|
• Dejiny ruského umenia, Bratislava, Pallas 1977, str. 83.
== Externé odkazy ==
* [http://drevenechramy.sk/drevene-chramy/svidnik-a-okolie/bodruzal/ Bodružal, Gréckokatolícky drevený chrám svätého Mikuláša, 1658, NKP]
== Iné projekty==
{{projekt|commons=Category:Temple of St Nicholas, Bodružal}}
[[pl:Cerkiew św. Mikołaja w Bodružalu]]
Kaštielik
Južne od [[Svidník]]a pri [[Ondava|Ondave]] sa vypína nápadný kopec „Kaštielik“ (kóta 328), s riedkym [[dub]]ovým porastom. [[Kužeľ]]ovitý [[kopec]] má z troch strán veľmi prudké takmer neschodné [[svah]]y. Iba južný [[svah]] je trochu miernejší.
Pozoruhodnosťou na vrchole kopca sú zvyšky opevneného útvaru. Dnes sú to iba výrazné terénne vĺny a priehlbiny. [[Objekt]] má oválno-obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 65 x 40 m a dlhšou osou v smere sever-juh. Vrcholná plošina kopca bola prístupná iba z južnej strany, odtiaľ bol i opevnený tvar chránený 8 m širokou a viac ako 2 m hlbokou šijovou priekopou a zemným valom. Obranyschopnosť objektu umocňovali z tejto strany ešte aj polkruhové [[bašta|bašty]] s priemerom 6 m na nárožiach obvodového opevnenia, ktoré vybiehali do priekopy. V juhovýchodnej časti interiéru opevneného útvaru je kráter s priemerom 7 m. Podľa miestnej tradície by to mala byť studňa.
Fragmenty tehál (s rozmermi ? x 14,5 x 7 m ) a tehlovina by mohli nepriamo dokladať existenciu tehlovej stavby vnútri objektu, ktorá mala pravdepodobne obytný charakter. Z pokusných sond, ktoré vykonali pracovníci Múzea Ukrajinskej a rusínskej kultúry boli získané zlomky keramiky zo 14. – 15. storočia. Zlomok ústia komorovej kachlice z 15. storočia svedčí nielen o existencii hradu v tomto období, ale aj o vysokých nárokoch majiteľov na bytovú kultúru.
Priame písomne pramene o tomto objekte sa však nezachovali. Podľa pôdorysného členenia a nálezov vznikol v polovici 14. storočia. Literatúra:
Slivka – Vallašek: Hrady a hrádky na východnom Slovensku 1991, s. 204 -205).
'''Hrubý text'''{{Infobox Osobnosť
| Meno = '''PALUGYAY, Zoltán'''
| Portrét =
| Veľkosť obrázka =
| Popis = slovenský [[Maliar (umelec)|maliar]]
| background =
| Dátum narodenia = {{dnv|1898|11|9}}
| Miesto narodenia = [[Bodice]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = 18. 9. 1935
| Miesto úmrtia = pod Ďumbierom v Nízkych Tatrách, poch. v Bodiciach
}}
[[Súbor:.jpg|náhľad|]]
'''PALUGYAY, Zoltán'''(* [[9. november]] [[1898]], [[Bodice]] dnes [[Liptovský Mikuláš]]) je slovenský [[maliar]].
== Život ==
Narodil sa v rodine chudobného zemana. Otec Aladár P. (1859 – 1932), matka Adela, rod. Palugyayová (1870 – 1965), sestra Bianka, výtvarníčka (1901 – 1965). Manželka Katarína, rod. Gallotšíková (1910 – 1968), dcéra Eva, vyd. Ricottiová (1929 – 2011), [[Akademický titul|akademická maliarka]] – reštaurátorka, dlhé roky pracovala v reštaurátorských dielňach [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]].
Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši v roku 1916, ho ako osemnásťročného povolali na taliansky front [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]]. Tam začínal svoju maliarsku kariéru ako [[vojak]] [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej armády]].
Študoval na výtvarných akadémiách v [[Budapešť|Budapešti]] (1919 – 20, Eduard Ballo), [[Krakov|Krakove]] (1920 - 21, W. Jarocki), od 1921 striedavo v Nemecku ([[Berlín]], [[Hamburg]]), 1924 – 26 v [[Mníchov]]e v súkromnej škole H. Hofmanna. V lete 1926 sa vrátil na Slovensko, býval v rodinnej [[kúria|kúrii]] v [[Bodice|Bodiciach]] (dnes ostala z nej iba časť).
