Filip II. (Francúzsko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Zmenil: ka:ფილიპ II (საფრანგეთი)→ka:ფილიპ II ოგიუსტი |
infobox, infobox, wikilinky, rozšírenie,ref. |
||
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
[[Súbor:Louis-Félix Amiel-Philippe II dit Philippe-Auguste Roi de France (1165-1223).jpg|right|thumb|Filip II. August]]▼
|Meno = Filip II. August
▲
|Popis = francúzsky kráľ
|Dátum narodenia = [[21. august]] [[1165]]
|Miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1223|7|14|1165|8|21}}
|Miesto úmrtia = [[Mantes-la-Jolie]], [[Francúzsko]]
}}
'''Filip II. August'''
Filip August bol jediný syn [[Ľudovít VII. (Francúzsko)|Ľudovíta VII.]] Jeho matkou bola otcova tretia manželka [[Adela zo Champagne]]. Dlho očakávaný Filip, pomenovaný po prastarom otcovi, sa narodil po dvadsiatichôsmich rokoch od uzavretia otcovho prvého manželstva a preto bol nazývaný ''Boží dar''<ref name="kolektiv147">''Francouzští králové'', s. 147</ref>
Prispel k zjednoteniu Francúzska a odstráneniu nebezpečného vplyvu anglických panovníkov na kontinente. Počas svojej vlády úspešne získal späť veľkú časť anglického kontinentálného panstva.
Řádek 10 ⟶ 19:
== Vláda ==
[[Súbor:Sceau Philippe Auguste.jpg|thumb|left|Filipova pečať]]
Ľudovít VII. bol v roku [[1179]] postihnutý záchvatom mŕtvice po ktorom ochrnul a stratil i spôsobilosť vládnuť.<ref name="kolektiv146">''Francouzští králové'', s. 146</ref> Vplyv získali bratia kráľévnej Adely a udržali si ho až do dvorského snemu, ktorý sa konal toho roku a kde nemocný kráľ so súhlasom pánov vyhlásil Filipovu korunováciu. Filip nastúpil na trón v roku [[1180]] ako pätnásťročný, zbavil sa vplyvu svojich strýkov, matkiných bratov, a čoskoro sa prejavil ako schopný panovník.
Hneď na začiatku vlády chytrou manipuláciou podporoval rozpory v anglickej kráľovskej rodine a podarilo sa mu svojim vplyvom na princov poraziť ich otca, kráľa [[Henrich II. (Anglicko)|Henricha II. Plantageneta]].
Spolu s novým anglickým kráľom [[Richard I. (Anglicko)|Richardom Levie srdce]] sa zúčastnil [[tretia križiacka výprava|tretej križiackej výpravy]]
{{Citát|Vzal na seba znamenie svätého kríža, ktorým bol náš pán ovesený a a ktoré mu bilo prišité na ramená, aby vyslobodil hrob a aby vytrpel utrpenie i námahu pre lásku nášho Pána. Vydal sa s veľkým vojskom do zámoria proti nepriateľom kríža a verne a oddane sa snažil, až bolo mesto Akkon dobyté.|''Kroniky zo Saint-Denis''<ref name="duby154">{{Citácia knihy | priezvisko = Duby | meno = Georges | titul = Neděle u Bouvines 27. července 1214 | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 221 | isbn = 80-7203-164-3 | poznámka = Ďalej len ''Neděle u Bouvines'' | strany = 154}}</ref>}}
Keď sa [[Ján Bezzemok]] stal po Richardovej smrti anglickým kráľom Filip zvýšil tlak a postupne oslaboval moc Anglicka nielen na kontinente, ale podporoval i vnútorné konflikty. V roku [[1204]] získal [[Normandia|Normandiu]] a v roku [[1206]] mu už patrila väčšina anglického územia v severnom Francúzsku. Túto svoju snahu zavŕšil v roku [[1214]] bitkou pri [[Bouvignes]] v ktorej porazil koalíciu Anglicka, nemeckého cisára [[Otto IV. (SRR)|Otta IV. Brunšvického]] a [[Flámske vojvodstvo|Flámska]]. Tým sa Franúzsko stalo najväčšou veľmocou v Európe a Filip II. August dokončil dielo začaté jeho otcom.▼
