Verzia z 11:41, 10. marec 2013 upraviť Addbot (diskusia \| príspevky) 108 055 editací d Bot: Odstránenie 34 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q156554) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:21, 10. marec 2013 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo, replaced: ý krát → ýkrát (2), 4 krát → 4-krát, Faktom je, že → je fakt, že, Tentokrát → Tentoraz, zahájil → začal (2) Ďalšia úprava →
Riadok 25: == Predohra == Po vypuknutí [[prvá svetová vojna\|prvej svetovej vojny]] ~~zahájilo~~začalo [[Royal Navy\|britské námorníctvo]], ktoré bolo v tej dobe najväčšie na svete, námornú blokádu Nemecka. [[Hochseeflotte\|Nemecké námorníctvo]], aj keď predstavovalo druhú najväčšiu vojnovú flotilu na svete, zostávalo okrem niekoľkých výpadov v prístavoch. Jedinú výnimkou tvorili nemecké [[ponorka\|ponorky]], proti ktorým v tej dobe neexistovala účinná protizbraň. Tie pôsobili britskému obchodnému loďstvu ťažké straty, hlavne po začiatku [[neobmedzená ponorková vojna\|neobmedzenej ponorkovej vojny]]. Ale po tom, čo dôsledky námornej blokády Nemecka začínali byť citeľné, zmenilo nemecké námorníctvo taktiku. Ostreľovaním prístavov sa snažilo vylákať časť britského loďstva, s ktorým by sa mohlo stretnúť a poraziť ho. Britská flotila však na tieto provokácie väčšinou nereagovala. [[30. máj]]a britská odpočúvacia služba zachytila rozkaz veliteľa [[Hochseeflote]], admirála [[Reinhard Scheer\|Scheera]] k ďalšej z provokačných akcií. Rozkaz bol vydaný vysielačkou pre bojové krížniky admirála Hippera, ale Briti nevedeli, že za ním nasledovalo vyplávanie hlavných síl nemeckého loďstva. Následne admirál Jelicoe, veliteľ Home Fleet o 17 h 40 min. nariadil vyplávanie hlavných síl. Cieľom bolo nalákať prostredníctvom eskadry admirála Beatyho bojové krížniky admirála Hippera pred hlavnú silu Home Fleet a zničiť ich. Nemci mali rovnaký zámer v opačnom slede. Zo základne [[Scapa Flow]], [[Rosyth]]u a fjordu [[Firth of Forth]] vyplávalo 28 radových lodí, 9 bojových krížnikov, 8 pancierových krížnikov, 26 ľahkých krížnikov, 79 torpédoborcov. Celkovo 151 lodí o tonáže 1 130 000 ton vyzbrojených 344 delami hlavného kalibru 305{{--}}{{mm\|381\|m}} a stovkami menších. Na britských lodiach bolo zhruba 60 000 námorníkov. Skupine, ktorá vyplávala z [[Rosyth]]u velil viceadmirál Sir [[David Beatty]], tvoriace 2 zostavy. Boli to lode [[HMS Lion (1910)\|Lion]], [[HMS Tiger (1913)\|Tiger]], [[HMS Princess Royal (1911)\|Princess Royal]], [[HMS Queen Mary\|Queen Mary]], [[HMS New Zealand (1911)\|New Zealand]], [[HMS Indefatigable (1909)\|Indefatigable]]. Pred nimi ako ochranná clona plávalo 10 torpédoborcov vedených ľahkým krížnikom [[HMS Champion (1915)\|Champion]]. Za týmto predvojom sa vo vzdialenosti 5 míľ pohybovala 5. eskadra admirála [[Hugh Evan-Thomas\|H. Evan-Thomasa]] pozostávajúca z piatich superdreadnoughtov, [[HMS Queen Elizabeth (1913)\|Queen Elisabeth]], [[HMS Valiant (1914)\|Valiant]], [[HMS Warspite (03)\|Warspite]] [[HMS Barham (04) a\|Barham]] HMS Malaya. Skupine zo [[Scapa Flow]] admirál Sir [[John Jellicoe]]. Riadok 67: === Čiarka T === O 18:30 nemecké bojové lode a Scheer osobne prekvapene zistili, že z oblasti so zlou viditeľnosťou vchádzajú práve priečne do dráhy britskej Grand Fleet, ktorú tu