Už v detstve sa prehĺbil jeho vnímavý vzťah k [[príroda|prírode]] a záujem o [[maliarstvo]]. Súkromne sa mu venoval rodinný známy. [[Peter Július Kern|P. J. Kern]], 1919 sa zúčastnil jeho zásluhou ako hosť na prvej výstave [[Spolok slovenských umelcov|Spolku slovenských umelcov]] v Liptovskom Mikuláši. Na jeho vývin mocne pôsobilo dielo [[Ladislav Medňanský|L. Medňanského]] ako zrušenie protikladu medzi nadčasovosťou a modernosťou, ale aj ako výraz [[nostalgia|nostalgie]] za svetom, ktorý sa stával nenávratnou minulosťou. Svoj umelecký [[obzor]] podstatne rozšíril v čase ročného pobytu v Krakove. Zblížil sa s postsecesným [[Symbolizmus|symbolizmom]] a cez dielo [[J. Falsta]] sa začal systematicky zaujímať o [[akvarel]]. R. 1920 v Krakove vystavoval so spolkom [[Sztuka]]. Na cestách po Nemecku popri Berlíne a [[Hamburg]]u navštívil [[Stralsund]] a polostrov [[Rujana|Rujanu]], odkiaľ si doniesol súbor kresieb. Medzitým sa vracal do [[Budapešť|Budapešti]], pochodil maďarský vidiek, navštívil maliarsku kolóniu v [[Gödölö]], dlhšie sa zdržal v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. Pre dozretie jeho umeleckého názoru mal veľký význam pobyt v Mníchove v škole [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardného]] pedagóga a výtvarníka [[Hansa Hofmanna]]. V [[Mníchov]]e bola vtedy ešte živá tradícia nemeckého [[Expresionizmus|expresionizmu]] a skupiny [[Modrý jazdec]], ale aj ich korene v Parížskej škole a v diele [[Edvard Munch|E. Muncha]]. K pobytu v Mníchove sa viaže priateľstvo s maliarom a grafikom [[A. Kubínym]], pochádzajúcim z Liptova, ktorý svojimi konexiami v mníchovskom výtvarnom živote uľahčil existenciu mladého maliara.
Po návrate domov sa zapojil do činnosti [[Spolku slovenských umelcov]]. R. 1927 sa zúčastnil väčšou kolekciou na jeho XIII. výstave v Žiline. Z úzkej spolupráce s [[Janko Alexy|J. Alexym]] a [[Miloš Alexander Bazovský|M. A. Bazovským]] vznikol podnet kolektívne prediskutovať aktuálne problémy moderného slovenského maliarstva a prispievať k ich riešeniu tvorbou námetovo čerpajúcou z najtypickejších krajov stredného Slovenska. Nasledovali ich spoločné cesty po [[Turiec|Turci]], [[Orava|Orave]], [[Horehronie|Horehroní]] a [[Liptov]]e. Tvorivé výsledky prezentovali na sérii výstav, ktoré využívali aj na propagačné prednášky a besedy o problémoch výtvarného umenia. R. 1930 podnikol s Bazovským študijnú cestu do [[Francúzsko|Francúzska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] a [[Nemecko|Nemecka]]. Zaujímal sa o rozbehy [[maliarska kolónia|maliarskej kolónie]], ktorú sa pokúšal v Piešťanoch založiť J. Alexy. Po návrate z Piešťan sa 1935 vybral na turistickú túru do [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. Prenocoval na Štefánikovej chate na [[Ďumbier]]i a ráno 18. septembra sa vydal na ďalšiu cestu. Odvtedy bol [[nezvestný]]. Až v júli 1936 našiel jeho pozostatky, asi tristopäťdesiat metrov od ďumbierskej chaty, pod skalnatým zrázom, pastier oviec J. Kozák. V jeho batohu sa našlo niekoľko kresieb. Prečkali viac ako trištvrte roka a ostali pomerne zachované. Po desiatich mesiacoch, 17. júla 1937, umelca pochovali v rodinnej Palugyayovskej hrobke v rodných Bodiciach.
Od počiatkov sa vyznačoval bytostným sklonom k [[expresívnost]]i, [[baladickosť|baladickost]]i až [[dramatickost]]i. Dokladajú to predovšetkým jeho kresby. [[Kreslenie]] bolo jeho existenčnou potrebou, citovým denníkom. Naproti tomu jeho maliarska tvorba mala inú funkciu. Ňou reagoval na umelecké [[podnet]]y, s ktorými sa stretával na cestách a štúdiách, preskúšaval rozmanité podoby expresionistického i racionálne skladobného výrazu. Výsledkom boli raz robustne [[Kubizmus|kubizované formy]], inokedy dekoratívnosť s črtami secesnosti až nadreálnosti. Táto štýlová polarizácia charakterizuje celé jeho maliarske dielo bez ohľadu na to, či ide o [[olej]]e, [[pastel]]y, [[akvarel]]y alebo [[monotypia|monotypie]]. Súviselo to s obsahotvornou vlastnosťou [[farby]], ktorú používal striedavo ako [[lyrik krehkých tónov]], ako [[dramatik prírodných nálad]], ako človek unikajúci do sveta rozprávkových [[Vízia|vízií]] alebo ako [[maliar so zmyslom pre tvrdú sociálnu realitu]].
