Filip II. (Francúzsko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
infobox, infobox, wikilinky, rozšírenie,ref.
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 13:
Filip August bol jediný syn [[Ľudovít VII. (Francúzsko)|Ľudovíta VII.]] Jeho matkou bola otcova tretia manželka [[Adela zo Champagne]]. Dlho očakávaný Filip, pomenovaný po prastarom otcovi, sa narodil po dvadsiatichôsmich rokoch od uzavretia otcovho prvého manželstva a preto bol nazývaný ''Boží dar''<ref name="kolektiv147">''Francouzští králové'', s. 147</ref>
 
Prispel k zjednoteniu Francúzska a odstráneniu nebezpečného vplyvu anglických panovníkov na kontinente. Počas svojej vlády úspešne získal späť veľkú časť anglického kontinentálnéhokontinentálneho panstva.
 
Zaslúžil sa o modernizaciumodernizáciu [[Paríž]]a, zasadil sa napríklad o vybudovanie [[Louvre|Louvru]] a ďalších významných pamiatok.
 
== Vláda ==
[[Súbor:Sceau Philippe Auguste.jpg|thumb|left|Filipova pečať]]
Ľudovít VII. bol v roku [[1179]] postihnutý záchvatom mŕtvice po ktorom ochrnul a stratil i spôsobilosť vládnuť.<ref name="kolektiv146">''Francouzští králové'', s. 146</ref> Vplyv získali bratia kráľévnejkráľovnej Adely a udržali si ho až do dvorského snemu, ktorý sa konal toho roku a kde nemocný kráľ so súhlasom pánov vyhlásil Filipovu korunováciu. Filip nastúpil na trón v roku [[1180]] ako pätnásťročný, zbavil sa vplyvu svojich strýkov, matkiných bratov, a čoskoro sa prejavil ako schopný panovník.
 
Hneď na začiatku vlády chytrou manipuláciou podporoval rozpory v anglickej kráľovskej rodine a podarilo sa mu svojim vplyvom na princov poraziť ich otca, kráľa [[Henrich II. (Anglicko)|Henricha II. Plantageneta]].
Riadok 29:
[[4. júl]]a [[1190]], presne tri roky po bitke pri Hattíne, vyrazili obaja králi z [[Vézelay]] smerom na [[Lyon]]<ref name="bridge154">{{Citácia knihy | priezvisko = Bridge | meno = Antony | titul = Křížové výpravy | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1995 | počet strán = 228 | isbn = 80-200-0512-9 | poznámka = Ďalej len ''Křížové výpravy'' | strany = 154}}</ref> a potom cez Sicíliu do Svätej zeme. Počas výpravy sa spory medzi impulzívnym Richardom a pokojným Filipom vyhrotili. Richard sa zaplietal do medzinárodnej politiky, čím priebeh ťaženia značne spomaľoval a to Filip nechcel tolerovať. Počas obliehania Akkonu vážne ochorel a na jeseň [[1191]] sa napriek predošlej dohode vrátil do Európy. Pri návrate do vlasti si vypichol oko.<ref name="duby29">''Neděle u Bouvines'', s. 29</ref>
 
Richard saprisa pri návrate dostal do nemeckého zajatia, Filip využil situáciu, spojil sa s jeho mladším bratom Jánom usilujúcim sa ovládnuť Anglicko a získal tak územia i diplomatické ústupky.
 
Keď sa [[Ján Bezzemok]] stal po Richardovej smrti anglickým kráľom Filip zvýšil tlak a postupne oslaboval moc Anglicka nielen na kontinente, ale podporoval i vnútorné konflikty. V roku [[1204]] získal [[Normandia|Normandiu]] a v roku [[1206]] mu už patrila väčšina anglického územia v severnom Francúzsku. Túto svoju snahu zavŕšil v roku [[1214]] bitkou pri [[Bouvines]] v ktorej porazil koalíciu Anglicka, nemeckého cisára [[Otto IV. (SRR)|Otta IV. Brunšvického]] a [[Flámske vojvodstvo|Flámska]].
Riadok 37:
Tým sa Franúzsko stalo najväčšou veľmocou v Európe a Filip II. August dokončil dielo začaté jeho otcom.
 
Svoje postavenie v boji proti Anglicku sa snažil posilniť i manželstvom s princeznou Ingeborg, dcérou dánskeho kráľa Valdemara I. od ktorého si sľuboval námornú pomoc, ktorú nikdy nedostal. Tento sobáš spôsobil aj obrovský škandál, keď Filip svoju ženu zapudil (údajne ihneď po svadobnej noci) a usiloval o anulovanie manželstva, v čom mu vyhoveli franúzskifrancúzski preláti, ale bez súhlasu pápeža. Ingeborg sa však odmietala vzdať postavenia francúzskej kráľovnej, za čo ju Filip držal niekoľko rokov v domácom väzení na rôznych miestach. Aj keď pápež odmietal manželstvo zrušiť, o tri roky neskôr sa Filip znovu oženil s Anežkou Meranskou a v tomto zväzku zotrval i napriek cirkevnej kliatbe uvalenej na neho. V roku [[1200]] sa ale nakoniec podvolil, pápež [[Inocent III.]] manželstvo s Anežkou zrušil, ale jej deti uznal za legitímne, a Ingeborg sa vrátila na kráľovský dvor. Anežka odišla na hrad v [[Poissy]], kde pri pôrode syna Tristana v júli [[1201]] zomrela.<ref>[http://www.genealogie-mittelalter.de/andechs_diessener/agnes_maria_von_meran_koenigin_von_frankreich_+_1201.html www.mittelalter-genealogie.de]</ref>
 
Filip od roku [[1208]] do [[1213]] pokračoval v snahe o zrušenie manželstva s Ingeborg, hocipoužívalhoci používal i vyhlásenia o [[impotencia|impotencii]] spôsobenej magickými praktikami.<ref>[http://epistolae.ccnmtl.columbia.edu/woman/68.html www.epistolae.ccnmtl.columbia.edu]</ref> dôvody tohto správania nie sú známe, pretože Ingeborg bola popisovaná ako pekná žena i dobrá matka Filipovho syna Ľudovíta z prvého manželstva. Pár žil oddelene až do Filipovej smrti.
 
Filip II. zomrel na maláriu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Le Goff | meno = Jacques | odkaz na autora = Jacques Le Goff | titul = Svatý Ludvík | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2012 | počet strán = 724 | isbn = 978-80-257-0685-5 | poznámky = Ďalej len ''Svatý Ludvík'' | strany = 38}}</ref>
 
{{Citát|V roku 1223 po Zjavení Pána zomrel na hrade v Mantes dobrý kráľ Filip, veľmi múdry kráľ vznešených cností a veľkolepých skutkov, ktorého povesť bola žiarivá, vláda slávna a účasť v bitváchbitkách víťazná...|''Kroniky zo Saint-Denis''<ref name="duby154"> Duby, str. 154</ref>}}
Telo zosnulého bolo prevezené do Paríža a so všetko pompou pochované v kráľovskej nekropole v [[Bazilika Saint-Denis|Saint-Denis]] a dokonca sa určitý čas uvažovalo o jeho možnom svätorečení, čo stroskotalo na kráľovom neusporiadanom manželskom živote. <ref>''Svatý Ludvík'', str. 38-39</ref>