Heinkel He 111: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
- dobry clanok, treba to najprv opravit
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: navýšil → zvýšil, Až na → Okrem, . KG → . kG (2), 939 – 1944 → 939 – 1944 (58), - →  –  (5), 6 krát → 6-krát, zahájil → začal, replaced: 1( → 1 (, 49% → 49 % (3)
Riadok 42:
Kvôli uspokojeniu dopytu po Heinkeli He 111 bola postavená továreň v [[Oranienburg]]u. Stavba začala 4. mája 1936 a presne o rok neskôr zišiel z výrobnej linky prvý He 111. Úrad manažmentu [[RLM]] [[Ernst Heinkel|Ernstovi Heinkelovi]] navrhol, aby továreň niesla jeho meno. Firma ''Ernst Heinkel GmbH'' bola založená s podielovým kapitálom 5 000 000 RM, pričom Heinkelov podiel bol 150 000 RM. Továreň bola postavená a vlastnená Nemeckým štátom. Z tejto továrne zišlo z výrobnej linky v prvý rok vojny 452 ks He 111 a 69 ks [[Junkers Ju 88|Junkersu Ju 88]].
 
Nemecká výroba pre [[Luftwaffe]] bola 808 strojov He 111,do septembra 1939. Podľa Heinkelových memoárov bolo v roku 1939 postavených ďalších 452 ks He 111, čím sa celkový vyrobený počet zastavil na 1260 vyrobených strojoch. No stroje vyrobené v roku 1940 utrpeli v [[Bitka o Britániu|Bitke o Britániu]] obrovské straty, keď bolo zostrelených 756 bombardérov. Medzitým sa výroba Junkersu Ju 88, hlavného konkurenta He 111, zvýšila na 1 816 ks, čo bolo 26 -krát viac než predošlý rok. Straty v predošlom roku boli značné taktiež na Balkánskom a [[Východný front (druhá svetová vojna)|Východnom fronte]]. Kvôli kompenzácii bola výroba He 111 zvýšená na 950 ks v roku 1941, a v roku 1942 sa ešte navýšilazvýšila na 1 337 ks. Počet vyrobených Ju 88 bol však ešte vyšší, pričom bolo vyrobených viac než 3 000 strojov v roku 1942, z čoho 2 270 bolo v bombardovacej verzii. V roku 1943 sa výroba He 111 opäť zvýšila a to na 1 405 ks. Napriek tomu ho Ju 88 stále prevyšoval v počte vyrobených kusov, aj keď výroba He 111 dosiahla 2 160 ks v roku 1943.
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-774-0013-06, Produktion von Heinkel He 111.jpg|thumb|Inštalácia krídla Heinkelu He 111P-4 s výrobným číslom 2929.]]
Spojenecká bombardovacia ofenzíva a konkrétne „''Veľký týždeň''“ zlyhal v poškodení výroby v továrni Heinkelu. Od toho času, až do posledného štvrťroka 1944, bolo vyrobených 765 Heinkelov He 111. V tom istom čase vyrobil Junkers 3 013 ks Ju 88, z čoho bolo 600 bombardérov. Počas rokov 1939    1944 bolo spolu vyrobených 5 656 Heinkelov He 111, v porovnaní s 9 122 ks Ju 88. V tom čase sa Luftwaffe dostala do strategickej defenzívy a tak bola výroba bombardérov a s ňou aj He 111 pozastavená. Výroba v septembri, poslednom výrobnom mesiaci roka 1944, zahŕňala 118 bombardérov. Z toho bolo vyrobených 21 ks [[Junkers Ju 87|Junkersu Ju 87]], 74 ks [[Junkers Ju 188|Junkersu Ju 188]], 3 ks [[Junkers Ju 388|Junkersu Ju 388]] a 18 ks [[Arado Ar 234|Arada Ar 234]]. Z Heinkelových typov bolo vyrobených len 2 ks Heinkelu He 111 a žiaden [[Heinkel He 177|He 177]].
 
