MESSENGER: Rozdiel medzi revíziami

'''MESSENGER''' (''MErcury Surface, Space ENvironment, GEochemistry and Ranging'' -  – doslova "povrch [[Merkúr]]a, kozmické prostredie, geochémia a meranie"; zároveň ''messenger'' -  – posol) je [[planetárna sonda|planetárna kozmická sonda]] [[NASA]] k [[Merkúr (planéta)|Merkúru]], prvá po 35 rokoch. Bola vypustená v auguste [[2004]]; po zložitej trajektórii s dvoma preletmi okolo [[Venuša (planéta)|Venuše]] a troma okolo Merkúru má v marci [[2011]] prejsť na jeho [[obežná dráha|obežnú dráhu]] a začať ročný výskumný program.

Základným telesom sondy je [[hranol]] s rozmermi 1,42 x 1,85 x {{m|1,.27 |m}}. Kostra hlavného telesa je vyrobená z [[uhlík]]ových kompozitov GrCE (Graphit Cyanate Ester). Na hornom kryte sa nachádzajú trysky hlavného korekčného motoru LVA (Large Velocity Adjust), trysky orientácie, nádrže [[hélium|hélia]] a pomocného paliva, sledovače [[hviezda|hviezd]] a [[batéria|batérie]]. Zadná časť je spojená s adaptérom, ktorý spája sondu s nosnou raketou. Na strane obrátenej k [[Slnko|Slnku]] je slnečná clona s dĺžkou {{m|2,.5 |m}} a priemerom {{m|2 |m}} a má zabezpečiť, aby sa [[teplota]] vo vnútri sondy pohybovala okolo 20[[stupeň Celzia|°C]]. Tomu napomáha aj viacvrstvová tepelná izolácia, [[radiátor]]y, spoje s nízkou tepelnou vodivosťou, [[ohrievač]]e a tiež dráha sondy, ktorá je navrhnutá tak, aby sondu príliš nezaťažovalo slnečné žiarenie odrazené od Merkúra. Hlavná kostra sondy nesie nádrže s pohonnými hmotami a okysličovadlom.

Laserový výškomer bude mapovať povrch Merkúru pomocou infračerveného [[laser]]a (pracuje na vlnovej dĺžke 1 064 nm) s presnosťou na 30 {{cm|30|m}}.

Obsahuje dva prístroje – spektrometer pracujúci v ultrafialovej a viditeľnej oblasti (Ultraviolet Visible Specrometer) a spektrograf pre viditeľnú a blízku infračervenú oblasť (Visible-Infrared Spectrograph). Prvý z nich bude skúmať chemické zloženie a vlastnosti atmosféry s rozlíšením {{km|25 km|m}}. Druhý bude na povrchu zisťovať prítomnosť [[minerál]]ov obsahujúcich [[železo]] a [[titán]] s rozlíšením {{km|3 km|m}}.

}}</ref>. TentokrátTentoraz prebehli vedecké experimenty a pozorovania v spolupráci s [[Európska vesmírna agentúra|európskou]] sondou [[Venus Express]]. Sonda urobila niekoľko stoviek fotografií planéty, atmosféru skúmal spektrometer, laserový výškomer a ďalšie prístroje sondy. Gravitačným manévrom sa sonda dostala na správnu dráhu k svojmu cieľu -  – k Merkúru.

}}</ref> vo výške asi 200 {{km|200|m}}. Nasledujúceho dňa sa spojenie cez výkonnú anténu obnovilo a sonda odvysielala údaje získané počas preletu na Zem. Na niektorých záberoch boli časti povrchu známeho už z misie [[Mariner 10|Marineru 10]], niektoré však až doteraz neboli vyfotografované žiadnou sondou.

Sonda pokračovala vo vzďaľovaní sa od Merkúra a nasledujúcich desať mesiacov obiehala po heliocentrickej dráhe, pričom afélium dosiahla koncom marca 2008. 3. októbra začala znova príletová fáza k planéte. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade, aj teraz sa sonda deň pred najväčším priblížením prepla do módu maják a zorientovala sa tak, aby jej prístroje mohli sledovať približujúci sa Merkúr. Kamerový systém MDIS zhotovil mozaiky planéty s vysokým rozlíšením. K najväčšiemu priblíženiu na {{km|199,.4 km|m}} došlo [[6. október|6. októbra]] 2008.<ref name="hotnews" >{{Cite web

Tretie priblíženie sondy k planéte na vzdialenosť 200 {{km|200|m}} nastalo [[29. september|29. septembra]] [[2009]]. V priebehu preletu okolo planéty bol jej povrch snímkovaný a skúmaný ostatnými prístrojmi sondy. V novembri toho istého roku sonda uskutočnila manéver DSM-5 pre záverečné navedenie k Merkúru.<ref name="Space40" >{{Cite web

[[18. marec|18. marca]] [[2011]] bola sonda MESSENGER úspešne navedená na obežnú dráhu okolo Merkúra a stala sa tak prvou umelou družicou tejto planéty. Motorický manéver trval približne 15 minút a počas neho klesla rýchlosť sondy o {{m|862 |m}}/s, čo stačilo na to, aby planéta svojou gravitáciou pritiahla sondu na výstrednú eliptickú dráhu.<ref name="hotnews" /> 29. marca MESSENGER zahájilzačal snímkovanie planéty z obežnej dráhy kamerami systému Mercury Dual Imaging System v oblasti južného pólu okolo krátera ''Debussy''.<ref name="Space40" /> [[16. jún]]a sonda uskutočnila prvú korekciu svojej obežnej dráhy. Účelom zmeny dráhy bola optimalizácia vedeckých pozorovaní. Manévrom sa dosiahlo zníženie najbližšieho bodu k povrchu planéty z pôvodných {{km|506 km|m}} na približne 200 {{km|200|m}}.<ref name="hotnews" /> 9. novembra 2011 NASA oznámila, že predĺžila plánovanú misiu sondy o jeden rok.<ref name="Space40" />