Rybojaštery: Rozdiel medzi revíziami

'''Ichtyosaury''' (doslovaz ''rybojaštery''[[Starogréčtina|gr.]] „rybojaštery“; lat. ''Ichthyosauria'') sú vyhynutá skupina morských plazov, ktorá vznikla už pred existenciou dinosaurov v spodnom [[trias]]e a pretrvala až do strednej [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]], približne do obdobia pred 90 mil. rokov.

Prvé ichtyosaury sa objavili na začiatku triasu a pravdepodobne sa vyvinuli zo suchozemských plazov, nevie sa však, z ktorej ich staršej skupiny. Ichtyosaury boli pozoruhodne prispôsobené životu pod vodou. Už [[Mixosaurus]], jeden z prvých rodov ichtyosaurov, sa výborne prispôsobil životu vo vode: nohy sa mu zmenili na široké pádla a slúžili na kormidlovanie, veľkú plutvu mal aj na chrbte. Mixosaurus, čo v preklade znamená "zmiešaný jašter", dostal pomenovanie podľa toho, že to bol medzistupeň na vývojovom rebríčku ichtyosaurov. Na rozdiel od svojich vyvinutejších ichtyosaurovsúkmeňovcov mal tento plaz zmiešané črty primitívnych aj moderných ichtyosaurov: mal už na rozdiel od primitývnychsvojich foriempredkov vyvinutú chrbtovú plutvu ale ešte nemal vyvinutú chvostovú plutvu, mal podobnú plutvu ako dnešné úhory, takže bol pravdepodobne pomalší ako moderné ichtyosaury.

Moderné ichtyosaury mali chvostovú plutvu v polohe tej istej ako dnešné [[drsnokožce]]. Tieto morské plazy mali jedny z najväčších očí v živočíšnej ríši a ich stavce boli podobné hokejovému puku. Ichtyosaury sa živili rybami, ktoré chytali do dlhých a úzkych čeľustí, obrúbených nespočetnými ostrými a hrotitými zubmi. Svojim hydrodynamyckým tvarom tela a zobcom pripomínali ichtyosaury dnešné delfíny. [[Plazy]] zvyčajne kládli vajcia. Ichtyosaury sa tak dokonale prispôsobili podmienkam v mori, že nepotrebovali raz za rok vyliesť na súš a naklásť tam vajcia, ako to robili- (a dodnes aj robia-) morské [[korytnačky]]. Problém vyriešili tak, že privádzali na svet živé mláďatá.