== Bojové nasadenie ==
Riadok 75:
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-408-0847-10, Flugzeuge Heinkel He 111.jpg|thumb|Heinkely He 111 letiace vo formácii nad [[Francúzsko]]m, [[1940]].]]
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-385-0586-16, Flugzeug Heinkel He 111.jpg|thumb|He 111 jednotky [[Kampfgeschwader 1]], 21. jún 1940.]]
Francúzske ťaženie sa začalo 10. mája 1940. Jednotky vybavené He 111 sa stretli len so slabým a nekoordinovaným spojeneckým stíhacím odporom nad [[Belgicko]]m a [[Holandsko]]m. Dňa 14. mája 1940 sa He 111 jednotky KG 54 zúčastnili bombardovania [[Rotterdam]]u, pričom boli zničené veľké časti mesta po tom, čo He 111 zhodili 91–10091 – 100 ton bômb. Holanďania sa vzdali skoro ráno nasledujúceho dňa, ukončiac tak bitku o Holandsko. Väčšina jednotiek utrpela počas prvej fázy ľahké až mierne straty. Výnimkou bola jednotka [[Kampfgeschwader 27|KG 27]], ktorá utrpela najťažšie straty z jednotiek vybavených He 111 nad francúzskym sektorom. Koncom prvého dňa bolo stratených sedem He 111, dva boli odpísané a päť poškodených. He 111 pomohol pri prielome k [[Anglický kanál|Anglickému kanálu]] a porážke francúzskych síl pri [[Sedan (Francúzsko)|Sedane]], spojeneckej protiofenzíve v bitke o Arras a asistoval nemeckým obkľučujúcim silám počas [[Operácia Dynamo|bitky o Dunkerque]].
 
Počas prielomu pri Sedane bolo nemeckými jednotkami bombardérov odlietaných 3 940 misií proti francúzskym pozíciám, z ktorých väčšina bola vybavená He 111. Výsledkom bol francúzsky kolaps, ktorý umožnil vytvoriť kliešte, navrhnuté v pláne operácie [[Bitka o Francúzsko|Fall Gelb]]. He 111 so svojou väčšou nosnosťou, bol taktiež poverený zničením francúzskej železničnej siete v regióne Reims a Amiens. Tieto útoky boli kľúčové z hľadiska zabránania prísunu francúzskych posíl a sťahovaniu ich vojsk. V dôsledku toho bol akýkoľvek francúzsky protiútok proti nemeckému ľavému krídlu nemožný. Po ukončení operácie Fall Gelb, jednotky He 111 sa začali pripravovať na operáciu Fall Rot. Operácie Paula sa zúčastnilo okolo 600 He 111 a Do 17, ktorej úlohou bolo konečné zničenie Francúzskych vzdušných síl v Paríži a okolí. Ale nasledujúce súboje a bombardovanie zlyhalo v zničení toho, čo z Armée de l'Air zostalo. Okrem namalých malé výnimkyvýnimiek boli straty He 111 ľahké. He 111 si počínal dobre, napriek tomu, že straty boli vyššie než v akomkoľvek predošlom ťažení, čo bolo spôsobené ľahkou defenzívnou výzbrojou. Tá sa mala naplno prejaviť počas [[Bitka o Britániu (druhá svetová vojna)|bitky o Britániu]], prvou veľkou skúškou slabosti obrannej výzbroje He 111.
=== Bitka o Britániu ===
Riadok 85:
Pokroky dosiahnuté v júli a auguste 1940 boli stratené pri zmene stratégie bombardovania, zameranej od 7. septembra 1940 na bombardovanie britských miest. Od tej chvíle sa od He 111 požadovalo strategické bombardovanie, niečo na čo nebol skonštruovaný. Napriek tomu He 111 mal dosť veľký potenciál na spôsobenie veľkých škôd pri ničení strategických cieľov, jedným z príkladov bolo zničenie továrne na výrobu lietadiel [[De Havilland Mosquito]] pri [[Bristol]]e, vykonané jednotkou Kampfgeschwader 55, 30. augusta 1940. O mesiac neskôr, 26. septembra, [[Kampfgeschwader 55]] zničila svojimi He 111 továreň vo Woolstone na výrobu stíhačiek [[Supermarine Spitfire]]. Tento útok spôsobil zatvorenie továrne a rozdelenie výroby, napriek tomu prerušenie výroby však nebolo také vážne ako počas júla a augusta 1940.
 
