Bachovský absolutizmus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rudko (diskusia | príspevky)
→‎Charakteristika: , aktualizácia
Rudko (diskusia | príspevky)
aktualizácia, formulácia
Riadok 1:
'''Bachov absolutizmus''' alebo '''bachovský absolutizmus''' alebo '''neoabsolutizmus''' je vládny systém (politický režim) v [[habsburská monarchia|habsburskej monarchii]] v rokoch 1849{{--}}1859/1860. Išlo o formu tvrdého [[absolutizmus|absolutizmu]]. Začal sa [[oktrojovaná ústava|oktrojovanou ústavou]] z marca 1849, definitívne ho legalizovali [[silvestrovské patenty]] z 31. decembra 1851. Skončil sa odvolaním najvyšších úradníkov, vrátane Alexandra von Bacha, roku 1859 a vydaním [[Októbrový diplom|októbrového diplomu]] v roku 1860, ktorý obnovil [[konštitučná monarchia|konštitučnú monarchiu]], ktorá už bola nakrátko vznikla počas [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849|revolúcie 1848/1849]]. Nazýva sa podľa rakúskeho ministra vnútra [[Alexander von Bach|Alexandra von Bacha]], ktorý bol jeho hlavným predstaviteľom a vykonávateľom, ktorý bol pred revolúciou paradoxne odporcom [[metternichovský absolutizmus|metternichovského absolutizmu]] a počas revolúcie sa správal ako liberál.
 
Začal sa [[oktrojovaná ústava|oktrojovanou ústavou]] z marca 1849, definitívne ho legalizovali [[silvestrovské patenty]] z 31. decembra 1851. Skončil sa odvolaním najvyšších úradníkov, vrátane Bacha, roku 1859 a vydaním [[Októbrový diplom|októbrového diplomu]] v roku 1860, ktorý obnovil [[konštitučná monarchia|konštitučnú monarchiu]], ktorá už bola nakrátko vznikla počas revolúcie 1848/1849.
 
Nazýva sa podľa rakúskeho ministra vnútra [[Alexander von Bach|Alexandra Bacha]], ktorý bol jeho hlavným predstaviteľom a vykonávateľom, ktorý bol pred revolúciou paradoxne odporcom [[metternichovský absolutizmus|metternichovského absolutizmu]] a počas revolúcie sa správal ako liberál.
 
== Charakteristika ==
Řádek 13 ⟶ 9:
 
== Podrobnosti so zameraním na Slovensko ==
 
=== Predohra ===
Porážka pri [[Világoš]]i v auguste roku 1849, keď musela maďarská armáda kapitulovať, znamenala likvidovanie posledného ohniska revolúcie v Európe. V Uhorsku nastupovala reakcia a teror. GenerálVelenie Windischgrätz – vrchnývrchného veliteľveliteľa rakúskej armády – sa nezdalgenerála byť[[Alfred cisárskejI. Viednizu dostatočneWindisch-Grätz]] tvrdým,v aMaďarsku pretoprevzal hogenerál nahradil[[Julius generálvon Haynau]], nazývaný “krvavým katom revolúcie". Teror, perzekúcie, súdy a popravy – to boli typické metódy vlády rakúskej reakcie, ktorá chcela za každých okolnostíktorý udržaťzakrátko primaďarské životepovstanie svoj kontrarevolučný režimpotlačil.
 
Udalosti išli celkom iným smerom, ako ich predvídali štúrovci. Cisárski generáli a viedenské vládne kruhy zavrhli svojho bývalého spojenca – , ktorým bolo slabé národné hnutie Slovákov a dali prednosť dohode a spolupráci s bohatými kruhmi vysokej šľachty, združujúcej sa okolo maďarskej [[Starokonzervatívna strana|Starokonzervatívnej strany]]. Habsburgovci a ich pomáhači, keď bola ich vláda ohrozená v revolúcii, ale aj tesne po nej, navonok zdôrazňovali, že budú realizovať politiku národnej rovnoprávnosti. Keď došlo k zmene na tróne, nový cisár [[František Jozef I.]] vo svojom nástupnom manifeste 2. decembra 1848 sľuboval zachovávanie slobody, národnej rovnoprávnosti, rovnosti všetkých občanov pred zákonom a účasť zástupcov národov rakúskej monarchie a zákonodarnej moci. Po víťazstve kontrarevolúcie všaknevidelnebol dôvodudôvod, pre ktorý by mal tieto sľuby realizovať,bolo potrebné aj preto, že ich nikdy nemyslel úprimnerealizovať.
 
=== Obdobie Bachovho absolutizmu ===
Po zrušení konštitučnej ústavy a vyhlásení absolutizmu od 1. 1. 1850 dochádza k ďalšiemu obmedzovaniu občianskych slobôd a upevňovaniu kontrarevolučného režimu. Patentom z 13. 4.apríla 1851 cisár [[František Jozef I.]] vymenoval ako poradný orgán ríšsku radu, ktorá mu mala pomôcť realizovať absolutistickú a centralistickú formu vlády. Osobitným patentom z 31. 12.decembra 1851 (tzv. [[Silvestrovské patenty]]) cisár odvolal konštitučnú ústavu zo 4. marca 1849 (tzv. [[Oktrojovaná ústava]]) a ponechal z nej v platnosti len zrušenie poddanstva a formálnu občiansku rovnoprávnosť. Tu tiež vyhlásil nerozlučné spojenie Uhorska s ostatnými oblasťami rakúskej monarchie. Novým tlačovým zákonom z 27. marca 1852 sa zaviedla kontrola nad dovozom novín a časopisov zo zahraničia, ako aj prísna cenzúra nad domácou periodickou i neperiodickou tlačou. V roku 1853 bol prijatý [[urbársky patent]], ktorý rozširoval zákon o zrušení poddanstva, ale v podstate zvýhodňoval zemepánov: Vlastníctvom roľníkov sa stali iba tie pozemky, ktoré boli zapísané v [[Tereziánsky urbár|tereziánskom urbári]], ostatnú pôdu ďalej vlastnili bývalí feudáli – šľachta, cirkev, štát aj mestá. Od roku 1855 zasadali aj urbárske súdy a rozhodovali o [[komasácia|komasácii]], čiže sceľovaní rozdrobenej vrchnostenskej pôdy a [[Segregácia|segregácii –]], čiže oddeľovaní roľníckych lesov a pozemkov od vrchnostenských.
 
V druhej polovici roku 1849 sa na Slovensku do vedenia štátnej správy dostávali nepriatelia nášho národného hnutia, hlavne predstavitelia reakčnej maďarskej Starokonzervatívnej strany, ako aj stúpenci cisárskej Viedne, ktorí z triednych i nacionálnych príčin nežičili slobodnému slovenskému národnému životu. Vtedy dokonca dochádza i k prenasledovaniu účastníkov slovenských povstaleckých výprav, ba aj k ich žalárovaniu. Ťarcha absolutizmu, centralizácie a germanizácie doľahla na Slovensko ešte ťažšie, ako na ostatné oblasti Uhorska. Tento útlak v porovnaní s predrevolučnými pomermi, s dobou metternichovského absolutizmu, sa ešte zväčšil.