Dejiny Japonska: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 57 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q130436)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: - →  –  (4), o krát → okrát, zahájil → začal (2), replaced:   →
Riadok 5:
== Predhistorické obdobie ==
=== Preddžómonské obdobie ===
Archeologické výskumy naznačujú, že prví ľudia prišli na [[Japonské ostrovy]] okolo 30  000 pred Kr. Prišli cez [[pevninský most|pevninské mosty]], ktoré počas [[doba ľadová|ľadových dôb]] spájali [[Hokkaidó]] s ázijským kontinentom a najmä z [[Kórejský polostrov|Kórejského polostrova]]. Existujú však aj dôkazy, ktoré potvrdzujú, že niektorí obyvatelia prišli po mori z juhovýchodnej Ázie počas migrácie smerom k [[Tichý oceán|Tichému oceánu]].
 
=== Obdobie Džómon (14 500 pred Kr. -  – 900 pred Kr.) ===
{{Hlavný článok|Obdobie Džómon}}
[[Súbor:JomonPottery.JPG|thumb|right|Keramika z obdobia Džomón (10 000-8 000 pred Kr.) [[Tokijské národné múzeum]], [[Japonsko]].]]
Z migrantov, ktorí prišli južnou cestou sa vyvinula [[džómonská kultúra]]. V tomto období má pre celú kultúrnu históriu Japonska mimoriadny význam zrod [[keramika|keramiky]]. To z japonskej keramiky robí najstaršiu keramiku sveta.
 
=== Obdobie Jajoi (900 pred Kr. -  – 300 po Kr.) ===
{{Hlavný článok|Obdobie Jajoi}}
Začiatkom prvého tisícročia pred Kr. začala džómonskú kultúru nahrázať nová kultúra zvaná Jajoi ([[jajoská kultúra]]), podľa lokality Jajoi v dnešnom [[Tokio|tokijskom]] obvode Bunkjó, kde boli vykopané prvé keramické nádoby pre ňu charakteristické. Jajoiská kultúra vznikla v období, keď do Japonska prišlo množstvo imigrantov z [[Kórea|Kórei]], ktorí so sebou priniesli pestovanie [[ryža|ryže]] a technológiu spracovania kovov. S jej príchodom Japonsko vstúpilo do [[železná doba|železnej doby]]. V tomto období sa postupne zvyšoval počet obyvateľov a spoločnosť sa stala komplexnejšou, tkali plátno, žili v trvalých roľníckych dedinách, stavali budovy z dreva a kameňa, získavali majetok prostredníctvom vlastníctva pôdy a uskladňovania [[obilie|obilia]] a vytvorili zreteľné spoločenské triedy. Jajoiské obdobie trvalo približne 600 rokov, až do konca 3. storočia nášho letopočtu.
 
=== Obdobie Kofun (300 -  – 710) ===
{{Hlavný článok|Obdobie Kofun}}
[[Súbor: KofunCuirass.jpg|thumb|right|Železná prilba a brnenie s bronzovou dekoráciou z 5. storočia. [[Tokijské národné múzeum]].]]
Riadok 25:
 
== Tradičné Japonsko ==
=== Obdobie Nara (710 -  – 794) ===
{{Hlavný článok|Obdobie Nara}}
 
Založenie hlavného mesta [[Heidžó-kjó]] (dnešná Nara) znamená začiatok obdobia Nara, ktoré môžeme charakterizovať postupným vyzrievaním spoločenského zriadenia [[Ritsurijo]] inšpirovaného [[Čína|Číňanmi]] a aktívnym prijímaním ostatných výdobytkov čínskej kultúry a technológií. Toto obdobie sa stalo aj svedkom rozkvetu umení známych pod spoločným názvom kultúra [[Tempijo]], zostavením prvých Japonských historických kroník, [[Kodžiki]] a [[Nihon Šoki]] a taktiež prvou z veľkých zbierok japonskej poézie -  – [[Manjóšú]]. Budhizmus dosiahol oficiálne uznanie ako štátne náboženstvo a budhistické chrámy sa stavali po celom Japonsku v snahe podoprieť autoritu centralizovaného štátu. Aby sa zabránilo čoraz väčšiemu politickému vplyvu budhistických kláštorov, ktorým veľkorysými darmi vzrástla moc natoľko, že si vydržovali vlastné vojská a začali súperiť s cisárskym dvorom, cisár prekladá hlavné mesto roku [[794]] do [[Nagaoka|Nagaoky]] a o 10 rokov neskôr [[11. november|11. novembra]] [[794]] do Heian-Kyo (dnešné [[Kjóto]]).
 