Počas [[Blitz]]u boli He 111 osadené navigačným systémom Knickebein. Tento systém mal za úlohu zvýšiť navigačné schopnosti He 111. Viacero strojov osadených týmto systémom bolo zbytočne riskantne nasadených pri rušivých náletoch na Londýn, počas zimy 1939    40. Neskôr bol Knickebein vylepšený a premenovaný na X-Gerät, od ktorého sa očakávalo zvýšenie presnosti pri bombardovaní do takej miery, že by bol schopný útočiť na jednotlivé budovy. Zanedlho bol zavedený systém Y-Gerät, vylepšená verzia predošlého zariadenia.
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-S52435, Polen, Blick aus Bugkanzel einer He 111.jpg|thumb|Pohľad z kabíny He 111. Takýto typ kabíny sa ukázal byť pri čelnom útoku veľmi zraniteľný.]]
Riadok 100:
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-L20414, Torpedoangriff mit Heinkel He 111.jpg|thumb|Heinkel He 111 pri nácviku torpédového útoku, 10. október 1941]]
Počas [[Bitka o Atlantik|Bitky o Atlantik]] a tiež aj v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]] slúžil He 111 ako torpédový bombardér. V priebehu bitky o Atlantik vytvorila [[Luftwaffe]] na tento účel veliteľstvo Fliegerführer Atlantik. Luftwaffe používala na jar 1941 pri útokoch na obchodné lode bežné bomby. To vyústilo do vysokých strát na posádkach ale aj na strojoch He 111, pretože útoky boli prevádzané z malej výšky. Na konci apríla 1941 mala jednotka III./[[Kampfgeschwader 40]] len 8 z 32 pôvodných posádok a musela byť stiahnutá z bojov.
Väčšina jednotiek vybavených He 111 bola prezbrojená na rýchlejšie [[Junkers Ju 88|Junkersy Ju 88]] a [[Dornier Do 217|Dorniery Do 217]], ktoré tiež utrpeli straty, no nie v takom rozsahu ako He 111. Takýmto stratám sa mohlo predísť použitím kvalitného vzdušného torpéda. Nemecké námorníctvo zakúpilo patenty na Hortonovo námorné torpédo od [[Nórsko|Nórska]] v roku 1933 a patent na torpédo Whitehead Fiume od [[Taliansko|Talianska]] v roku 1938. Napriek tomu bol však vývoj vzdušného torpéda pomalý. Pri skúškach v roku 1939 s použitím lietadiel [[Heinkel He 59]] a [[Heinkel He 115]], bola miera zlyhania až 49 %, a to z dôvodov aerodynamických nedostatkov, hĺbkovej ovládateľnosti a tesnenia torpéda.
 
Až do roku 1941 dosahovala Luftwaffe v tejto oblasti veľmi slabé výsledky. Keď sa v roku 1941 začala Luftwaffe o túto oblasť aktívne zaujímať, Kriegsmarine protestovala proti jej zainteresovaniu a spolupráci a požiadavky Luftwaffe prevzať vývoj boli zamietnuté. Keďže Bitka o Atlantik bola v plnom prúde, Luftwaffe potrebovala torpédový bombardér aby nemuseli byť stroje útočiace na obchodné loďstvo vybavené dodatočnou obrannou výzbrojou. Bolo založených niekoľko škôl v [[Atény|Aténach]] a v [[Gossenbrode]] v Nemecku, ktoré sa zaoberali výučbou torpédového bombardovania. Bolo zistené, že He 111 je veľmi vhodný na túto úlohu a v decembri 1941 dostala Luftwaffe povolenie na vedúce postavenie vo vývoji nového torpéda. Skúšky v Grossenbrode umožnili He 111 niesť 2 torpéda, pričom Ju 88 mohol niesť rovnaký náklad a pritom bol rýchlejší. Jednotka [[Kampfgeschwader 26]] používala obe stroje; He 111 aj Ju 88.
Riadok 115:
Talianske zlyhania počas začiatočnej fázy ťaženia v [[Severná Afrika|Severnej Afrike]] prinútili [[Wehrmacht]] posilniť sily Osi v severnej Afrike, čo viedlo k 28 mesačnej leteckej kampani. Spolu s [[Ju 88]] sa He 111 zúčastňoval na ofenzívnom hĺbkovom bombardovaní od úplneho začiatku ťaženia. V januári 1941 sa niekoľko bombardovacích jednotiek Luftwaffe zúčastnilo náletov proti anglickým a spojeneckým konvojom. Jedntoka [[Kampfgeschwader 26]] bola ako prvá poverená touto úlohou. Ale už pri prvých náletoch utrpela značné straty, napriek neprítomnosti protivníkov vo vzduchu. V noci z 17. na 18. januára 1941 bolo vyslaných 12 strojov jednotky KG 26 s úlohou bombardovať [[Benghází]].[[Súbor:He 111 wreck w bombs Benghazi 1943.jpg|thumb|Vrak Heinkelu He 111 H na letisku v [[Benghází]], v popredí dve {{kg|1000}} nemecké bomby SD 1000, začiatok roka 1943. ]] Sedem strojov bolo stratených po tom čo sa zrútili kvôli nedostatku paliva. Napriek tomu boli He 111 často úspešné a tak potopili mínolovku ''HMS Huntley'' a nákladnú loď ''Sollum''. Viacero jednotiek vybavených He 111 taktiež podporovalo nemeckú inváziu na [[Kréta|Krétu]]. Počas [[Balkánske ťaženie|Balkánskeho ťaženia]] a neskôr invázie do Sovietskeho zväzu, bola väčšina bombardovacích operácii v tejto oblasti zverená strojom Junkers Ju 88 a [[Ju-87|Ju 87]]. Heinkely He 111 sa vrátili do tejto oblasti počas zimy 1941/42, čase patovej situácie na sovietsko – nemeckom fronte.
 
