|
[[Súbor:Leonardo da Vinci (1452-1519) - The Last Supper (1495-1498).jpg|thumb|300px|''[[Posledná večera (Leonardo)|Posledná večera]] (1498)'']]
Leonardo je veľmi známy vďaka svojím majstrovským obrazom ako ''[[Posledná večera (Leonardo)|Posledná večera]]'' (po taliansky ''Ultima Cena'' alebo ''Cenacolo'', v Miláne), namaľovanom v roku [[1498]], a ''[[Mona Líza]]'' (tiež známa po taliansky ako ''La Gioconda'' alebo po francúzsky ''La Joconde'', teraz v [[Louvre|Louvri]] v Paríži), namaľovanom v [[1503]] – [[1506]], aj keď sa polemizuje či tento obraz namaľoval sám alebo je to dielo jedného z jeho študentov. Do dnešných čias sa zachovalo iba sedemnásť jeho obrazov, ale žiadna socha.
Leonardo často plánoval veľkolepé obrazy s množstvom kresieb a náčrtov, ale tie neboli nikdy dokončené.
V roku [[1481]] bol poverený namaľovať obraz nad oltár "Klaňanie kráľov". Po náročných prípravách a množstve kresieb obraz zanechal nedokončený, keď odchádzal do [[Miláno|Milána]].
Vo Florencii bol poverený namaľovať rozsiahlu verejnú nástennú maľbu "Bitka pri Anghiari"; jeho rival [[Michelangelo]] mal maľovať na opačnú stenu. Po vytvorení neuveriteľného množstva štúdií pri príprave na túto prácu, opustil mesto s nedokončenou nástennou maľbou kvôli technickým problémom.
==== Zoznam obrazov ====
[[Súbor:Mona Lisa, by Leonardo da Vinci, from C2RMF retouched.jpg|thumb|''[[Mona Líza]] (1503 – 1505/1506)'']]
* ''[[Madona s granátovým jablkom]] (Dreyfusova Madona)'' (~1469) – ''[[National Gallery of Art]]'', [[Washington (D.C.)|Washington]], USA
* ''[[Zvestovanie (Leonardo)|Zvestovanie]]'' (1475 – 1480)) – ''[[Galleria degli Uffizi]]'', [[Florencia]], Taliansko
* '' [[Ginevra Benci]] (Portrét Ginevry de' Benci)'' (~1475) – ''[[National Gallery of Art]]'', [[Washington (D.C.)|Washington]], USA
* ''[[Krstenie Krista]]'' spolu s [[Andrea del Verrocchio|Verrocchiom]] (asi 1475 – 1478) – ''[[Galleria degli Uffizi]]'', [[Florencia]], Taliansko
* ''[[Madona Benois]] (Madona s kvetinou)'' (1478 – 1480) – ''[[Ermitáž]]'', [[Petrohrad]], Rusko
* ''[[Madona s karafiátom]]'' (1478 – 1481) – ''[[Alte Pinakothek]]'', [[Mníchov]], Nemecko
* ''[[Svätý Hieronym]]'' (asi 1480) – "[[Pinacoteca Vaticana]]", [[Vatikán]]
* ''[[Klaňanie troch kráľov (Leonardo da Vinci)|Klaňanie troch kráľov]] (Klaňanie kráľov)'' (1481) – ''[[Galleria degli Uffizi]]'', [[Florencia]], Taliansko
* '' [[Dáma s hranostajom]]'' (1488 – 90) – ''[[Múzeum Czartoryskich]]'', [[Krakov]], Poľsko
* ''[[Hudobník (Leonardo)|Hudobník]] (Portrét hudobníka / Portrét Franchina Gaffuria)'' (~1490) – ''[[Pinacoteca Ambrosiana]]'', [[Miláno]], Taliansko
=== Sochár ===
Experti sa zhodujú, že väčšina jeho architektonických štúdii bola teoretických a Leonardo nikdy nečelil praktickým problémom vyplývajúcim zo stavby ním navrhnutých budov. Jeho poznámky o architektúre sú posudzované ako niečo, čo spadá do oblasti "ako navrhnúť konštrukciu na ozdobenie fasády budovy" alebo "ako vyzdobiť plošinu vztýčenú pri oslavách". Na druhej strane niektoré náčrty sú čiastočne zaujímavé svojou ambíciou zobraziť obrovské dómy, kaplnky, štvorcestné točité schody, dvojité špirály točitých schodov, mnohoprúdové ulice pre chodcov a komerčnú dopravu. Ani jeden z týchto monumentov nebol vybudovaný, ani jeden plán sa neuskutočnil. ▼
Veľa rokov v Miláne strávil vytváraním plánov a modelov pre monumentálnu sedem [[meter|metrov]] vysokú sochu koňa z bronzu ("Gran Cavallo"), ktorá mala stáť v tomto meste. Vojna s Francúzskom nedovolila dokončiť tento projekt. Na základe súkromnej iniciatívy bola podobná socha dokončená podľa niektorých jeho plánov v roku [[1999]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], darovaná a premiestnená do Milána. [[Huntovo múzeum]] v meste [[Limerick]] v [[Írsko|Írsku]] vlastní malého bronzového koňa, o ktorom sa predpokladá, že je prácou Leonardovho učňa podľa jeho pôvodného návrhu.
=== Architekt ===
Mnoho Leonardových zápiskov sa týkalo architektúry, najmä plánov na výstavbu [[katedrála|katedrál]].
Jeho štúdie z tejto oblasti začínali dôkladným preskúmaním rôznych stavebných nástrojov a pomôcok. Ďalej pokračovali do oblasti, ktorá dovtedy nebola preskúmaná a to skúmaním rôznych mohutností stĺpov, trámov, nosníkov a klenieb.
[[Súbor:Leonardo chiesa gemmata.jpg|thumb|200px|right|Náčrt z Leonardovej architektonickej štúdie]]
▲Experti sa zhodujú, že väčšina jeho architektonických štúdii bola teoretických a Leonardo nikdy nečelil praktickým problémom vyplývajúcim zo stavby ním navrhnutých budov. Jeho poznámky o architektúre sú posudzované ako niečo, čo spadá do oblasti "ako navrhnúť konštrukciu na ozdobenie fasády budovy" alebo "ako vyzdobiť plošinu vztýčenú pri oslavách". Na druhej strane niektoré náčrty sú čiastočne zaujímavé svojou ambíciou zobraziť obrovské dómy, kaplnky, štvorcestné točité schody, dvojité špirály točitých schodov, mnohoprúdové ulice pre chodcov a komerčnú dopravu. Ani jeden z týchto monumentov nebol vybudovaný, ani jeden plán sa neuskutočnil.
Ako svoju architektonickú prácu Leonardo prezentoval model ''ideálneho mesta'' pre Ludovica Sforzu. To by si ale vyžadovalo úplne prebudovanie [[Miláno|Milána]], čo sa samozrejme nikdy nestalo. Iba málo Leonardových kresieb a plánov na poli architektúry uzrelo svetlo sveta. Pravdepodobne spolupracoval s [[Ambrogio da Cortis|Ambrogiom da Cortisom]] a [[Bramante]]om, v roku [[1492]], pri prestavbe trhu Vigevano a možno bol aj pri dvoch troch ďalších civilných projektoch. Okrem toho vieme, že predložil projekt centrálnej veže Milánskej katedrály. 10. mája 1490 bol síce odmietnutý, ale zároveň bol vyzvaný na vypracovanie nového, ktorý nikdy nedokončil.
| 