Červenoočká: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
BRUTE (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 178.41.222.118 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od MerlIwBot
Riadok 21:
Sú to spravidla voľne žijúce vodné [[bičíkovce]] väčšinou s dvoma rôzne vyvinutými bičíkmi. Keď je dostatok [[organická látka|organických látok]] v prostredí, červenoočká sa živia [[osmotrofia|osmotrofne]] alebo [[fagotrofia|fagotrofne]]. Po vyčerpaní organických látok v prostredí prechádzajú na [[autotrofia|fotoautotrofný]] spôsob výživy. Takéto striedania spôsobu prijímania živín označujeme ako [[mixotrofia]]. Červenoočká sú dôležité indikátory na určovanie [[saprobita|saprobity]] [[voda|vody]] a zvýšenej koncentrácie niektorých látok.
 
== Stavba tela ==
--[[Špeciálne:Príspevky/178.41.222.118|178.41.222.118]] 17:07, 5. marec 2013 (UTC)--[[Špeciálne:Príspevky/178.41.222.118|178.41.222.118]] 17:07, 5. marec 2013 (UTC)--[[Špeciálne:Príspevky/178.41.222.118|178.41.222.118]] 17:07, 5. marec 2013 (UTC)'''Hrubý text'''== Stavba tela ==
Všetky červenoočká majú [[eukaryotická bunka|eukaryotickú štruktúru bunky]]. Ich telo tvorí jednobunková [[stielka]], ktorá môže byť monádoidná alebo gleomorfná (kapsálna). Monáda je bunka oválneho alebo vretenovitého tvaru, prípadne nepravidelného. Predný koniec obsahuje fľaškovitý útvar - ampulu a vyrastajú z neho dva, zriedkavo viac bičíkov. Do ampuly vyúsťuje obsah pulzujúcich [[vakuola|vakuol]], ktoré slúžia na vyrovnávanie [[tlak]]u.
 
Kapsálna stielka je väčšinou guľovitého tvaru bez bičíkov. Kapsálne stielky nemajú možnosť aktívneho pohybu, ale sú obalené hrubou vrstvou [[sliz]]u a môžu vytvárať slizovité kolónie.
 
Charakteristická je pre ne červená škvrna - stigma, ktorá je uložená voľne vĤĎĎv [[cytoplazma|cytoplazme]] v blízkosti ampuly. Je zložená z drobných zŕn sfarbených intenzívne do červena [[karotenoid]]mi.
 
[[Chloroplast]]y, pokiaľ sú vôbec prítomné, obsahujú [[chlorofyl]] a malé množstvo chlorofylu b , [[β-karotén]], diadinoxanhtín, neoxanthín a ďalšie [[xanthofyl]]y. Zásobnou látkou je [[paramylon]] ((1,3)-beta-polyglukán). Bunka je pokrytá bielkovinovými prúžkami, ktoré tvoria tzv. pelikulu, umožňujúcu premenlivý tvar bunky.