Po intenzívnej príprave od 1930 sa umelcova tvorba dostala do obdobia vrcholenia. Spoločné potulky s [[Janko Alexy|Alexym]] a [[Miloš Alexander Bazovský|Bazovským]] vplývali na vyhraňovanie osobných názorov a umelecké zrenie. V niektorých motívoch a postupoch sa [[zbližoval]] najmä [[Miloš Alexander Bazovský|s Bazovským]], ale základný tón jeho tvorby je svojský. V problematike [[Národné umenie|národného umenia]] sa opieral o [[Národopis|národopisné]] a [[Folklór|folklor]]istické materiály menej ako jeho druhovia. Jeho vzťah ku krajine a ľudu stredného [[Slovensko|Slovenska]] obsahoval výraznejší sociálny a všeobecne [[Humanizmus|humanistický prízvuk]]. Bolo v ňom prítomné obdivné pochopenie diela [[Ladislav Medňanský|L. Medňanského]], poznanie nemeckého [[expresionizmus|expresionizmu]] i poučenie na maďarskej sociálnej maľbe (J. Rudnay).
[[Námet|Námetovou]] osou jeho tvorby sa stal návratný [[motív]] dedinských chalúp. Umelec ho používal ako podobenstvo národného a ľudského osudu. Kreslil a maľoval chalupy obdarené širokou škálou citových a myšlienkových významov a v rozličných denných a ročných obdobiach. Najlepšie z nich sú tvarovo a obsahovo čisté samoznaky, prostredníctvom ktorých umelec tlmočí svoje svetonázorové a umelecké posolstvo. S tematikou dedinských chalúp úzko súviseli aj ďalšie figurálne a krajinkárske motívy, ktoré nazbieral na cestách v teréne: postavy mužov a žien v rozmanitých životných situáciách, pohľady na dedinské zákutia, krajinné panorámy, obrazy stromových solitérov a zoskupení. Podobne ako chalupy, aj ony často nadobúdali zovšeobecnenú [[Metafora|metaforickú]] významovosť. Z roku 1934 pochádza [[kompozícia]] jesenná práca (Kopanie zemiakov), na ktorej maliarovi išlo o námetovú a štýlovú syntézu skúseností nadobudnutých v rokoch spolupráce s Alexym a Bazovským.
Významnú časť v jeho diele tvoria početné [[Zátišie|zátišia]]. Niektoré z nich patria k najhodnotnejšiemu, čo sa u nás v tomto [[žáner|žánri]] vytvorilo.
Osobitné miesto v jeho diele patrí akvarelom, pastelom, monotypiám a olejom s rozprávkovo-dekoratívnou tematikou. Vznikali súbežne s ostatnou tvorbou ako jej koloristicky a obsahovo exponovaná protiváha. Ich korene sú v literárno-symbolických kresbách a obrazoch z polovice 20. rokov inšpirovaných [[Secesia|secesnou]] a [[Expresionizmus|expresionistickou maľbou]], s ktorou sa stretol na svojich cestách. V maliarovom diele majú tieto [[Kompozícia|kompozície]] funkciu intímnej lyriky. Sú to snové vízie rajského sveta obdareného nedotknutou krásou lahodných tvarov a svietivých farieb, kde žije v harmonickej symbióze príroda, zviera a človek. Napriek koloristickej skvelosti niektorých z týchto diel ide o tvorbu, ktorá bola vkusovo poplatná secesnej minulosti a nedosahovala výtvarnú silu umelcových dedinských balád. Príležitostne maľoval aj [[Portrét|portréty]], ale portrétny žáner bol v podstate cudzí jeho naturelu. Bol maliarom - básnikom, meditatívnym [[Lyrika|lyrikom]] a sociálnym elegikom so zmyslom pre problémy dobrého umenia, slovenskej kultúry a spoločensko-politickej reality.