Počas rokov 1941    1942 sa malý počet He 111 zúčastnil [[Obliehanie Malty|obliehania Malty]], následom ktorého sa mal ostrov vzdať. Keďže v tom čase sa stíhacie veliteľstvo [[Royal Air Force|RAF]] sústredilo na operácie v oblasti Lamanšského prielivu, potápaním obchodných a zásobpvacích lodí sa to Luftwaffe takmer podarilo. Spojenecké sily, nachádzajúce sa na Malte zvažovali kapituláciu až do novembra 1942, no koncom tohoto mesiaca útoky prestali a obliehanie sa skončilo.
 
=== Východný front ===
{{na revíziu|opravy prekladu minimálne tohto odstavca}}
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-641-4548-24, Russland, He 111.jpg|thumb|Trojica Heinkelov He 111 nad južnou časťou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], [[1943]].]]
Dňa 22. Júna 1941 zahájilzačal [[Adolf Hitler]] [[Operácia Barbarossa|Operáciu Barbarossa]], nemeckú inváziu do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Stroje He 111 v tom čase tvorili súčasť troch bombardovacích jednotiek. [[Kampfgeschwader 53]], pod velením leteckej armády Luftflotte 2, bola pridelená k [[skupina armád Sever|armádnej skupine Sever]]. [[Kampfgeschwader 27]] pod velením Luftflotte 4, pridelenej k [[skupina armád Stred|armádnej skupine Stred]] a jednotka [[Kampfgeschwader 55]], pridelená 5. leteckému zboru.
Rovnako ako v predošlých ťaženiach, mal He 111 poskytovať taktickú podporu nemeckej armáde. O strategickom bombardovaní sa uvažovalo len málo. Velenie sa spoliehalo na to, že takáto operácia nebude nutná až do dobytia európskej časti ZSSR, na západ od línie spájajúcej mestá [[Archangeľsk]] a [[Astrachán]]. Počas rokov 1941- – 42 bolo taktické nasadenie He 111 obmedzené kvôli odmedzenej manévrovateľnosti a zavalitému trupu. Jeho úlohou v tom čase bolo ničenie tankov. V tom čase boli jedinými špecializovanými bojovými strojmi [[Junkers Ju 87|Junkers Ju 87 Stuka]] a [[Henschel Hs 123]]. Ale obom chýbal potrebný dolet. Jediným možným riešením bolo použitie lietadiel [[Ju 88]] a He 111.
V tejto úlohe bolo niekoľko jednotiek úspešných, keď KG 55 zničila alebo poškodila 122 nákladných vagónov a 64 lokomotív. Sovieti však urýchlene zaviedli protiopatrenia; hustá koncentrácia protilietadlového delostrelectva začala spôsobovať nárast strát, hlavne u neskúsených posádok. Špeciálna letka (Eis)./KG 55 jednotky KG 55, utrpela až 10 % straty. V čase zimných bojov roku 1941 bol He 111 opäť použitý v úlohe dopravného lietadla. Z [[Demjanský kotol|Demjanského kotla]] evakuoval He 111 až 21 000 vojakov, pričom dopravil 24 300 ton jedla a výzbroje. Počas bojov v obkľúčení sa He 111 ukázal ako nenahraditeľný.
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-331-3026-01A, Russland, He 111.jpg|thumb|Štartujúci He 111 v zmývateľnej bielej zimnej kamufláži, Rusko, január 1943.]]
Počas roku 1942 sa He 111 zúčastnil [[Bitka o Stalingrad|bitky o Stalingrad]]. V priebehu sovietskej [[Operácia Uran|operácie Uran]], ktorá obkľúčila nemeckú [[6. armáda Wehrmachtu|6. armádu]], bol opäť raz nasadený ako dopravné a zásobovacie lietadlo. Ale nemecká operácia zlyhala a šiesta armáda bola zničená. Sovietska protilietadlová obrana, okolo mesta zničila okolo 165 kusov He 111.
 