=== Obdobie Heian (794 -  – 1185) ===
{{Hlavný článok|Obdobie Heian}}
 
Riadok 36:
V tomto období síce vládol mier a bezpečnosť, ale politická situácia sa vyhrocovala. Príčinou bola pretrvávajúca decentralizácia Japonska. Jednotlivé provincie mali značný stupeň autonómie a tento stav sa nezlepšil ani nahrádzaním regionálnych vodcov menovanými guvernérmi. Skutočná moc sa preniesla z cisára na náčelníkov klanov, ktorí mali vlastných sluhov a vojenskú družinu. V priebehu obdobia Heian stratili cisári aj posledný zvyšok kontroly nad krajinou a vládu prevzal klan [[Fudžiwara]]. Jednotlivé provincie si však aj naďalej nárokovali na ovládnutie celej krajiny. Zlom nastal v roku [[1155]], kedy trón ostal bez nástupcu a došlo k občianskej vojne [[Heidži]], ktorou definitívne získali vplyv rodiny [[Taira]] a [[Minamoto]], medzi ktorými zúrili boje o moc a vplyv na cisársky trón. Na konci obdobia Heian bola prevažná časť rodu Minamoto vyvraždená a tým získal rod Taira vedúce postavenie. Prebrali dvorné hodnosti, sami si udeľovali provinčné funkcie a držbu pôdy so snahou ovládnuť úplne cisársky úrad. V roku [[1185]] v [[bitka pri Dannoury|bitke pri Dannoury]] bol rod Taira porazený rodom Minamoto. Bitkou roku [[1185]] sa končí obdobie Heian.
 
=== Obdobie Kamakura (1185 -  – 1333) ===
{{Hlavný článok|Obdobie Kamakura}}
[[Súbor:Mokoshuraiekotoba.jpg|thumb|Japonskí [[samuraj]]i nastupujúci na mongolskú loď v [[1281]].]]
Riadok 44:
V tomto období môžeme sledovať aj nástup Zen Budhizmu a vznikanie nových obľúbených budhistických sekt.
 
=== Obdobie Muromači (1333 -  – 1568) ===
{{Hlavný článok|Obdobie Muromači}}
[[Súbor:NanbanGroup.JPG|thumb|Skupina cudzincov z Portugalska, [[17. storočie]], [[Japonsko]].]]
Začiatkom obdobia Muromači je zničenie šogunátu Kamakura silami [[Ašikagu Takaudžiho]], ktorý prešiel na stranu cisára a zvrhol rodinu Hodžo. Postupne sa obrátil aj proti cisárovi a podporil nástupníctvo jedného z princov. Cisár utiekol na juh a postavil sa na odpor. Týmto sa cisárstvo rozdelilo na Severný a Južný dvor, ktoré medzi sebou súperili až do r. [[1392]].
[[Šogunát]] nebol schopný držať na uzde ambície mocných guvernérov provincií ([[Daimjó]]v), postupne sa rozpadol na množstvo malých, proti sebe bojujúcich štátov, a úplne sa zrútil po [[Vojna Ónin|vojne Onin]] v roku [[1467]]. Po tejto vojne nasledovalo storočie občianskych nepokojov známe ako [[obdobie Sengoku]] ([[1467]] -  – [[1568]]).
V roku 1543 pristáli v Japonsku prví Európania -  – portugalskí moreplavci, ktorí prišli na čínskych lodiach, vrátane jezuitského misionára svätého [[František Xavérsky|Františka Xavérskeho]] a obchodníkov, ktorí premenili [[Nagasaki]] z rybárskej dediny na prekvitajúci prístav. V priebehu niekoľkých desaťročí sa tu podarilo rozšíriť [[kresťanstvo]].
 
=== Obdobie Azuči-Momojama (1568 -  – 1600) ===
{{Hlavný článok|Obdobie Azuči-Momojama}}
Obdobie Azuči-Momojama je definované vzostupom troch po sebe nasledujúcich hegemónov: [[Nobunaga Oda|Nobunagu Odu]], [[Tojotomi Hidejoši|Tojotomiho Hidejošiho]] a [[Tokugawa Iejasu|Tokugawu Iejasu]], ktoré priniesli politické zjednotenie Japonska po storočí občianskych vojen. Veľký bojovník Oda Nobunaga obsadil v roku [[1568]] [[Kjótó]], ale bol nútený bojovať zvyšok života s rivalskými šľachticmi a vojenským odporom budhistických siekt. Keď bol zabitý, jeho zástupca Tojotomi Hidejoši si postupne podmaňoval jeden klan za druhým. Pretože chcel odvrátiť záujem šľachty a [[samuraj]]ov od domácich bojov, viedol v roku [[1592]] inváziu do Kórei, ktorá bola v tej dobe čínskym protektorátom. Japonci stratili prevahu na mori a ich vojská boli porazené. Po tejto katastrofe nepodnikli najbližších 300 rokov žiadnu výpravu do cudziny.
 
