aj svojho muža Michala. Nakoniec sa jej to podarilo, napriek snahám rôznych strán, ktoré chceli dosadiť vlastného kandidáta na trón. Podľa anglickej historičky Judith Herrinovej bola to vraj práve Prokopia, kto sa stal dominantnou silou na cisárskom dvore a vykonával skutočne vládol, zatiaľ čo cisár sa „''venoval kresťanskej filantropii''“.

 

== Vojny s Bulharmi a vzťah ku Karolovi Veľkému ==

Michal sa ujal vlády v čase veľkého ohrozenia byzantskej ríše Bulharmi. Rozhodol sa preto uznať [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] za [[cisár]]a, aby si tak uvoľnil ruky na boj s útočníkmi. Ultimatívnu mierovú zmluvu, ktorú mu ponúkol [[chán]] [[Krum]], však odmietol. V júni [[813]] sa stretol pri [[Versinikia|Versinikie]] neďaleko [[Edirne|Adrianopola]] s Bulharmi a utrpel ťažkú porážku, ktorú Krum využil na ďalšiu expanziu. Jednou z príčin neúspechu bola vraj zrada stratéga [[thema|themy]] Anatolikon [[Lev V.|Leva]], ktorého potom armáda vyhlásila za cisára. Zvýšené nebezpečenstvo zo strany Bulharov tiež odvrátilo od Michala vojenských veliteľov a významných cirkevných hodnostárov vrátane patriarchu [[Nikefor|Nikefora]].

 

 

== Abdikácia ==

Po vyhlásení Leva V. za cisára sa Michal Rangabe vzdal trónu a odišiel do kláštora, kde prežil ešte mnoho rokov. Už počas svojej vlády bol veľmi zbožný a štedrý voči cirkvi. Michalových synov vrátane neskoršieho patriarchu [[Ignatios|Ignatia]] dal nový cisár vykastrovať a prinútil ich aby sa stali mníchmi, čo bolo v Byzancii celkom bežným opatrením proti prípadnému vzneseniu dedičských nárokov.

 

[[Kategória:Osoby s neistým dátumom narodenia]]

[[Kategória:Úmrtia 11. januára]]

[[Kategória:Byzantskí cisári]]

[[Kategória:Byzantskí bojovníci]]