Potom bol už He 111 na [[Východný front|východnom fronte]] používaný v rovnakých úlohách ako predtým a bol poverený úlohou strategického bombardovania. V období rokov 1941- – 42 nebolo bombardovanie sovietskeho priemyslu hlavným cieľom veliteľstva Luftwaffe. To sa však zmenilo pred [[Bitka v Kurskom oblúku|bitkou v Kurskom oblúku]], keď sa uskutočnili pokusy na zničenie sovietskej vojenskej výroby.
Továreň na výrobu tankov GAZ, bola počas júna 1943 vystavená sérii ťažkých náletov. V noci z 4. na 5. júna 1943, Heinkely He 111 jednotiek {{kg|1.}} {{kg|3.}} {{kg|4.}} 55 a KG 100 zhodili 161 ton bômb, spôsobiac tak obrovské poškodenie budov a výrobných liniek. Všetkých 50 budov továrne GAZ č. 1, {{m|9000|m}} dopravných pásov, 5 900 kusov vybavenia a 8 000 tankových motorov bolo zničených. Ale Nemci sa v svojich odhadoch pri výbere cieľa prepočítali. Zbombardovaná továreň totiž produkovala len ľahký tank [[T-70]]. Továreň č. 112, druhý najväčší výrobca silnejších tankov [[T-34]], pokračovala nerušene vo výrobe. Sovietske výrobné zariadenia boli prestavané alebo opravené v priebehu šiestich týždňov. Továreň č. 112 v roku 1943 vyrobila 2 851 ks tankov T-34, v roku 1944 to bolo 3 619 a v roku 1945 sa podarilo dodať 3 225 ks. Luftwaffe taktiež zlyhala pri zničení Gorkého delostreleckej továrne č. 92 alebo závodu na výrobu lietadiel [[Lavočkin La-5]] a [[Lavočkin La-5FN|La-5FN]]. Nepodarilo sa jej ani obmedziť ruské prípravy na nadchádzajúcu bitku, no He 111 sa ukázal byť schopným strategického bombardovania.
 