== Výstavy ==
'''individuálne'''
Žilina 1929; Martin 1937; Bratislava 1944; Liptovský Mikuláš 1955; Banská Bystrica, Brno 1972; Košice, Prešov 1973;
'''spoločne s J. Alexym a M. A. Bazovským '''
Dolný Kubín, Ružomberok, Žilina 1930; Košice, Liptovský Mikuláš, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Prievidza, Spišská Nová Ves, Zvolen 1931; Bratislava, Liptovský Mikuláš, Nové Zámky, Spišská Nová Ves, Ružomberok, Martin – Vrútky 1932; Bytča, Humenné, Košice, Michalovce, Poprad, Topoľčany, Trebišov 1933; Rožňava, Vysoké Tatry 1934; Brezno 1935; Liptovský Mikuláš 1984; Banská Bystrica, Praha 1985;
'''kolektívne'''
zúčastňoval sa na výstavách Spolku a Združenia slovenských umelcov.
== Výber z tvorby ==
'''kresby'''
Baltské more, krajina s riekou, Pobrežie, Rügen, Stralsund, Štúdia stromu, Východ mesiaca (1922); Akty (1923); Člny (1923 – 27); Kompozícia (1924); Štúdia chalupy (1926); Dlhá na Orave (Dom s vŕbou), Leštiny (1928); Drevené chatrče, Chalupy, Osamelá chalupa, Slovenská dedina, Starý mlyn (1929); Akt, cesta, Eiffelova veža, Kopanička, Most na Seine, Nábrežie Seiny, Osamelý strom, Pred búrkou, Vojna (1930); Detvanec, Hlava sedliaka, Pltník, Štúdie ženskej postavy, Zátišie (1931); Melódia, Štúdia k pohrebu robotníka (1932); Súmrak nad Štrbským plesom, Štúdia k obrazu Jesenná práca (1934); Osiky, Stará vŕba, Suchý strom (1935);
'''maľby'''
Morský príboj I. a II., Muž v červenom, Povoz, Violončelista (1925); Autoportrét, Bodice, Hamburg, Stromy, Modrý vták (Jesenná nálada) (1926); Golgota, Rybár na pobreží, Tehliareň (1927); Balážďarmoty, Domce, Chalupy so stromami, Plachetnica na pobreží, Žena (1928); Dedinská nálada, Dve chalupy, Horské kvety, Chalupa, Chalupy pri vode, Chalupy v zime, Chalupy vo večernom súmraku, Chatrč, Jazero, Koliba, Modré chalupy, Pivónie, Sedliacke chalupy, Strecha, Stromy, Zasnežená chalúpka, Zima (1929); Dievča v kroji, Dunajský most, Most cez Seinu, Paríž, Pri dedine, Výstrely, Z ateliéru (1930); Cintorín v Demänovej, Dedinčanka, Dedinská ulička, Dievča v červenom, Jesenné zátišie, Jesenný motív, Krajina s kvetmi (Nirvána), Lavička cez potok, Malé zátišie, Muž pri pálenke, Osada, Osamelý strom, Povoz v poli, Stromy na cintoríne, Zátišie s džbánom, Zvonica (1931); Búrka, Červené kvety, Chalupa pod horou, Jarná melódia, Jeseň, Krajina s koňom, Krajina s rybníkom, Kúpanie, Osud, Pri potoku, Sedliacke zátišie, Symbolika I. – X., Vdovy, Z kostola, Z práce domov, Žena medzi slnečnicami (1932); Krajina, Rybník, Vŕby pri dedine, Vŕby pri vode, Vývrat (1933); Červené vŕby, Jelša, Jesenná práca, Lipa (Bodice v zime), Liptovská krajina, Most, Tri stromy, Z jari (1934); Jar vo Vysokých Tatrách, Motív z Nízkych Tatier, Stará továreň, Vyschnutý ker (1935);
'''ilustrácie'''
Cirbusová, J.: Tiché báje. Trnava 1932; Wery, M.: Na vakáciách. Mt 1932; Sakalová, S.: Ťuki-ťuk. Trnava 1933.
== Externé odkazy ==
* [http://
* [http://
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
[http://commons.wikimedia.org/wiki/]
{{DEFAULTSORT:}}
[[Kategória:Narodenia v ]]
[[Kategória:]]
[[Kategória:]]
| Popis = slovenský [[Maliar (umelec)|maliar]], [[pedagóg]] a [[docent]]
| background =
| Dátum narodenia = {{dnv[[22. november|22. novembra]] [[1923|11|22}}]]
| Miesto narodenia = [[Bobrová]], [[Česko-Slovensko]]
| Dátum úmrtia = [[5. október|5. októbra]] [[2011]] (88 rokov)
| Miesto úmrtia = {{flagicon|Slovensko}} [[Bratislava]]
| ocenenia = 1983 čestný titul „[[Zaslúžilý umelec]]“.
|
