Globálny lokalizačný systém: Rozdiel medzi revíziami

(rev vand)
 
== História GPS ==
Hist
Históriu družicových systémov môžeme začať datovať od začiatku [[60. roky 20. storočia|60. rokov]], keď memorandom ministerstva obrany USA boli [[United States Air Force|vzdušné sily]] poverené zlúčením pokusných programov Timation a 621B do programu označeného ako GPS NAVSTAR. Prvými elektronickými navigačnými systémami boli [[rádiomaják]]y. Po vynájdení umelých družíc sa začalo uvažovať, či by sa nedali pomocou nich vyvinúť presnejšie navigačné systémy. Prvý takýto [[navigačný systém]] uviedli do prevádzky USA v 60-tych rokoch a tento systém dostal meno [[Transit]]. Koncom 60-tych rokov aj bývalý [[Sovietsky zväz]] uviedol do prevádzky navigačný systém označovaný názvom [[Cyklon]] a dodnes sú používané ďalšie dva obdobné systémy - vojenský šesť družicový s názvom Parus (niekedy Cikada-M) a civilný 4 družicový s názvom Cikada. Oba systémy majú rovnaké nevýhody. Poskytujú len dvojrozmerné [[súradnice]], určenie polohy je s presnosťou 500 m pri príjme signálu len z jednej družice a nepresný časový [[signál]]. Tieto navigačné systémy sa tiež nazývajú [[Christian Johann Doppler|Dopplerovské]].
 
Po skúsenostiach s Dopplerovskými systémami sa na začiatku sedemdesiatych rokov USA rozhodli vybudovať nový družicový navigačný systém, ktorý by umožňoval určenie polohy v [[Trojrozmerný priestor|trojrozmernom priestore]] spolu s presným časom a sprístupnil by tak družicovú navigáciu aj [[letectvo|letectvu]]. Od [[17. december|17. decembra]] [[1973]] riadi rozvoj programu GPS spoločná programová skupina (''Joint Program Office'') kozmického oddelenia veliteľstva systémov vzdušných síl USA. JPO je zložená zo zástupcov letectva, [[námorníctvo|námorníctva]], [[armáda|armády]], [[námorná pechota|námornej pechoty]], pobrežnej stráže, obrannej kartografickej agentúry, zástupcov štátov [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Austrália (štát)|Austrálie]]. Práce na budovaní systému GPS NAVSTAR boli rozdelené do troch častí:
 
=== 2. časť ===
V tejto časti projektu sa budovala najmä komunikačná [[infraštruktúra]] a riadiace strediská. Firme Rockwell bola v roku [[1980]] pridelená objednávka na vývoj a výrobu 28 družíc bloku II.
 
=== 3. časť ===
Prvá z 28 družíc bloku II bola vypustená v roku [[1989]]. Družice bloku I boli dopĺňané a postupne celkom nahradené družicami bloku II. Tým sa postupne rozširovali možnosti systému. Trojrozmerné určenie polohy na ľubovolnom mieste na Zemi 24 hodín denne je možné od začiatku roku [[1993]]. Desiata až 28. družica sú označované ako družice bloku IIA. Týchto devätnásť družíc má modifikovanú pamäťovú jednotku čo im umožňuje činnosť 108 dní bez kontaktu s [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacim strediskom]]. Ešte v roku 1989 bol s firmou General Electrics uzatvorený kontrakt na rekonštrukciu a výrobu 20 zdokonalených družíc bloku IIR. Tieto družice môžu byť bez kontaktu s riadiacim strediskom až 180 dní, pričom môžu medzi sebou komunikovať a zisťovať svoju polohu. Tento systém zabezpečuje rýchlejšie zistenie chyby na niektorej z družíc a zaslanie príslušnej správy bez kontaktu s riadiacim strediskom. Vypustením 35. družice [[8. december|8. decembra]] [[1993]] bol dosiahnutý počiatočný operačný stav systému ('''IOC''' - '''I'''nitial '''O'''perational '''C'''apability). To znamenalo, že v systéme pracuje 21 navigačných a 3 aktívne záložné družice, ktoré poskytujú službu SPS a [[prevádzkovateľ]] je schopný oznámiť zmeny prevádzkového stavu užívateľom (civilným) 48 hodín vopred. Podmienkou pre dosiahnutie plného operačného stavu ('''FOC''' - '''F'''ull '''O'''perational '''C'''apability) bola činnosť 24 družíc bloku II. Táto podmienka bola splnená [[3. marec|3. marca]] [[1994]] a systém bol po dokončení všetkých potrebných testov uvedený do FOC. V tomto stave je až do dnešnej doby.
Anonymný používateľ