=== Obdobie Edo (1600    1867) ===
{{Hlavný článok|Obdobie Edo}}
[[Súbor:Tokyo Edo Castle base.jpg|thumb|Kamenné základy hlavnej veže [[Edo (zámok)|zámku Edo]].]]
Riadok 63:
 
== Moderné Japonsko ==
=== Obdobie Meidži (1863 -  – 1912) ===
{{Hlavný článok|Obdobie Meidži}}
[[Súbor:Satsuma-samurai-during-boshin-war-period.jpg|thumb|Samuraji z klanu Satsuma počas obdobia [[Bošinská vojna|Bošinskej vojny]]. Fotografia [[Felice Beato|Felice Beata]]]]
[[Meidži išin]] (6. apríla 1868) bola séria reforiem japonského cisára [[Meidži]], ktoré začali po roku [[1868]] meniť zastarané feudálne Japonsko v moderný štát. Najviditeľnejším a najtrvalejším výsledkom reforiem Meidži bola centralizácia správneho systému. Presadenie cisárovej vlády bol nutným a významným krokom smerom k centralizácii. Šogunát bo zvrhnutý a bolo obnovené cisárstvo. Mladý cisár Meidži sa presťahoval do Eda, ktoré premenoval na [[Tokio]] (“hlavné východné mesto”) a zahájilzačal okamžite rad reforiem. Medzi nimi ustanovenie [[parlament]]u, snemu a najvyššieho súdu, zavedenie verejného systému poštových služieb, prijatie modernej jednotnej [[mena|meny]] a otvorenie tokijskej [[burza|burzy]]. Bolo zrušené tradičné rozvrstvenie spoločnosti, nastolená formálna rovnoprávnosť pohlaví a v roku [[1873]] boli zrušené všetky reštrikcie proti [[kresťanstvo|kresťanstvu]]. Zároveň zo západu povolal odborníkov, ktorí mali za úlohu vytvoriť, či inovovať železnice a priemysel, armádu, loďstvo a architektúru.
 
V roku [[1902]] uzavrelo Japonsko významné spojenectvo so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]], ktoré bolo ešte stále najväčšou imperiálnou veľmocou. V roku [[1904]] sa hádky s [[Rusko]]m o [[Kórea|Kóreu]] a [[Mandžusko]] vyostrili a Japonsko zahájilozačalo útok na ruskú flotilu v prístave [[Port Arthur]]. Následne vďaka [[Portsmouthský mier|Portsmouthskému mieru]] z roku [[1905]] získalo Japonsko časť ostrova [[Sachalin]] a rozhodujúcu pozíciu v Kórei, ktorá sa v roku [[1910]] stala japonskou kolóniou.
 
=== Prvá svetová vojna ===
Riadok 74:
 
=== Medzivojnové obdobie ===
Po skončení [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]] nebola politika Japonska už taká agresívna, ale dôsledky hospodárskej krízy a rýchleho rastu obyvateľstva viedli k zmene postoja. Čoraz väčší vplyv mala vojenská moc, čo malo za následok nástup [[militarizmus|militarizmu]], no aj v rámci armády existovali rozdielne názory. Ultranacionalistické frakcie sa niekoľko krátniekoľkokrát pokúsili o zvrhnutie vlády a cisára [[Hirohito|Hirohita]]. Vojenskí velitelia začali vyhľadávať možnosti násilného zväčšenia územia v [[Ázia|Ázii]], čo im malo pomôcť vyriešiť domáce ekonomické problémy. Cieľom ich útokov sa stala [[Čína]]. Svetové mocnosti požadovali, aby Japonsko stiahlo svoje jednotky z Číny a obnovili jej zvrchovanosť. Ako reakcia na tieto požiadavky Japonsko vystúpilo zo [[Spoločnosť národov|Spoločenstva národov]], no aj naďalej pokračovalo vo výbojnej politike.
 
=== Druhá svetová vojna ===
Riadok 89:
Po porážke Japonska v II. svetovej vojne nasledovalo obdobie okupácie spojeneckými silami, ale aj obdobie rozsiahlych demokratických reforiem vrátane novej Ústavy Japonska. Do 60. rokov sa japonské hospodárstvo vďaka novým technológiám zotavilo z vojnových škôd a dostalo sa na tretie miesto na svete, čo do objemu produkcie. Krajina bola ťažko zasiahnutá ropnou krízou v 70. rokoch a nasledujúcou celosvetovou recesiou, previedla však základnú reštrukturalizáciu ekonomiky, obnovila svoje členstvo v medzinárodných organizáciách a od toho času pokračuje jej nepretržitý hospodársky rast, ktorý premenil Japonsko na druhú najsilnejšiu svetovú ekonomiku.
 
Smrťou cisára Šóvu ([[Hirohito|Hirohita]]) v r. [[1989]] a nástupom cisára [[Akihito|Akihita]] na trón sa začína nové obdobie japonskej histórie -  – [[Heisei]].
 
== Referencie ==