[[4. júl]]a [[1190]], presne tri roky po bitke pri Hattíne, vyrazili obaja králi z [[Vézelay]] smerom na [[Lyon]]<ref name="bridge154">{{Citácia knihy | priezvisko = Bridge | meno = Antony | titul = Křížové výpravy | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1995 | počet strán = 228 | isbn = 80-200-0512-9 | poznámka = Ďalej len ''Křížové výpravy'' | strany = 154}}</ref> a potom cez Sicíliu do Svätej zeme. Počas výpravy sa spory medzi impulzívnym Richardom a pokojným Filipom vyhrotili. Richard sa zaplietal do medzinárodnej politiky, čím priebeh ťaženia značne spomaľoval a to Filip nechcel tolerovať. Počas obliehania Akkonu vážne ochorel a na jeseň [[1191]] sa napriek predošlej dohode vrátil do Európy. Pri návrate do vlasti si vypichol oko.<ref name="duby29">''Neděle u Bouvines'', s. 29</ref>
Svoje postavenie v boji proti Anglicku sa snažil posilniť i manželstvom s princeznou Ingeborg, dcérou dánskeho kráľa Valdemara I. od ktorého si sľuboval námornú pomoc, ktorú nikdy nedostal. Tento sobáš spôsobil aj obrovský škandál, keď Filip svoju ženu zapudil (údajne ihneď po svadobnej noci) a usiloval o anulovanie manželstva, v čom mu vyhoveli franúzski preláti, ale bez súhlasu pápeža. Ingeborg sa však odmietala vzdať postavenia francúzskej kráľovnej, za čo ju Filip držal niekoľko rokov v domácom väzení na rôznych miestach. Aj keď pápež odmietal manželstvo zrušiť, o tri roky neskôr sa Filip znovu oženil s Anežkou Meranskou a v tomto zväzku zotrval i napriek cirkevnej kliatbe uvalenej na neho. V roku [[1200]] sa ale nakonie podvolil, pápež [[Inocent III.]] manželstvo s Anežkou zrušil, ale jej deti uznal za legitímne, a Ingeborg sa vrátila na kráľovský dvor. Filip od roku [[1208]] do [[1213]] pokračoval v snahe o zrušenie manželstva s Ingeborg, ale dôvody tohto správania nie sú známe, pretože Ingeborg bola popisovaná ako pekná žena i dobrá matka Filipovho syna Ľudovíta z prvého manželstva. Pár žil oddelene až do Filipovej smrti.▼
Richard sapri návrate dostal do nemeckého zajatia, Filip využil situáciu, spojil sa s jeho mladším bratom Jánom usilujúcim sa ovládnuť Anglicko a získal tak územia i diplomatické ústupky.
== Manželstvá a deti ==▼
1/ ∞ [[28. apríl]] [[1180]] [[Izabela Henegávska]] (*[[1170]] – † [[1190]]), dcéra grófa Balduina V. Henegávskeho a Margaréty Flámskej:▼
▲Keď sa [[Ján Bezzemok]] stal po Richardovej smrti anglickým kráľom Filip zvýšil tlak a postupne oslaboval moc Anglicka nielen na kontinente, ale podporoval i vnútorné konflikty. V roku [[1204]] získal [[Normandia|Normandiu]] a v roku [[1206]] mu už patrila väčšina anglického územia v severnom Francúzsku. Túto svoju snahu zavŕšil v roku [[1214]] bitkou pri [[
* [[Ľudovít VIII. (Francúzsko)|Ľudovít VIII.]] (*[[5. september]] [[1187]] – †[[8. november]] [[1226]]), francúzsky kráľ▼
{{Citát|... porazil Filip, kráľ Francúzska, pri bitke kráľa Otta]], grófa z Flandier, grófa z Boulogne a niekoľko ďalších barónov|poznámka zo Žaltára [[Ingeborg Dánska|Ingeborg Dánskej]]<ref name="duby30"> ''Neděle u Bouvines'', s. 30</ref>}}
* Filip a Róbert (*[[15. marec]] [[1190]] – †[[18. marec]] [[1190]])▼
Tým sa Franúzsko stalo najväčšou veľmocou v Európe a Filip II. August dokončil dielo začaté jeho otcom.