vôbec nečakali. Začal sa veľký delostrelecký súboj, najprv Jellicoeova vlajková loď ''[[HMS Iron Duke (1912)\|HMS Iron Duke]]'' zasiahla niekoľkými predne mierenými salvami nemecký dreadnought König, táto loď dostala po prvých výstreloch zásah do provy a vznikol na nej veľký požiar. Plávala ako ôsma v zostave a stala sa jasne viditeľným cieľom. Jej kapitán si uvedomil že na jeho loď páli osem britských radových lodí a paľba sa prenáša na všetky lode v línii. Preto vybočil zo zostavy a ~~zahájil~~začal únikový manéver. Jeho kurz nasledovali všetky nemecké lode v rozsahu viditeľnosti. Admirál Scheer si uvedomil že línia lodi sa mu rozpadá voči palebnej prevahe Britov. Nemci však následne začali unikať, čo bola ich jediná šanca ako sa vyhnúť nerovnému stretu. O 18:33 Scheer nariadil uskutočniť manéver o 180°, čo celá nemecká Hochseeflote uskutočnila učebnicovým spôsobom. Jellicoe, ktorý si uvedomoval nebezpečenstvo nemeckých torpéd neprenasledoval nepriateľa priamo, ale nasmeroval svoje lode na juh, tak aby sa nemecká flotila nachádzala na západ od neho. Okolo 18:40 sa lode v zadnej časti Jellicoeovej formácie začali vyhýbať prichádzajúcim nemeckým torpédam. O 18:54 bola loď ''[[HMS Marlborough (1912)\|Marlborough]]'' zasiahnutá nemeckým torpédom a musela spomaliť. Dodnes nie je známe, ktorá loď Marlborough torpédovala, do úvahy pripadá ťažko poškodený Wiesbaden alebo vedľa sa potápajúci nemecký torpédoborec. Výsledkom bolo že delá Marlboughu okamžite rozstrieľali Wiesbaden. Z jej posádky neprežil nik. Riadok 73: Keďže si Scheer čoskoro uvedomil, že ešte nie je dostatočná tma na to, aby mohol uniknúť prikázal o 18:55 otočiť svoje lode opäť na východ, čelne k nepriateľovi. Plánoval napadnúť koniec britskej zostavy a prebojovať si cestu domov. Lenže v zlej viditeľnosti si zamenil čelnú a zadnú časť flotily a zaútočil na prednú. Tým dostal nemecké loďstvo do riskantného postavenia. V tej istej dobe imobilizovaný britský torpédoborec ''[[HMS Shark (1912)\|HMS Shrak]]'' bránil útokom štyroch nemeckých torpédoborcov, pričom jeden z nich ťažko poškodil. O 19:02 ho však torpédoborec [[SMS S54\|S54]] zasiahol torpédom a potopil. Kapitán lode ''Shark'' [[Loftus Jones]] si však vyslúžil Viktorín kríž. Okolo 19. hodiny sa do bitky zapojila aj 2. eskadra ľahkých krížnikov pod vedením komodora Goodenougha. Do 19:15 Jellicoe znovu rozvinul svoje lode do línie kolmej na smer plavby Nemecov a spustil na nich silnú paľbu. ~~Tentokrát~~Tentoraz pocítili jej účinok najmä lode 3. eskadry kontraadmirála Behnckeho (''[[SMS Konig\|König]]'', ''[[SMS Großer Kurfürst (1913)\|Grosser Kurfürst]]'', ''[[SMS Markgraf\|Markgraf]]'' a ''[[SMS Kaiser (1911)\|Kaiser]]'', ktoré utrpeli poškodenie rovnako ako ''[[SMS Helgoland\|Helgoland]]'' z 1. eskadry). Nemecká paľba nebola príliš efektívna a jediná britská loď, ktorá v súboji utrpela ľahké poškodenie bola ''[[HMS Colossus (1910)\|Colossus]]''. O 19:17 ~~druhý krát~~druhýkrát za poslednú hodinu Scheer zmenil smer plavby svojich lodí po tom čo si uvedomil, že napadol prednú – silnejšiu časť britskej zostavy. Silne ostreľovaná flotila však rozkaz vykonala iba s ťažkosťami, pretože formácia sa v nepriateľskej plavbe postupne rozpadávala. Pre zbrzdenie britského útoku Sheer nariadil zaútočiť