Neskôr, v tom istom roku, tvoril He 111 jadro strategickej bombardovacej ofenzívy Luftwaffe. V čase sovietskej ofenzívy na [[Dneper|Dnepre]] vykonávali jednotky vybavené He 111 útočné misie. Sovietske stíhačky však pôsobili Luftwaffe počas strategického denného bombardovania vysoké straty. V dôsledku toho, boli nemecké posádky v zime 1943- – 44, preškolené na lety v noci. Ofenzíva sa začala v noci z 27. na 28. marca 1944 a zúčastnilo sa jej okolo 190 strojov He 111, ktoré zhodili v priemere 200 ton bômb. V noci z 30. marca na 1. apríla 1944 odlietali 252 misií, čo bol najväčší počet počas trvania tejto ofenzívy. Hlavnými cieľmi boli veliteľské stanoviská na východnej a západnej Ukrajine.
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-331-3026-06A, Russland, Go 242 und He 111.jpg|thumb|Heinkel He 111 s klzákom Gotha Go-242 v Sovietskom zväze, 1943.]]
Neskôr počas leta 1944 boli He 111 opäť s úspechom použité ako súčasť zmenšujúceho sa nemeckého bombardovacieho letectva. Nemecký priemysel začal sťahovať svoje továrne na východ, mimo dosahu bombardérov [[Royal Air Force|RAF]] a [[USAF]]. V reakcii na to, USAF začala lietať zo základní v Sovietskom zväze, kde po skončení misie aj pristávala a po zopakovaní sa vracala do Anglicka. Jednotka IV. Fliegerkorps bola poverená útokmi na letiská, z ktorých USAF operovala. Dňa 21. júna 1944, pristáli stroje [[B-17 Flying Fortress]] patriace [[8. letecká armáda USAF|8. leteckej armáde USAF]], na letiskách [[Mirgorod]] a [[Poltava]], po tom čo bombardovali ciele v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Sovieti však nezabezpečili dostatočnú protilietadlovú ochranu a tak IV. Fliegerkorps a jej He 111 z [[Kampfgeschwader 4|KG 4]], [[Kampfgeschwader 53|KG 53]] a [[Kampfgeschwader 55|KG 55]] zhodili 91 ton bômb. Podarilo sa im zničiť 44 ks B-17 a 15 stíhačiek USAF. Nemecké He 111 leteli vo výške 4 000{{--}}{{m|5000|m}}, pričom nebol zasiahnutý ani jeden z nich. Po týchto udalostiach boli americké misie zastavené. Nemci za dôvod považovali neschopnosť Sovietov postarať sa o primeranú protileteckú ochranu. Pravdepodobnejším dôvodom však bolo získanie základní v západnej Európe, odkiaľ mohli lietadlá USAF zasiahnuť akýkoľvek cieľ v Európe, bez použitia sovietskych letísk.
Riadok 138:
Jedinou z nich, ktorá dosiahla operačný status bola Hs 293, ovládaná navádzacím systémom FuG 203B Kehl III. Bombometčík navádzal raketu na cieľ diaľkovým riadením ovládacích plôch strely, pričom po odpálení z lietadla sa zapálili na rakete pozičné svetlice, umožňujúce udržať vizuálny kontakt s raketou, až do jej zásahu cieľa. Niektoré verzie He 111, ako He 111 H-16 /R3 a H-20/R2 niesli rakety [[V-1]] na ciele v Londýne, ako súčasť programu Adolfa Hitlera na pomstu za bombardovanie nemeckých miest.
[[Súbor:Fieseler Fi103 debajo de un Heinkel 111.jpg|thumb|Heinkel He 111 H-16 nesúci strelu [[Fieseler Fi 103|Fi 103]], 1944.]]
Strely V-1 boli odpaľované zo severného Francúzska a Holandska, ale z 2 000 odpálených sa nad Londýn dostalo len 50 %, pričom 661 z nich bolo zostrelených. Úloha niesť strely V-1 bola pridelená He 111 H-21 a H-22 po tom, čo spojenecké vojská dobyli odpaľovacie zariadenie v Holandsku. Podmienky za ktorých operovali He 111 koncom roka 1944 sa veľmi líšili od tzv. „Blitzu“ z rokov 1940- – 41. Nočné stíhačky RAF niesli radar ''AI Mk IV'', operujúci v metrických vlnových dĺžkach, ktorý spolu s vysokým výkonom stíhačiek [[De Havilland Mosquito]] spôsobil, že sa museli posádky nemeckých bombardérov držať pri svojich letoch nad Severným morom do Anglicka nízko nad hladinou mora, aby sa vyhli skorej detekcii. Pri letoch v malých výškach hrozilo riziko nárazu s prevaľujúcou sa vlnou, a tak na zabezpečenie minimálnej šance na prežitie, posádky nosili ťažké potápačské obleky a nesfúknuteľné plávajúce vesty, čo zároveň robilo priemerný let trvajúci 3 - – 5 hodín veľmi nepohodlným. Nálety väčšinou začínali nad rádiomajákom nad mestom Dan Helder v Holandsku. Po dosiahnutí odpaľovacieho bodu pilot vystúpal do výšky {{m|500|m}}, vypustil svoj náklad a následne klesol na nízku letovú hladinu. Spiatočná cesta bola rovnako nebezpečná. Jednotky stíhačiek Mosquito operovali nad Holandskom a útočili na pristávajúce He 111. Koncom roka 1944 a začiatkom 1945 boli He 111 opäť používané v úlohe dopravného stroja. Pomáhali evakuovať nemecké sily z Grécka a Juhoslávie, medzi októbrom a novembrom 1944. Jednotky vybavené lietadlami He 111 taktiež evakuovali ľudí a vybavenie z [[Budapešť|Budapešti]] počas jej obliehania, pričom [[Kampfgeschwader 4]] útočila na sovietske predmostia a zhadzovala do [[Dunaj]]a míny, v snahe zabrániť Červenej armáde prekročiť rieku. Zvyšné He 111 boli z Maďarského frontu stiahnuté, po tom, čo sa obliehanie vo februári 1945 skončilo. Ich úlohou potom, čo sa Sovieti blížili k [[Berlín]]u, bolo ničenie mostov cez [[Odra|Odru]].
 
== Používatelia ==
Riadok 208:
 
=== Výzbroj ===
* 3 -  – 7 x [[guľomet]]ov [[MG 15]] alebo [[MG 81]] kalibru {{mm|7.92|m}}
** 1 x {{mm|13|m}} guľomet [[MG 131]]
** 1 x {{mm|20|m}} kanón [[MG FF]]