2/ ∞ [[14. august]] [[1193]] [[Ingeborg Dánska]] (*cca [[1175]] – † [[1236]]), dcéra kráľa Valdemara I. a Žofie z Novgorodu▼
▲Svoje postavenie v boji proti Anglicku sa snažil posilniť i manželstvom s princeznou Ingeborg, dcérou dánskeho kráľa Valdemara I. od ktorého si sľuboval námornú pomoc, ktorú nikdy nedostal. Tento sobáš spôsobil aj obrovský škandál, keď Filip svoju ženu zapudil (údajne ihneď po svadobnej noci) a usiloval o anulovanie manželstva, v čom mu vyhoveli franúzski preláti, ale bez súhlasu pápeža. Ingeborg sa však odmietala vzdať postavenia francúzskej kráľovnej, za čo ju Filip držal niekoľko rokov v domácom väzení na rôznych miestach. Aj keď pápež odmietal manželstvo zrušiť, o tri roky neskôr sa Filip znovu oženil s Anežkou Meranskou a v tomto zväzku zotrval i napriek cirkevnej kliatbe uvalenej na neho. V roku [[1200]] sa ale
3/ ∞ [[1. jún]] [[1196]] [[Anežka Meranská]] (*[[1175]] – † [[1201]]), dcéra vojvodu Bertolda IV. z Andechs a Meranie a jeho druhej manželky Anežky z Rochlitzu. Mali tri deti:▼
Filip od roku [[1208]] do [[1213]] pokračoval v snahe o zrušenie manželstva s Ingeborg, hocipoužíval i vyhlásenia o [[impotencia|impotencii]] spôsobenej magickými praktikami.<ref>[http://epistolae.ccnmtl.columbia.edu/woman/68.html www.epistolae.ccnmtl.columbia.edu]</ref> dôvody tohto správania nie sú známe, pretože Ingeborg bola popisovaná ako pekná žena i dobrá matka Filipovho syna Ľudovíta z prvého manželstva. Pár žil oddelene až do Filipovej smrti.
* Mária Francúzska (*[[1198]] – †[[18. august]] [[1224]]) ∞▼
Filip II. zomrel na maláriu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Le Goff | meno = Jacques | odkaz na autora = Jacques Le Goff | titul = Svatý Ludvík | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2012 | počet strán = 724 | isbn = 978-80-257-0685-5 | poznámky = Ďalej len ''Svatý Ludvík'' | strany = 38}}</ref>
1/ [[1210]] gróf Filip I. z Namuru (*[[1175]] – † [[1212]]), ▼
{{Citát|V roku 1223 po Zjavení Pána zomrel na hrade v Mantes dobrý kráľ Filip, veľmi múdry kráľ vznešených cností a veľkolepých skutkov, ktorého povesť bola žiarivá, vláda slávna a účasť v bitvách víťazná...|''Kroniky zo Saint-Denis''<ref name="duby154"> Duby, str. 154</ref>}}
2/ [[1213]] vojvoda Henrich I. Brabantský (*[[1165]] † [[1235]])▼
Telo zosnulého bolo prevezené do Paríža a so všetko pompou pochované v kráľovskej nekropole v [[Bazilika Saint-Denis|Saint-Denis]] a dokonca sa určitý čas uvažovalo o jeho možnom svätorečení, čo stroskotalo na kráľovom neusporiadanom manželskom živote. <ref>''Svatý Ludvík'', str. 38-39</ref>
* Filip Hurepel (*[[1200]] – †[[19. júl]] [[1234]]), gróf z Clermontu a z Boulogne ∞ [[1216]] Matilda z Boulogne (*[[1202]] – †[[1262]])▼
▲== Manželstvá a deti ==
▲1/ ∞ [[28. apríl]] [[1180]] [[Izabela Henegávska]] (* [[1170]] – † [[1190]]), dcéra grófa Balduina V. Henegávskeho a Margaréty Flámskej:
▲* [[Ľudovít VIII. (Francúzsko)|Ľudovít VIII.]] (* [[5. september]] [[1187]] – † [[8. november]] [[1226]]), francúzsky kráľ
▲* Filip a Róbert (*[[15. marec]] [[1190]] – †[[18. marec]] [[1190]])
▲2/ ∞ [[14. august]] [[1193]] [[Ingeborg Dánska]] (* cca [[1175]] – † [[1236]]), dcéra kráľa Valdemara I. a Žofie z Novgorodu
▲3/ ∞ [[1. jún]] [[1196]] [[Anežka Meranská]] (* [[1175]] – † [[1201]]), dcéra vojvodu Bertolda IV. z Andechs a Meranie a jeho druhej manželky Anežky z Rochlitzu. Mali tri deti:
▲* Mária Francúzska (* [[1198]] – † [[18. august]] [[1224]]) ∞
▲**2/ [[1213]] vojvoda Henrich I. Brabantský (* [[1165]] - † [[1235]])
▲* Filip Hurepel (*[[1200]] – †[[19. júl]] [[1234]]), gróf z Clermontu a z Boulogne ∞ [[1216]] Matilda z Boulogne (* [[1202]] – † [[1262]])
* Ján-Tristan (*/† júl [[1201]])
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
| |||