zostávajúcimi bojovými krížnikmi 1. prieskumnej skupiny torpédoborcov torpédami. Hipper sa však stále nachádzal na torpédoborci ''G39'' počas útoku nemohol veliť svojej skupine priamo v boji. Aj preto sa ''[[SMS Derfflinger\|Derfflinger]]'', pod vedením kapitána Hartoga, na čele útočiacej nemeckej formácie bojových krížnikov dostala do ťažkej delostreleckej paľby. Útok bol neskôr označený ako ''jazda smrti'', keďže všetky bojové krížniky okrem [[SMS Moltke (1910)\|''SMS Moltke'']] utrpeli silné poškodenie spôsobené paľbou 18 britských bojových lodí, ktoré na nich simultánne pálili. Loď ''SMS Derfflinger'' prišla o dve hlavné delové veže, pri čom zahynula väčšina jej posádky, ale unikla úplnému zničeniu a bola schopná odplávať. Počas intenzívnej delostreleckej paľby medzi 19:05 a 19:30 utrpeli nemecké lode 37 zásahov, pričom sami zasiahli Britov iba ~~dva krát~~dvakrát. Najviac zásahov utrpel [[SMS Derfflinger\|''Derfflinger'']], ktorého Briti trafili 14 -krát. Sheerovi sa však podarilo útokom torpédoborcov a pútaním paľby na bojové krížniky medzi 19:16 až 19:40 umožniť ostatným lodiam počiatočné odpútanie. Toto mu v kritickom okamihu, umožnilo počas poslednej hodiny pred západom slnka, dostať svoje lode z bezprostredného nebezpečenstva. Posledné delostrelecké súboje medzi oboma skupinami bojových krížnikov sa odohrali po zotmení medzi 20:19 a 20:35. Riadok 93: Pri Jutsku 99 lodí nemeckej flotily potopilo 14 britských lodí o výtlaku 115 000 ton. Zatiaľ čo 151 britských lodí potopilo 11 nemeckých o výtlaku 62 000 ton. Briti pri tom stratili 6 094 námorníkov, zatiaľ čo Nemci 2 551. Veľa ďalších lodí bolo ťažko poškodených, ako napr. HMS Lion či SMS Seydlitz. Obe strany po bitke tvrdili, že zvíťazili, Nemci preto že Britom spôsobili ďaleko väčšie straty, Briti lebo Nemci ušli. Ako by bitka pokračovala je otázne. ~~Faktom~~Je jefakt, že Briti mali veľkú palebnú prevahu. Nemci ich však vysoko prekonávali takticky i v delostreľbe, dosahovali o tretinu viac zásahov. Navyše nemecké lode boli ďaleko odolnejšie. Priamou paľbou nedokázali Briti potopiť žiadnu nemeckú ťažkú lod. Ukázalo sa, že nemeckí konštruktéri dokázali skĺbiť tri hlavné požiadavky na bojové lode, rýchlosť, palebnú silu a pancierovanie v ideálnom pomere. Po tejto bitke Nemci zastavili výrobu už rozostavaných dreadnoughtov. Trieda Poseen a Nasau. Uvedomili si že rozhodujúcu úlohu nezohrali dreagnothy ale superdreagnouthy a bojové krížniky. Z taktického hľadiska nebolo nemecké víťazstvo príliš výrazné, zo strategického pohľadu je výsledok dodnes predmetom odborných diskusií, bez jednoznačného záveru. Po skončení bitky bola považovaná za nerozhodnú, Nemcom sa totiž nepodarilo zničiť hlavné sily britskej flotily a sami neutrpeli natoľko vážne straty, aby nemohli pokračovať v akciách na hladine. Ich velenie však už neprikročilo k opakovaniu podobných masových hladinových bitiek. Bitka pri Jutsku tak ukončila súperenie o nadvládu na moriach, Briti si svoju nadvládu nad [[Severné more\|Severným morom]] udržali. Zrážka pri Jutsku bola poslednou veľkou námornou bitkou, kde zohrali hlavnú úlohu bojové lode. Bitka prinútila Nemcov prehodnotiť svoju koncepciu námorného boja a posilniť najmä svoju ponorkovú flotilu.

Bitka pri Jutskom polostrove: Rozdiel medzi revíziami